Globálny lokalizačný systém: Rozdiel medzi revíziami

d
Revízia 6007268 používateľa 217.12.59.199 (diskusia) bola vrátená
(NEsprávné informácie)
d (Revízia 6007268 používateľa 217.12.59.199 (diskusia) bola vrátená)
 
Je schopný poskytovať údaje o polohe nezávisle na [[počasie|počasí]] 24 hodín denne. Ide o pasívny družicový dĺžkomerný systém. Cieľom prevádzkovateľa tohto [[systém]]u, Ministerstva obrany [[Spojené štáty|USA]], pôvodne bolo, aby vojenské jednotky mohli presne určovať polohu, [[rýchlosť]] a čas v jednotnom referenčnom systéme. Z uvedeného vyplýva, že systém bol vyvíjaný najmä pre [[vojna|vojenské]] účely, ale americký kongres neskôr schválil jeho využitie s určitými obmedzeniami aj pre civilný sektor.
 
== História GPS ==
Históriu družicových systémov môžeme začať datovať od začiatku [[60. roky 20. storočia|60. rokov]], keď memorandom ministerstva obrany USA boli [[United States Air Force|vzdušné sily]] poverené zlúčením pokusných programov Timation a 621B do programu označeného ako GPS NAVSTAR. Prvými elektronickými navigačnými systémami boli [[rádiomaják]]y. Po vynájdení umelých družíc sa začalo uvažovať, či by sa nedali pomocou nich vyvinúť presnejšie navigačné systémy. Prvý takýto [[navigačný systém]] uviedli do prevádzky USA v 60-tych rokoch a tento systém dostal meno [[Transit]]. Koncom 60-tych rokov aj bývalý [[Sovietsky zväz]] uviedol do prevádzky navigačný systém označovaný názvom [[Cyklon]] a dodnes sú používané ďalšie dva obdobné systémy – vojenský šesť družicový s názvom Parus (niekedy Cikada-M) a civilný 4 družicový s názvom Cikada. Oba systémy majú rovnaké nevýhody. Poskytujú len dvojrozmerné [[súradnice]], určenie polohy je s presnosťou {{m|500|m}} pri príjme signálu len z jednej družice a nepresný časový [[signál]]. Tieto navigačné systémy sa tiež nazývajú [[Christian Johann Doppler|Dopplerovské]].
 
Po skúsenostiach s Dopplerovskými systémami sa na začiatku sedemdesiatych rokov USA rozhodli vybudovať nový družicový navigačný systém, ktorý by umožňoval určenie polohy v [[Trojrozmerný priestor|trojrozmernom priestore]] spolu s presným časom a sprístupnil by tak družicovú navigáciu aj [[letectvo|letectvu]]. Od [[17. december|17. decembra]] [[1973]] riadi rozvoj programu GPS spoločná programová skupina (''Joint Program Office'') kozmického oddelenia veliteľstva systémov vzdušných síl USA. JPO je zložená zo zástupcov letectva, [[námorníctvo|námorníctva]], [[armáda|armády]], [[námorná pechota|námornej pechoty]], pobrežnej stráže, obrannej kartografickej agentúry, zástupcov štátov [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Austrália (štát)|Austrálie]]. Práce na budovaní systému GPS NAVSTAR boli rozdelené do troch častí:
 
=== 2. časť ===
V tejto časti projektu sa budovala najmä komunikačná [[infraštruktúra]] a riadiace strediská. Firme Rockwell bola v roku [[1980]] pridelená objednávka na vývoj a výrobu 28 družíc bloku II.
 
=== 3. časť ===
Prvá z 28 družíc bloku II bola vypustená v roku [[1989]]. Družice bloku I boli dopĺňané a postupne celkom nahradené družicami bloku II. Tým sa postupne rozširovali možnosti systému. Trojrozmerné určenie polohy na ľubovolnom mieste na Zemi 24 hodín denne je možné od začiatku roku [[1993]]. Desiata až 28. družica sú označované ako družice bloku IIA. Týchto devätnásť družíc má modifikovanú pamäťovú jednotku čo im umožňuje činnosť 108 dní bez kontaktu s [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacim strediskom]]. Ešte v roku 1989 bol s firmou General Electrics uzatvorený kontrakt na rekonštrukciu a výrobu 20 zdokonalených družíc bloku IIR. Tieto družice môžu byť bez kontaktu s riadiacim strediskom až 180 dní, pričom môžu medzi sebou komunikovať a zisťovať svoju polohu. Tento systém zabezpečuje rýchlejšie zistenie chyby na niektorej z družíc a zaslanie príslušnej správy bez kontaktu s riadiacim strediskom. Vypustením 35. družice [[8. december|8. decembra]] [[1993]] bol dosiahnutý počiatočný operačný stav systému ('''IOC''' – '''I'''nitial '''O'''perational '''C'''apability). To znamenalo, že v systéme pracuje 21 navigačných a 3 aktívne záložné družice, ktoré poskytujú službu SPS a [[prevádzkovateľ]] je schopný oznámiť zmeny prevádzkového stavu užívateľom (civilným) 48 hodín vopred. Podmienkou pre dosiahnutie plného operačného stavu ('''FOC''' – '''F'''ull '''O'''perational '''C'''apability) bola činnosť 24 družíc bloku II. Táto podmienka bola splnená [[3. marec|3. marca]] [[1994]] a systém bol po dokončení všetkých potrebných testov uvedený do FOC. V tomto stave je až do dnešnej doby.
 
Pôvodne bolo plánované, že družice budú obiehať na troch obežných dráhach so sklonom k polárnej rovine 63°. Tri obežné dráhy boli zvolené preto, aby na zaistenie nepretržitého chodu celého systému stačili tri náhradné družice, ktoré sú schopné kedykoľvek zaujať pozíciu poškodenej družice. Táto voľba obežných dráh mala zaručiť stálu viditeľnosť minimálne šiestich a maximálne jedenástich družíc pri prípustnom elevačnom [[uhol|uhle]] 5°. Tým mala byť zaistená maximálna robustnosť systému. V prípade potreby je však možné meniť dráhu obehu aj ostatných družíc. Záložné družice sú aj na Zemi a je ich možné vyslať na obežnú dráhu v priebehu dvoch dní. Doba obehu mala byť približne 11 [[hodina|h]] 58 [[minúta|min]], čo sú skoro dva obehy za jeden [[siderický deň]]. To malo zaistiť periodický prechod nad riadiacou stanicou umiestnenou na území USA, ktorá komunikuje s družicami a prípadne koriguje ich [[obežná dráha|obežné dráhy]]. Neskôr bola prijatá nová koncepcia, sklon obežných dráh bol znížený na 55° a počet obežných dráh bol zvýšený na šesť so štyrmi družicami na každej z nich. Teda počet družíc ostal 24 len sa premiestnili na nové obežné dráhy.
 
== Štruktúra systému GPS ==