Pýtické hry: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d fix.
Luppus (diskusia | príspevky)
d wikilinky
Riadok 5:
|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=309}}</ref>
 
Pôvodne sa hry konali každých osem rokov a ich náplňou boli len hudobné súťaže.<ref name="str. 131"/> V roku [[582 pred Kr.]] boli hry reorganizované<ref>[[PapyrusOxyrhynský Oxyrhynchuspapyrus 222]].</ref> [[Sikyón (mesto)|sikyónskym]] vládcom [[Kleisthenes (Sikyón)|Kleisthenom]] a od tej doby sa hry konali každé štyri roky a zahrňovali hudobné i atletické súťaže. Spolu s olympijskými, [[Isthmijské hry|isthmijskými]] a [[Nemejské hry|nemejskými hrami]] boli súčasťou tzv. [[Panhelénske hry|panhelénskych hier]] a usporiadali sa tak, aby sa časovo neprekrývali. Na štvorročný cyklus (periodos) tak pripadli v Grécku na každý rok aspoň jedny hry. Dátum pýthijských hier sa určil na koniec leta každej tretej olympiády.<ref name="str. 131"/>[[Súbor:Delphi charioteer front DSC06255.JPG|náhľad|''Vozataj delfský'', vozataj pretekal pre [[Polyzalos|Polyzala]], [[Tyrania (Grécko)|tyrana]] sicílskej [[Gela|Gely]], cca 480-470 pred Kr.]]
 
Vzorom pýthijských atletických pretekov sa stali olympijské, ale navyše sa zaviedol aj [[Beh na dve stadiá|dvojitý]] a [[Dolichos (bežecký pretek)|dlhý beh]] dorastencov.<ref name="str. 132">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|isbn= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=132}}</ref> V umeleckej súťaži sa usporiadavali súťaže spevu so sprievodom píšťaly, zborového spevu, hry na píšťale a lýre (resp. kithare), prednesu básní a dramatických predstavení.<ref>[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 10,7,5.</ref> Odmenou pýthijského víťaza bol palmový list a [[Vavrín pravý|vavrínový]] veniec z posvätného Apolónovho stromu.<ref name="Archaické Grécko 167">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=167}}</ref> Pre umelca bol tento veniec navyššou poctou, akú mohol na kolbišti panhelénskych hier dosiahnúť.<ref name="str. 132"/>