Ateizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
|||
Riadok 39:
==== Evolučná teória ====
Činnosť Charlesa Darwina ohľadne [[Evolučná teória|evolučnej teórie]] vyvracia učenie prakticky akéhokoľvek náboženstva. Vznik života sa v rôznych náboženstvách spája s bohmi a nadprirodzenými bytosťami v rôznych náboženských knihách, bájach a povestiach. Naproti tomu Darwinova evolúcia ukazuje postupný vznik zložitejších foriem života z jednoduchších, adaptovanie sa na nové prostredie. Napríklad z niektorých rýb sa postupne stali obojživelníky po tom, čo sa určitý čas prispôsobovali životu v pobrežných vodách a mali potrebu pohybovať sa v zmenených podmienkach. Predstava, že sa aj moderný človek vyvinul zo svojich predkov ([[Homo Sapiens]], [[Homo Erectus]], [[Homo Habilis]] a ďalšie vývojové stupne) je pre akékoľvek náboženstvo neprijateľná, pretože ukazuje, že človek je len jeden z veľkého množstva živočíšnych druhov.
=== Osobné dôvody ===
Riadok 45:
Niektorí ateisti usudzujú, že ľudský život je lepší a užitočnejší s ateistickým pohľadom na svet, ako s teistickým. Na podporu tohto názoru môžu uvádzať, že je omnoho prospešnejšie pre spoločnosť hľadať odpovede na otázky pomocou prírodných vied než pomocou nadprirodzených síl a viery.
K morálnym dôvodom pre ateizmus často zahrňujú „prípady, kedy urobiť to čo je správne, je možné len s pohľadom na svet aký zastáva ateista, pretože nie je viazaný prikázaniami svojho učenia. Ľudia, ktorí nedokážu akceptovať predstavu zlého [[Boh|boha]], vyvodzujú záver, že akékoľvek nemorálne náboženstvo je nepravé.“ Praktické dôvody pre ateizmus zahrnujú „dôvody, prečo uprednostnenie ateistického [[svetonázor|svetonázoru]] pred teistickým prináša pozitívne dôsledky pre osobný [[život]].“
Argumenty, že náboženstvá šíria nemorálnosť sa často opierajú o fakt, že množstvo násilia a [[vojna|vojen]] vzniklo len kvôli náboženským vieram a [[rituál]]om.
Niektorí ľudia prijímajú ateistický postoj pretože vyrastali v prostredí, kde je ateizmus relatívne bežným, alebo boli vychovaní ateistickými rodičmi.
Väčšina ateistov tvrdí to isté o väčšine veriacich. Napríklad väčšina ľudí, ktorí vyrástli v prostredí obývanom prevažne židovskou, [[hinduizmus|hinduistickou]], [[Moslimstvo|moslimskou]] alebo [[Kresťanstvo|kresťanskou]] kultúrou, taktiež príjme [[náboženstvo]] tejto prevládajúcej [[kultúra|kultúry]], alebo krajiny.
Kresťanský psychológ [[Paul Vitz]] ([[1999]]) tvrdí, že „Veľa ľudí má psychologické dôvody pre ateizmus“ a „neuro-psychologické bariéry pre vieru v boha hrajú v tomto významnú úlohu.“
Riadok 59:
=== Historické dôvody ===
Veľa náboženstiev vytvorilo vieru v mnohých bohov alebo nadprirodzené mocnosti, z ktorých každý bol spojovaný s určitým nevyjasneným fyzikálnym javom. Napríklad v [[Staroveké Grécko|starovekom Grécku]] bol [[Hádes]] boh mŕtvych, [[Helios]] boh slnka, [[Zeus]] boh [[blesk]]ov a [[Poseidón]] boh mora a zemetrasenia. V dobách keď nebola dostupná žiadna [[vedecká teória]], ktorá by mohla vysvetliť dané prírodné javy, ľudia hľadajúci vysvetlenia ich pripisovali nadprirodzeným silám. Drvivá väčšina týchto javov bola dnes už vedeckým spôsobom objasnená. Niektorí ateisti [[argument|argumentujú]], že všetky náboženské viery majú rovnaký alebo podobný základ, a teda že sú všetky obdobne prekonané a zastaralé.
=== Zaujímavosti ===
| |||