Rastliny: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa Vydravydra (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Wizzo-Bot |
|||
Riadok 32:
[[Súbor:Kelp-forest-Monterey.jpg|thumb|Riasy sú organizmy schopné fotosyntézy, napriek tomu sa nie všetky zaraďujú do rastlinnej ríše.]]
Vymedzenie termínu "rastliny" je nejasné. Najcharakteristickejším procesom, ktorý prebieha v rastlinách, je [[fotosyntéza]]. Schopnosť fotosyntéza majú rastliny vďaka [[chlorofyl]]om a iným [[asimilačné farbivo|asimilačným farbivám]], ktoré sú ale po väčšinu života rastliny prekryté zelenou farbou chlorofylu, čiže na pohľad sú (až na výnimky) [[zelená|zelené]]. Preto sa za rastliny možno zjednodušene považovať všetky organizmy, v ktorých časť rastlinných buniek obsahuje chlorofyl a jeho fotosyntetická aktivita [[výživa rastlín|vyživuje rastlinu]]. Táto podmienka však nebýva splnená napríklad v období [[vegetačný pokoj|vegetačného pokoja]] rastlín (dormancie), kedy hlavne rastliny [[mierne pásmo|mierneho pásma]] dočasne strácajú chlorofyl a s ním aj zelené sfarbenie.
Niektoré rastliny však chlorofyl stratili úplne a stali sa [[parazit]]mi iných rastlín, alebo získavajú výživu rozkladom organických látok – [[saprofytizmus]]. Tieto druhotne nezelené rastliny, napríklad [[hniezdovka hlístová]] (''Neottia nidus-avis'') majú stavbu tela podobnú ako zelené rastliny, ale v ich orgánoch chlorofyl chýba
=== Riasy ===
Riadok 46:
Rastlinná bunka je na rozdiel od [[živočíšna bunka|živočíšnej bunky]] alebo bunky prvokov obklopená [[bunková stena|bunkovou stenou]]. Tá obsahuje [[celulóza|celulózu]] a spevňuje bunku. Bunková stena chýba len u [[gaméta|pohlavných buniek]]. Pod bunkovou stenou sa nachádza [[cytoplazmatická membrána]], nazývaná u rastlín tiež ''plazmalema''. Vnútro bunky vypĺňa [[cytoplazma]] (cytosol). [[Bunkové jadro]] obsahuje genetickú informáciu vo forme [[chromozóm]]ov. Dospelá rastlinná bunka obsahuje ešte aj [[jadierko]], [[vakuola|vakuoly]], [[plastidy]] (chloroplasty, [[chromoplast]]y, [[leukoplast]]y) a [[mitochondria|mitochondrie]]. Chloroplasty a mitochondrie majú vlastnú DNA (uzavretú do kruhu podobne ako baktérie, z ktorých sa pravdepodobne vyvinuli) a rozmnožujú sa nezávisle na jadre.
Skupina buniek rovnakého pôvodu, funkcie a niekedy aj tvaru sa u rastlín nazýva [[pletivo]]. U živočíchov sa podobné skupiny buniek nazývajú [[tkanivo|tkanivá]]. Bunky pletiva sú pospájané tzv. [[plazmodezma]]mi, ktoré umožňujú ich vzájomnú komunikáciu. Pletivá vytvárajú, podobne ako u živočíchov, orgány
== Stavba tela ==
Riadok 62:
== Spolužitie s inými organizmami ==
Rastliny predstavujú vďaka svojej schopnosti vyrábať organické látky z anorganických najsamostatnejšiu ríšu živých organizmov. Aj ony sú však závislé od existencie množstva ďalších organizmov. Sú to najmä pôdne [[baktérie]] a [[prvoky]], ktoré dotvárajú vhodné chemické zloženie pôdy, z ktorej rastliny čerpajú prevažnú časť živín. Vznik a obnova pôdy je závislý aj od dekompozítorov (rozkladačov), organizmov schopných produkovať organický [[humus]]
O kvalitu pôdy sa starajú aj mnohé pôdne živočíchy, napríklad [[dážďovka|dážďovky]]. Sú druhy rastlín, ktoré sú závislé od živočíchov aj potravinovo (mäsožravé rastliny), alebo potrebujú živočíšne druhy na prenos [[pohlavná bunka|pohlavných buniek]] (opeľovače), či na rozširovanie svojich [[Semeno (rastlina)|semien]] a [[Plod (rastlina)|plodov]] (zoochória).
| |||