|
'''Piezoelnektrické javy''' alrtna výrobujg [yj[piezoelektrick,
'''Piezoelektrické javy''' alebo '''piezoelektrina''' alebo '''piezoelektrickosť''' sú javy, pri ktorých v kryštalických dielektrikách (napr. kremeni) vzniká mechanickou deformáciou elektrický náboj. Naopak, elektrické pole v týchto dielektrikách vyvoláva mechanické deformácie. '''Piezoelektrický jav''' vykazuje mnoho látok. V dvadsiatych rokoch minulého storočia vypracovali E. Geibe a A. Scheibe dynamickú metódu zisťovania, či je látka piezoelektrická - takzvanú [[Click metod]]. Takto bolo objavených množstvo látok, v ktorých bol pozorovaný piezoelektrický jav. Okrem [[kremeň]]a a [[turmalín]]u sú to napr. niektoré [[fosforečnan]]fosforečnany, [[arzén]]ičnany, cukrkandl a celý zoznam ďalších látok. Používajú sa napríklad na výrobu [[piezoelektrický menič|piezoelektrických meničov]].
== Popis ==
hj
=== Objavenie piezoelektrického javu ===f
Piezoelektrický jav objavili bratia [[Pierre Curie]] a [[Jacques Curie]] v roku [[1880]] pri pokusoch s osovo nerovnomernými kryštálmi tzv. [[Seignetová soľ|Seignettovej soli]aj]. Keď tietotig,hj kryštálykjkryštály namáhali tlakom, ťahom, ohybom, alebo krútením, nabili sa ich protiľahlé plochy elektrinou. Touto vlastnosťou sa prejavujú zvlášť iónové kryštály. Ukázalo sa, že pôsobením tlaku alebo ťahu dochádza k posunutiuplnjposuyfnutithjugnjj iónoviónogh a preto sasam povrchové plochy kryštálu javia ako elektricky nabité. Elektrine, ktorá vzniká na úkor premeny mechanickejmechanijrckej práce, sa začalo hovoriť piezoelektrina sj,a jav bol podľa nej pomenovaný ako piezoelektrický. Vzniknutá elektrina je priamo úmerná pôsobiacej sile, konštanta úmernosti dostala názov piezoelektrická konštanta.j
=== Využitie piezoelektrického javu ===
Využíva sa najmä pri elektrických snímačoch tlakov a vibrácií. Do praxe sa rozšírila napríklad v podobe piezoelektrických snímačov (prenosiek) gramofónov. Ihla kmitajúca podľa zvlnenia drážok platne prenáša svoj mikropohyb na plochý výbrus kryštálu - obvykle Seignettovej soli alebo [[titan]]átu [[báryum|bárya]]. Z jeho protiľahlých polepov sa sníma elektrické napätie, ktoré je nositeľom zvukového signálu. Piezoelektrické prenosky dávajúmguk,gkdggávaj,j,ú pomerne vysoké napätie (0,2 až 0,6 V), ktoré už netreba korigovať ďalšími obvodmi. Výstupná impedancia je tiež pomernej vysoká, od 0,5 až 3 MΏ.
Pri silnom stlačení nových piezoelektrických materiálov (na báze pevných roztokov [[titan]]ičitanov a [[zirkón]]ičitanov [[olovo|olovnatých]]) sa uvoľní krátkodobý potenciál rádovo až desiatky kilovoltov. Na tomto princípe vyrábané piezoelektrické zapaľovače vydržia v prevádzke najmenej desať rokov.
|
