Magnetické pole Zeme: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
oprava preklepov
Riadok 6:
[[Magnetosféra|Magnetosféru]] má mnoho ďalších kozmických telies ([[Slnko]], [[joviálna planéta|joviálne planéty]], [[kométa|kométy]], [[pulzar]]y,...), ale zemská magnetosféra je najlepšie preskúmaná. Jej tvar silne ovplyvňuje [[slnečný vietor]], ktorý na náveternej strane (strane najbližšej k Slnku) pôsobí tlakom približne 1,7 nPa. Tým zatláča magnetosféru do vzdialenosti asi desiatich zemských priemerov (asi 60 000 km). Na odvrátenej strane je magnetosféra predĺžená do chvosta siahajúceho ďaleko za obežnú dráhu [[Mesiac]]a. Hranica medzi magnetosférou a [[medziplanetárne magnetické pole|medziplanetárnym magnetickým poľom]] sa nazýva ''magnetopauza''.
 
Magnetosféra Zeme nedovoľuje elektricky nabitým časticiam slnečného vetra dostať sa k povrchu. Nabité častice musia pri svojom pohybe sledovať siločiary magnetického poľa. Plní teda ochrannú funkciu, bez ktorej by [[život]] na Zemi nebol možný. Zem je jednou z dvoch pevných planét, ktoré majú vlastný magnetizmus. Tou druhou je [[Merkúr]], oproti ktorému je ale magnetické pole Zeme oveľa silnejšie. Všetky plynné planéty majú tiež vlastné magnetické polia, ostatné menšie telesá [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]] majú len [[indukovaný mnagnetizmus|indukovaný magnetizmus]], ktorý vzniká pôsobením zmagnetizovaného slnečného vetra.
 
Zemská magnetosféra sa delí na niekoľko ohraničených oblastí s charakteristickými rysmi a rozdielnymi fyzikálnymi vlastnosťami. Najvzidalenejšou, čelnou oblasťou je magnetická [[rázová vlna]] nachádzajúca sa v najbližšom bode asi 12 zemských polomerov ďaleko. Za ňou sa nachádza prechodová oblasť alebo magnetická dutina. Nasleduje magnetopauza, ktorá vymedzuje oblasť skutočného pôsobenia zemského magnetického poľa. Hodnota magnetického poľa na magnetopauze je v rádoch [[tesla (jednotka)|nanotesla]]. Hodnota magnetického poľa na povrchu Zeme je o štyri rády vyššia tj. ide o 25–65 μT. Nad [[Magnetický pól Zeme|zemskými pólmi]] sa nachádza v magnetosfére tzv. polárna špička, nestabilná oblasť, cez ktorú môžu nabité častice vstupovať do hlbších vrstiev zemskej magnetosféry. Zachytené častice sa potom pohybnujúpohybujú v dvoch oblastiach známych ako [[Van Allenove radiačné pásy]]. Chvost magnetosféry obsahuje častice, ktoré rozptyľujú slnečné žiarenie (tzv. ''[[Thomsonov rozptyl]]'') a možno ho niekedy pozorovať ako [[protisvit]]. Rotáciou magnetosféry sa do chvosta dostávajú postupne všetky jej siločiary.
 
== Pozri aj ==