Enceladus (mesiac): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
d wikilinky
Riadok 55:
'''Enceladus''' (definitívne astronomické označenie '''Saturn II''') je [[mesiac (družica)|mesiac]] planéty [[Saturn]], jeden z najväčších mesiacov objavených do 19. storočia.
 
Objavil ho nemecko-britský astronóm [[William Herschel]] v roku [[1789]]. Mesiac bol pomenovaný podľa jedného z [[Gigant (mytológia)|gigantov]]ov, [[Enkelados (mytológia)|Enkelada]], ktorého zahubila bohyňa [[Pallas Aténa]] tým, že na neho hodila ostrov [[Sicília (ostrov)|Sicília]]. Meno navrhol objaviteľov syn, astronóm [[John Herschel]] v roku [[1847]].
 
Enceladus obieha v riedkom vonkajšom [[prstence Saturna|Saturnovom prstenci]] známom ako [[prstenec E]] a [[Cassini (sonda)|sonda Cassini]] potvrdila, že dodáva materiál do tohto prstenca. Mesiac sa skladá sa najmä z [[ľad]]u, v dôsledku čoho má jeho povrch najvyššiu odrazivosť spomedzi všetkých veľkých telies slnečnej sústavy. Doteraz vykazuje [[sopečná aktivita|sopečnú aktivitu]], ktorá sa prejavuje vo forme výtryskov ľadových [[gejzír]]ov – tzv. [[kryovulkanizmus]].<ref>{{Cite journal
Riadok 76:
Enceladus má tvar podobný [[guľa|guli]] s rozmermi 512 x 495 x {{km|488|m}}, čím je šiestym najväčším mesiacom Saturna. Aj jeho najväčší priemer je len desatinou priemeru [[Titan (mesiac)|Titanu]], najväčšieho Saturnovho mesiaca. Napriek tomu si dokázal udržať [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]] podobne ako Titan, i keď atmosféra Encelada je veľmi riedka a bola zistená až na základe meraní sondy Cassini.<ref>http://www.jpl.nasa.gov/news/news.cfm?release=2005-046</ref>
 
Medzi [[terestrická planéta|terestrickými]] telesami [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]] má Enceladus najvyššie [[albedo]] – odráža 99 % dopadajúceho slnečného [[svetlo|svetla]], čo je viac, ako odrazivosť listu [[papier]]a. Jeho [[Hustota (objemová hmotnosť)|hustota]] je iba 1,12 g/cm<sup>3</sup>, z čoho vyplýva, je podstatnú zložku jeho objemu tvorí ľad.
 
== Dráha a rotácia ==
Enceladus obieha Saturn po dráhe s [[veľká polos|veľkou polosou]] {{km|237948|m}}, čo sú necelé dve tretiny vzdialenosti [[Mesiac]]a od [[Zem]]e. Jeho [[obežná dráha]] sa nachádza medzi dráhami mesiacov [[Mimas (mesiac)|Mimas]] a [[Tethys (mesiac)|Tethys]]. Je to jedenásty známy mesiac v poradí od planéty. Jeho dráha má pomerne veľkú [[excentricita (astronómia)|excentricitu]] a minimálna (pericentrum) a maximálna (apocentrum) vzdialenosť od planéty sa navzájom líšia až o {{km|2142|m}}. Enceladus je v [[dráhová rezonancia|dráhovej rezonancii]] 1:2 s mesiacom [[Dione (mesiac)|Dione]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| meno = Ján
| priezvisko = Svoreň
Riadok 88:
}}</ref>
 
Rovnako ako väčšina ostatných Saturnových mesiacov má aj Enceladus [[viazaná rotácia|viazanú rotáciu]] a okolo vlastnej osi sa otočí raz za 32 hodín a 53 minút. Rovnaký čas mu trvá aj jeden obeh okolo planéty. Jeho [[Rotačný pohyb|rotačná]] [[os (geometria)|os]] je iba minimálne sklonená k [[rovina (geometria)|rovine]] obežnej dráhy, čo je podobné ako u mesiaca [[Mimas (mesiac)|Mimas]].
 
