Kysuce: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 3:
'''Kysuce''' sú región na severozápade [[Slovensko|Slovenska]]. Na západe hraničia s [[Česko]]m a na severe s [[Poľsko]]m.
Kraj sa nazýva podľa rieky [[Kysuca]]. Pohoria lemujú toky riek a ohraničujú tento kraj. Zo západu sú to [[Javorníky]] s najvyšším vrcholom [[Veľký Javorník]] ({{mnm|1071|w}}), na severe [[Moravsko-sliezske Beskydy]] s najvyšším vrchom Lysá Hora {{mnm|1323|w}}
Najstaršou známou osadou na Kysuciach je dnešné mesto [[Kysucké Nové Mesto]], ležiace na dôležitej obchodnej ceste, ktorá viedla údolím rieky [[Kysuca]]. Táto obchodná cesta spájajúca juh so severom a viedla zo Žiliny cez [[Jablunkovský priesmyk]] do [[Tešín]]a.
Riadok 15:
== História ==
=== Od [[kamenná doba|kamennej doby]] po [[starovek]] ===
* Archeologické vykopávky na Kysuciach umožňujú predpokladať výskyt [[
* Významným miestom pre archeológov je Koscelisko v [[Radoľa|Radoli]]. Odtiaľ pochádza sekerka a čepieľka z obsidiánu a rôzne iné úlomky, ktoré môžu dokumentovať osídlenie Kysúc v [[eneolit]]e, no aj iné nálezy zo skorších dôb.
* Najväčšie opevnenie Kysúc vystaval ľud lužickej kultúry na vrchu Malý Vreten v chotári Oškerdy, ktorý leží v tesnej blízkosti Kysuckej brány. Nájdená keramika datuje hradisko do neskorej [[bronzová doba|bronzovej doby]], alebo na začiatok staršej [[železná doba|železnej doby]] (8. – 7. stor. pred Kr.).
=== [[Stredovek]] ===
* Od 1.
* Najstaršou priamou písomnou zmienkou o Kysuciach je Belova listina z roku [[1244]], ktorou daroval Bohumírovi, synovi Sebeslava „...terram quandam in confinio Polonia...KisZudcze...“. Táto ohraničuje veľký majetok medzi riekou [[Kysuca]], riečkou [[Divinka]] a potokom [[Vranie]]. Je to v podstate územie neskoršieho budatínskeho panstva.
* V Radoli boli objavené základy kostola pochádzajúceho približne z 13.
* Z roku [[1325]] pochádza prvá písomná zmienka o obci [[Krásno nad Kysucou]] – najstaršej obci na severe Kysúc. V 15. až 16. storočí patrila obec do farnosti Radoľa, neskôr do farnosti Kysucké Nové Mesto. V 70. až 80. rokoch 18. storočia patrila obec do farnosti Stará Bystrica. Až v roku [[1788]] vznikla v Krásne nad Kysucou samostatná farnosť s filiálkou v Zborove nad Bystricou. Krásno nad Kysucou má v súčasnosti štatút mesta.
Riadok 29:
[[Súbor:Kaplnka zo Zborova nad Bystricou.jpg|right|thumb|Kaplnka zo [[Zborov nad Bystricou|Zborova nad Bystricou]] ([[Múzeum kysuckej dediny]])]]
* Z obdobia novoveku pochádza veľké opevnenie – Šance pri Mostoch u [[Jablunkov]]a.
* V roku [[1535]] sa prvýkrát uvádza nová osada [[Klubina]], prvá lokalita na Kysuciach, založená na základe [[valašské právo|valašského práva]]. V metácií [[Strečno (obec)|Strečna]], [[Bytča|Bytče]] a Starého hradu z roku [[1540]] sa spomínajú vrchy [[Zborov nad Bystricou|Zborov]], Diedova a Blasovicz.
* Prvá určitá správa o [[Čadca|Čadci]] sa nachádza v spore o uhorsko-sliezske hranice z roku [[1565]], z ktorej vyplýva, že ako stálejšie sídlisko sa začala vyvíjať len nedávno a meno dostala od riečky Čadčianky (Čadečky). V urbári budatínskeho panstva z roku [[1572]] sa spomína pod názvom „Wes Cziatcza“, ktorá mala valašské [[šoltýs]]tvo, 2 sedliacke a jednu želiarsku usadlosť.
* V urbári z roku [[1572]] je okrem Čadce prvýkrát v písomných dokladoch uvedené aj [[Lopušné Pažite|Lopušné]]. V roku [[1578]] sa uvádza, že privilegovaní [[Valasi]] sú usadení aj vo [[Horný Vadičov|Vadičove]]. Už v 80. rokoch 16.
* V 2. polovici 16.
* Najstaršou osadou založenou už na [[kopaničiarske právo|kopaničiarskom práve]] bola [[Turzovka]]. Vznikla na bytčianskom panstve [[Turzovci|Turzovcov]] a začala sa stavať už koncom 16.
* K ďalším osadám Kysúc založeným kolonizáciou na kopaničiarskom práve patria: [[Olešná (okres Čadca)|Olešná]], [[Vysoká nad Kysucou]] (z jej kopaníc sa začiatkom 18. stor. začala formovať osada [[Makov (okres Čadca)|Makov]]) spomínané v roku [[1619]]. [[Lodno]], [[Horelica]], [[Raková (okres Čadca)|Raková]], [[Svrčinovec]] a [[Staškov]] prvýkrát písomne uvedený v roku [[1640]]. V roku [[1641]] sa uvádza osada [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]]. V 1. polovici 17.
* Ako úplne nové sídlisko uvádza urbár [[Nová Bystrica|Novú Bystricu]] v roku 1662. [[Zborov]], [[Pažite]] i [[Zákopčie]], sa tu ako dediny uvádzajú prvýkrát.
* Kopaničiarska [[Radôstka]] i [[Lutiše]] boli postavené obyvateľmi zo [[Stará Bystrica|Starej Bystrice]] okolo polovice 17.
* V roku [[1696]] vznikla nová dedina [[Riečnica]], ktorej usadlosti si rozdelili Löwenburgovci v roku [[1713]]. V deľbe a určení hraníc Riečnice sa v hraniciach [[Nová Bystrica|Novej Bystrice]] uvádza aj sídlisko [[Vychylovka]], ktoré sa neskôr vyvinulo v samostatnú dedinu. Súčasťou Novej Bystrice bol aj „mons Havrjelka“ i „aqua Oselnicza“ pod ktorými vznikli neskôr kopanice obyvateľov Starej i Novej Bystrice. Ich spojením vznikla v roku [[1950]] obec [[Harvelka]]. V tom istom čase vznikali aj rozsiahle kopanice Turzovky, z ktorých len nedávno vznikli obce [[Klokočov (okres Čadca)|Klokočov]], [[Korňa]] a [[Dlhá nad Kysucou]].
Riadok 47:
Rítus života na Kysuciach je výrazne ovplyvnený tradíciou katolíckej cirkvi. Pri súčasnej demografickej stagnácii na Slovensku si Kysuce zachovávajú pomerne vysokú pôrodnosť. Je to aj napriek tomu, že obyvatelia sa v množstve prípadov musia spoliehať na prácu mimo regiónu.
Výhodou Kysúc je blízkosť koridoru Košice-Žilina-Bratislava a Žilina-Ostrava. <!-- Po zotavení sa z hospodárskej stagnácie v 90-tych rokoch, možno očakávať oživenie Kysuckého regiónu. -->
== Turistický ruch ==
Riadok 81:
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Kysuce}}
{{Obce okresu Čadca}}
| |||