Franz Halder: Rozdiel medzi revíziami

V decembri 1941 sovietske vojská zastavili postup nemeckých vojsk na [[bitka o Moskvu|Moskvu]] a rozbehli protiofenzívu, ktorá prinútila Nemcov k prvému rozsiahlemu ústupu vo vojne. Hitler následne odvolal veliteľa OKH [[Walther von Brauchitsch|von Brauchitscha]] a nastúpil do funkcie Halderovho nadriadeného osobne. Halder touto zmenou síce nebol nadšený ale predpokladal, že Nemecko je napriek tomu na najlepšej ceste vyhrať vojnu. V lete 1942 Halder pri diskusii s Hitlerom vyslovil názor, že výrazne podcenili silu sovietskej [[červená armáda|červenej armády]]. V tomto období prikročila nemecká armáda k realizácii [[plán Blau|plánu Blau]], čo bolo kódové označenie pre útok na južnú časť Sovietskeho zväzu. Halder si vtedy prečítal pamäti bielogvardejského generála [[Anton Ivanovič Denikin|Antona Denikina]], ktorý počas [[ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] viedol neúspešný útok na [[Caricyn]] (pôvodný názov mesta [[Stalingrad]]). Halder našiel medzi nemeckým postupom [[6. armáda (Wehrmacht)|6. armády]] a Denikinovou kampaňou viacero paralel a svojho nadriadeného na to upozorňoval. S Hitlerom tiež nesúhlasil v otázke rozdelenia a presunu časti síl [[Erich von Manstein|von Mansteinovej]] [[11. armáda (Wehrmacht)|11. armády]] na obsadenie [[Leningrad]]u. Nesúhlasil tiež s rozdelením [[Skupina armád Juh|Skupiny armád Juh]] na dva celky pre súčasný útok na Stalingrad aj [[Kaukaz]] a celkovo s plánom postupu nemeckých vojsk na Kaukaz. Keď začal na jeseň 1942 poukazovať na základe zistení rozviedky, že sovieti pripravujú za [[Don]]om a [[Volga|Volgou]] proti jeho jednotkám protiofenzívu, na ktorú sa treba pripraviť dostal sa do ostrého sporu s Hitlerom, ktorý ho 24. septembra 1942 odvolal z funkcie. Halder následne odišiel do zálohy. Nemecké vojská útočiace na južnú časť ZSSR boli zaskočené sovietskou zimnou [[operácia Uran|protiofenzívou pri Stalingrade]]. [[Skupina armád juh]] bola v bojoch takmer zničená. Strata nemeckej [[6. armáda (Wehrmacht)|6. armády]] ale aj rumunských, talianskych a maďarských armád mala za následok dovtedy najväčšiu nemeckú porážku vo vojne.

Mimo služby Halder udržiaval styk s prepusteným generálom Beckom, ktorý v tomto období pripravil viacero atentátov namierených na Hitlera.<ref name="Tucker"/> Po neúspešnom [[Stauffenbergov pokus o prevrat|atentáte na Hitlera]] 20. júla 1944 bol Halder ako podozrivý zo sprisahania voči Hitlerovi zatknutý [[gestapo]]m a držaný v [[Koncentračný tábor Flossenbürg|koncentračnom tábore Flossenburg]] a [[Koncentračný tábor Dachau|Dachau]]. Spolu s ním bola dobrovoľne uväznená aj jeho žena Gertruda. Koncom apríla 1945 bolo asi 120 prominentných väzňov (viacerí s rodinami) presunutých z nacistických táborov do [[Tirolsko|Tirolska]]. 27. apríla 1945 pri obci [[Niederdorf]] boli stráže [[Schutzstaffel|SS]] zastavené oddielom vojakov [[Wehrmacht]]u a väzni oslobodení. Vojaci nemeckej armády oslobodili väzňov aj kvôli faktu, že medzi nimi spoznali Haldera. Viacerým z nich tak zachránili život, pretože [[Heinrich Himmler|Himmler]] nariadil strážam aby 29. apríla väzňov zlikvidovali.<ref>Bonn, K. E. (editor), ''Slaughterhouse. The Handbook of the Eastern front.'' Aberjona Press, Bedford, 2005, s. s. 75</ref> 4. mája 1945 bol spolu s ostatnými väzňami odovzdaný do rúk amerických vojsk. Následné dva roky strávil v [[vojnový zajatec|zajatí]].