Zimbabwe: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
HPPA (diskusia | príspevky)
d pravopis
Riadok 58:
'''Zimbabwe''', dlhý tvar '''Zimbabwianska republika''' (1964 – 1979 a december 1979 – 1980 '''Rodézia''', 1898/1901 – 1964 '''Južná Rodézia''', jún – december 1979 '''Zimbabwe-Rodézia'''), je štát v [[Afrika|Afrike]].
 
Republika Zimbabwe sa rozprestiera na južnej pologuli, vo vnútrozemí južnejJužnej Afriky. Hraničí s [[Mozambik]]om, [[Botswana|Botswanou]], [[Juhoafrická republika|Juhoafrickou republikou]] a [[Zambia|Zambiou]]. Počet obyvateľov Zimbabwe z roku 2005 je vyše 12,7 milióna. Hlavným mestom je [[Harare]].
 
Až 98% občanov je čiernej pleti (82%, najmä Mašonovia a Matabelovia). Aziati tvoria 1% a belosi menej ako 1%. Asi polovica obyvateľstva verí tzv. synkretické náboženstvo, čo predstavuje zmes [[kresťanstvo|kresťanstva]] a domorodých kultov, 25 % vyznáva kresťanstvo, 24% domorodé kulty a 1% [[islam]]. Úradným jazykom je [[angličtina]], okrem toho sú rozšírené niektoré africké jazyky.
Riadok 64:
Krajina sa administratívne člení na 8 provincií a 2 mestá – Manicaland, Mashonaland Centra, Mashonaland East, Mashonaland West, Masvingo, Matebeleland North, Matebeleland South, Midlands, Bulawayo a Harare. Väčšina obyvateľov žije na dedinách.
 
Zimbabwe má bohatéveľké prírodné bohatstvo a je prakticky jednou z najbohatších krajín na nerastné suroviny v Afrike, najmä na [[zlato]], [[azbest]], [[nikel]], [[chróm]], [[meď]], [[cín]], [[železná ruda|železnú rudu]] a [[striebro]]. Významnou banskou oblasťou je intrúzia [[Great Dyke]], tiahnúca sa naprieč krajinou. Vďaka týmto zásobám sa rozvíja najmä ťažobný a spracovateľský priemysel. Na celkovom Hrubomhrubom domácom produkte (HDP), ktorý predstavuje 1900 USD na obyvateľa sa priemysel podieľa 24,3%, poľnohospodárstvo 18,1% a služby 57,7%. Problémová je však vysoká, až 70%-ná miera nezamestnanosti. Menovou jednotkou je zimbabwiansky dolár (ZWD).
 
== Dejiny ==
Riadok 75:
Už na konci 19. storočia mali belošskí osadníci v Južnej Rodézii vlastnú zákonodarnú radu a ich postavenie sa neustále zlepšovalo na úkor afrického obyvateľstva. Postupne klesal vplyv zástupcov Britskej juhoafrickej spoločnosti a od roku 1903 mali bieli osadníci rovnaký, neskôr vyšší počet svojich volených zástupcov v zákonodarnej rade ako predstavitelia Spoločnosti. Vďaka tejto prevahe Zákonodarná rada odmietla požiadavku Spoločnosti získať vlastníctvo neosvojenej pôdy a otvorila možnosť ďalšej vlny prisťahovalectva. V roku 1923 odkúpila britská vláda od Britskej juhoafrickej spoločnosti. Pred názov Rodézia, ktorý dostala po svojom zakladateľovi C. Rhodesovi sa pridal prívlastok Južná. A ako taká sa stala samosprávnou [[kolónia|kolóniou]].
 
Od roku [[1902]] bolo [[černosi|černošskému]] obyvateľstvu zákonom prisúdené bývanie v rezerváciách, mimo ktorých sa mohli zdržiavať len Afričania pracujúci na statkoch Európanov. Pre rezervácie bola vyčlenená najmenej úrodná pôda a ak sa aj pôvodní obyvatelia postavili na odpor proti vykorisťovaniu a nespravodlivému rozdeľovaniu pôdy, boli bielou menšinou potlačení. Na základe zákonov im bola znemožnená i akákoľvek legálna politická činnosť, nemali volebné právo, nesmeli používať rovnaké dopravné a verejné zariadenia, v obchodoch i bankách boli obsluhovaní u rozdielnych prepážok, nesmeli navštevovať inštitúcie určené pre bielych. Pri sebe museli nosiť množstvo priepustiek a preukazov. Jednoducho vláda sa riadila heslom premiéra Hugginsa, že „biely„bieli v Afrike nemôžu a nikdy nebudú považovať Afričanov rovných v politických a sociálnych vzťahoch“.<ref>I. Hrbek a kol., 1966, s. 602</ref>
 
V päťdesiatych rokoch čelila [[Veľká Británia]] rozkladu koloniálnej ríše. Vláda v [[Londýn]]e odporučila vytvoriť Stredoafrickú federáciu oboch Rodézií a Ňašska (dnešné [[Malawi]]) a to i napriek značným ekonomickým rozdielom medzi krajinami a jednoznačne najvýhodnejšiemu postaveniu Južnej Rodézie. Vo federácii mala mať každý krajina svoj parlament a vládu, a okrem toho mal byť zriadený federálny parlament a vláda. [[Federácia]] mala mať úplnú autonómiu vo vnútorných záležitostiach, ale zahraničná politika mala byť riadená z Londýna. Proces zjednocovania nebol jednoduchý, problémové boli nielen protesty Afričanov, ale i ústava a spor usadlíkov s londýnskou vládou o rozsah právomocí. Nakoniec bol v roku 1953 proces zavŕšený, do platnosti vstúpila ústava a Južná Rodézia sa stala na 10 rokov súčasťou Federácie Rodézií a Ňašska.