Otvoriť hlavné menu

Zmeny

Pridaných 585 bajtov ,  pred 4 rokmi
rozšírenie o dejiny, oprava nazvu mesta
}}
 
'''Hongkong''' (nesprávneanglicky ''Hong Kong''; po [[čínština|čínsky]]: 香港 – kantonská výslovnosť Heung Gong, mandarínska Siang-kang, v preklade "Voňavý prístav") je jedna z dvoch osobitných administratívnych oblastí [[Čínska ľudová republika|Číny]] a do roku [[1997]] od Číny nezávislýnezávislé štátúzemie spravovanýspravované [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]]. V súlade s čínsko-anglickou Spoločnou deklaráciou z [[19. decembra]] [[1984]] sa Hongkong vrátil Číne o polnoci [[30. jún]]a [[1997]] a stal sa osobitnou administratívnou oblasťou Číny, pričom sa dodržiava princíp: [[jedna krajina, dva systémy]]. Základ ekonomiky Hongkongu tvorí zahraničný obchod, valutovo-finančné operácie, elektronický, spracovateľský, ľahký a textilný priemysel, ktorý pracuje predovšetkým na [[export]]. Je tu veľký námorný prístav a uzlové letisko. Dynamika rozvoja všetkých stránok života umožnila priradiť Hongkong k tzv. [[Ázijské tigre|mladým tigrom Ázie]], ktoré sa podľa základných parametrov činnosti približujú k rozvinutým krajinám, ktoré majú vysokú životnú úroveň obyvateľstva.
 
==Dejiny==
Podľa [[Archeológia|archeologických]] výskumov ľudia žili v oblasti dnešného mesta Hongkong už približne pred 5000 rokmi. Dokazujú to rôzne [[neolit]]ické artefakty a kamenné gravúry. Počas vlády dynastie [[Chan (dynastia)|Chan]] (206 pred Kr. po 260 pred Kr.) bolo územie Hongkongu osídlené [[Číňania|Číňanmi]]. Počas vlády dynastie [[Tchang (dynastia)|Tchang]] (618 – 907) sa tento región začal využívať ako prístav. Prvé výraznejšie osídlenie regiónu nastalo počas dynastie [[Jüan (dynastia)|Jüan]] (1261 – 1368), aj keď ešte stále išlo o okrajový región, ktorého obyvateľstvo sa živilo predovšetkým rybolovom a chovom [[perlorodka|perlorodiek]].
 
Väčšie osídlenie pobrežia Južnej Číny je známe z moreplavby portugalského moreplavca [[Fernão Pires de Andrade|Fernaa Piresa de Andrade]] z roku 1517. V roku 1699 prostredníctvom [[Východoindická spoločnosť|Východoindickej spoločnosti]] na územie Číny prišli Briti, ktorý výrazne ovplyvnili nasledujúce dejiny mesta. Po začatí dovozu [[Ópium|ópia]], ktoré viedlo k [[Ópiové vojny|prvej ópiovej vojne]] a po nasledovnom obsadení hongkongského teritória Britmi v roku 1841 sa v roku 1843 Hongkong stal oficiálnou britskou kolóniou. Britské kráľovstvo si z vojenských strategických dôvodov a z dôvodov zabezpečenia obyvateľstva kolónie pitnou vodou v roku 1898 od Číny na 99 rokov prenajalo 235 ostrovov a ďalšie časti položené severne (tzv. New Territories). Vďaka liberalizácii obchodu, ktoré sapresadenej po prvej ópiovej vojne presadili, sa z Hongkongu vyvinula významná liberálna zóna pre obchod vo [[Východná Ázia|Východnej Ázii]]. Medzi rokmi 1851 – 1931 sa počet obyvateľov zvýšil z 33 000 na 879 000, z čoho 95 % tvorili Číňania.
 
Krátko po vypuknutí [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa britský Hongkong vzdal nepriateľskému [[Japonsko|Japonsku]]. Po vojne bolo mesto z väčšej časti zdevastované a schudobnené. Po vyhlásení [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republiky]] sa zo [[Šanghaj]]a do Hongkongu presťahovalo veľa firiem. Po zrušení ekonomického embarga zo začiatku 1950 rokov sa z Hongkongu stala jedna z navyspelejších ekonomík sveta. V 80. rokoch 20. storočia čínsky vodca [[Teng Siao-pching]] predstavil doktrínu ''[[Jedna krajina, dva systémy]]'', ktorá umožnila deklaráciu medzi Čínskou ľudovou republikou a [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]], podľa ktorej sa 1. júla 1997 z Hongkongu stal špeciálny administratívny región tzv. ''Special Administrative Region (SAR)'' vpod rukáchsprávou Číny. Hongkong dnešnej doby, hlavne kvôli niektorým svojim odlišným zákonom, bojuje so zvýšeným prisťahovalectvom z čínskej pevniny, od ktorého sa jeho obyvatelia dištancujú. V súčasnosti (2013) sa prejavujú prvé následky absentujúcej domokracie, nakoľko podiel slobodne volených poslancov predstavuje už iba 40 % a zvyšok tvoria kádre zo zastupiteľstiev verných Pekingu. V roku 2014 tu došlo k študentským protestom za viac demokracie (2014).
 
V roku 1997 zasiahla Hongkong [[Ázijská finančná kríza]], ktorá zastavila hospodársky rast mesta. V tom istom roku zasiahla mesto epidémia vtáčej chrípky. Epidémia [[SARS]] roku 2003 paralyzovala život v meste a zanechala za sebou 299 obetí. Život pod čínskou správou sprevádza množstvo protestov. Snaha vlády o tajné presadenie zákonom proti rozvracaniu viedla roku 2003 k masovým protestom, ktoré napokon priniesli rezignáciu prvého miestneho predsedu vlády, [[Tung Chee-hwa]].
 
Dlhodobé spory o interpretáciu Basic Law, hongkonskej miniústavy, vyústili v septembri 2014 v protesty známe ako [[Dáždnikové hnutie]]. 79 dní trvajúceho protestu vo forme obsadenia hlavných dopravných tepien v centre mesta sa zúčastnilo približne 50 000 ľudí, získal celosvetovú pozornosť a priamo či nepriamo sa dotkol takmer každého obyvateľa mesta<ref>http://www.scmp.com/article/1604649/what-occupy-central-10-things-you-need-know</ref>.
 
==Kultúra==
670

úprav