Solidarita (Poľsko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
wl |
wl |
||
Riadok 5:
V prázdninových mesiacoch prebehla v Poľsku vlna štrajkov, ktoré vyvrcholili v [[Gdansk|gdanských]] lodeniciach (Stocznia Gdańska). Robotníci teraz nevyšli ako v roku [[1970]] do ulíc, zostávali v podnikoch - [[okupačný štrajk]]. Okrem zvyčajných odborárskych požiadavkov vyhlásili aj politické požiadavky: legalizáciu nezávislých odborov. Pre komunistov by to znamenalo koniec monopolu moci.
Koncom augusta [[1980]] sa vedúcou postavou stal elektrikár [[Lech Wałęsa]] (čítaj Vauensa) a v spolupráci s odborníkmi z radov demokratickej opozície ([[Tadeusz Mazowiecki]], Bronisław Geremek) bol vypracovaný zoznam požiadaviek, ktorý okrem ekonomických bodov (zastaviť rast cien, zvýšiť platy, stavba bytov, lepšie pracovné podmienky, dlhšia materská dovolenka, voľné soboty) obsahoval aj požiadavky politické (nezávislé [[odbory]], právo na štrajk, obmedzenie [[
|cenzúry]], prístup rôznych spoločenských skupín k hromadným oznamovacím prostriedkom, prepustenie politických väzňov, obsadzovanie funkcií podľa kompetencií a nie podľa príslušnosti ku komunistickej strane [[PZPR]]). Odvolávali sa na ústavu [[PĽR|Poľskej ľudovej republiky]] a rôzne medzinárodné dohody, ktoré PĽR podpísala, kde boli zakotvené rôzne práva občanov, a o ktorých si komunisti mysleli, že nikoho nenapadne, aby sa o ne zaujímal. Poľské úrady kapitulovali a [[31. august]]a [[1980]] podpísali vládni zástupcovia dohodu so štrajkujúcimi robotníkmi, ktorou PĽR pristúpila na požiadavky štrajkujúcich robotníkov. Do jari [[1981]] vstúpilo do Solidarity 10 miliónov Poliakov. Solidarita vydávala vlastné noviny, čím prelomila štátny monopol na rozširovanie informácií. Solidarita však nemohla zájsť príliš ďaleko, pretože hrozila [[intervencia]] [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], ako v roku [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|1968 v Česko-Slovensku]].
| |||