Geologicky aktívne je najmä okolie južného [[pól (kozmickéhovesmírne telesateleso)|pólu]] mesiaca, čo je prekvapivé. Predpokladá sa, že Enceladus sa v minulosti v priestore pretočil, čím sa zahrievané, rozpínajúce sa a teda aj menej husté časti telesa dostali na pól, pričom oblasť s hustejšou hmotou sa dostala na rovník. Vnútorný ohrev mesiaca Enceladus je pravdepodobne tiež výsledkom jeho excentrickej dráhy okolo planéty Saturn. Mesiac je počas svojho obehu okolo planéty periodicky stláčaný a naťahovaný slapovými silami, čo vedie k premene [[mechanická energia|mechanickej energie]] na [[tepelná energia|energiu tepelnú]] v jeho vnútri.<ref>http://www.astronomiaonline.org/view.php?cisloclanku=2006060017</ref>
 
== Atmosféra ==
Riadok 127:
}}</ref> Povrchová teplota je pomerne nízka a paradoxne väčšia na póloch, kde dosahuje 85 – 110 [[Kelvin|K]] ako na rovníku (80 K).<ref name="Kozmos2007" /> Najvyššie teploty boli namerané v blízkosti zlomov v ľadovej kôre a dosahovali viac než 110 K (−163 °C).<ref name="clanek2100" />
[[Súbor:Enceladus Tiger Stripes Up Close PIA06247.jpg|thumb|Tigrie pruhy – trhliny v ľadovej kôre]]
Na ľadovom povrchu je možné rozpoznať najmenej päť rôznych [[povrchový útvar (planetológia)|typov terénov]]: početné deformácie, trhliny a preliačiny, ale iba málo kráterov, mnohé pretvorené plastickým tečením povrchových vrstiev mesiaca. Niektoré oblasti sú posiate krátermi veľmi nahusto, kým iné neobsahujú skoro žiadne. To svedčí o odlišnom veku týchto oblastí.<ref name="uk" /> Najväčší kráter má priemer asi {{km|35|m}}. Na Encelade sú tiež mierne sa zvažujúce [[pohorie|pohoria]] s výškou do dvoch kilometrov.<ref name="uk" >{{Cite web
| url = http://www.kf.fpv.ukf.sk/OFyzike/VyskumVesmiru/NASASaturnAMesiace.html
| title = Saturn a mesiace
Riadok 136:
Na niektorých snímkach zo sondy Cassini sú viditeľné rozhádzané ľadové bloky s priemerom asi 10{{--}}{{m|100|m}}. Charakter týchto oblastí je značne odlišný od zvyšku mesiaca.<ref>http://astro.sci.muni.cz/clanek.php?id=393</ref>
 
Je zrejmé, že celý povrch je relatívne mladý (niektoré oblasti mladšie ako 100 miliónov rokov) a od [[Vznik a vývoj slnečnej sústavy#Intenzívne bombardovanie|veľkého bombardovania]] krátko po vzniku slnečnej sústavy bol najmenej raz pretavený. Preto sa predpokladá existencia aktívneho [[kryovulkanizmus|kryovulkanizmu]] a snáď aj podpovrchového [[oceán (astronómia)|oceánu]]u v hĺbkach okolo {{km|10|m}}. Geologicky aktívna je najmä južná pologuľa mesiaca.<ref name=Kozmos2007 />
 
=== Tigrie pásy ===
Riadok 198:
 
== Mytológia ==
Mýtický [[Enceladus (mytológia)|Enceladus]] (v gréckej mytológii ''Enkelados'') bol jedným z [[Giganti|Gigantovgigantov]], potomkov bohyne Zeme [[Gaia (mytológia)|Gaie]]. Giganti boli obludný obri s nesmiernou silou. Vzbúrili sa proti bohom sídliacim na [[Olymp]]e pod vedením [[Zeus|Dia]], ale boli porazení. Encelada najvyšší boh Zeus opálil bleskom a preto z boja ušiel. Na úteku však na neho bohyňa [[Pallas Aténa|Aténa]] hodila ostrov (dnes známy ako [[Sicília (ostrov)|Sicília]]). Podľa tohto mýtu je práve Enceladus zodpovedný za plamene, ktoré šľahajú zo sopky [[Etna]], pretože poď ňou sídli.<ref>{{Cite book
| author = Vojtech Zamarovský
| title = Bohovia a hrdinovia antických bájí
Riadok 206:
 
== Galéria ==
<gallerycenter>
<gallery perrow="6">
File:Iceball Among Snowballs PIA07619.jpg
File:PIA08409 North Polar Region of Enceladus.jpg
File:Enceladus backdropped by ring shadows on Saturn.jpg
File:Enceladus southern hemi tectonics.png
</gallery>
</center>
<center>
<gallery perrow="6">
File:Enceladus (Mond) (26251461).jpg
File:NASA-JPL-Space Science Institute - Casting a Shadow (pd).jpg
Řádek 216 ⟶ 221:
File:Titan and Enceladus.jpg
</gallery>
</center>
 
== Iné projekty ==