Verzia z 15:37, 18. apríl 2015 upraviť Jetam2 (diskusia \| príspevky) Správcovia 97 060 editací d →‎Služba v PS: wl ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:00, 20. apríl 2015 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací typo, replaced: t. j. → t. j., jednalo → rokovalo, 10,5 cm → {{cm\|10.5\|m}}, na druhú stranu → na druhej strane, 1948 -1989 → 1948 – 1989 (5) Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Pohraničná stráž (PS)''' bola ozbrojená zložka, ktorá mala zo zákona o ochrane štátnych hraníc na starosti ochranu a kontrolu štátnej hranice. Jej činnosť nepostihovala hospodársku cezhraničnú kriminalitu (tú mali na starosti colníci), ale sledovala a usmerňovala najmä pohyb osôb okolo štátnej hranice. Najostrejšie boli strážené úseky hranice s bývalou [[NSR\|Nemeckou spolkovou republikou (NSR)]] a [[Rakúsko~~\|Rakúskom~~]]m, kade prebiehala takzvaná [[Železná opona]]. Pred hranicou smerom do vnútrozemia sa nachádzalo tzv. ''Hraničné pásmo'', ktoré uľahčovalo chytanie utečencov, ktorí sa pokúšali "utiecť" na [[Západná Európa\|Západ]], čím sa dopúšťali trestného činu "[[Opustenie republiky\|Opustenia republiky]]". Pohraničníci mali rozkaz za každú cenu "zastaviť narušiteľov" a to aj streľbou. Na hraniciach zomrelo v rokoch [[1948]] - – [[1989]] 450 utečencov. Väčšina z nich boli občania [[Česko-Slovensko\|Česko-Slovenska]] ale aj Poľska a iných "[[Svetová socialistická sústava\|socialistických krajín]]". Úteky opačným smerom neboli zdokumentované. V Čechách bolo viacero brigád PS, na Slovensku bola len 11. brigáda PS s veliteľstvom v Bratislave, ktorá bola od 1. 1. 1991 nahradená ''Správou ochrany štátnych hraníc''. <ref>[http://www.upn.gov.sk/sk/pohranicna-straz-a-ochrana-statnych-hranic/ Pohraničná stráž a ochrana štátnych hraníc, UPN]</ref> == Ustanovenie a organizácia == Riadok 6: Pohraničná stráž bola koncentrovaná na západných hraniciach s [[NSR]], kde bolo umiestnených 5 brigád. Menej exponované úseky (hranica s Rakúskom, Dunaj a úsek hraníc s [[NDR]]) boli strážené oddielmi (od roku [[1952]] brigádami) s veliteľstvami v Českých Budějoviciach, Znojme, Bratislave, Karlových Varoch a Děčíne (hranica s NDR).<ref name=":0">[http://www.retromania.sk/sk/1990-1999/zelezna-opona Železná opona, retromania.sk, 11 september 2013] </ref> Brigády sa skladali z veliteľstva, z pohraničných práporov, rôt a jednotiek priamo podriadených veliteľstvu brigády. V roku 1966 bol zrušený takzvaný vojskový systém stráženia hraníc s NDR, čo viedlo k zrušeniu karlovarskej a děčínskej brigády. Ich úseky a úlohy prevzali pohraničné oddelenia verejnej bezpečnosti. V tom istom roku bola Pohraničná stráž vyňatá z kompetencie Ministerstva vnútra [[ČSSR]] a pričlenená k Ministerstvu národnej obrany. Tento stav vydržal len do 1. 1. [[1972]], kedy bola PS opäť podriadená Federálnemu ministerstvu vnútra a veliteľstvo Pohraničnej stráže prevzalo zodpovednosť aj za stráženie štátnych hraníc so socialistickými krajinami. Správy ochrany štátnych hraníc boli vyčlenené z krajských správ [[ZNB]] (Zbor národnej bezpečnosti) a začlenené k hlavnej správe Pohraničnej stráže, vznikla tak hlavná správa Pohraničnej stráže a ochrany štátnych hraníc.<ref name=":0" /> Riadok 12: Zvláštnu zložku tvorili Vojská ministerstva vnútra. Táto zložka bola formálne zriadená v máji 1975, kedy boli z právomoci štábu civilnej obrany vyňaté veliteľstvá zväzku vojsk MV (ministerstva vnútra), z ktorého sa vytvorila Správa vojsk MV. Medzi jej hlavné úlohy patrilo okrem stráženia sídla prezidenta a objektov MV tiež zabezpečenie bojovej pohotovosti centrály Federálneho ministerstva vnútra a krajských správ. Spravovanie vojsk MV bolo do polovice roku [[1978]] začlenené do Hlavnej správy pohraničnej stráže a ochrany štátnych hraníc, po tej bola opäť podriadená priamo námestníkovi ministra vnútra ČSSR.<ref name=":0" /> Pohraničná stráž používala zvlášť vycvičené služobné psy, ktoré boli cvičené tak, aby dokázali samostatne zadržať narušiteľa. Zvláštnosťou bola aj [[Dunajská pohraničná stráž]], ktorá vznikla v roku 1952 a patrila do zväzku 11. brigády PS – Bratislavskej, útvar 5947. Jej príslušníci chránili štátnu hranicu na vode, brehu a v prislúchajúcom hraničnom pásme. Menilo sa ich vybavenie, člny a miesta umiestnenia poriečnych oddielov. Mimo krátkeho obdobia vždy organizačne patrila pod Ministerstvo vnútra. <ref>[http://pohranicnik.blogspot.sk/2012/06/dunajska-pohranicna-straz.html POHRANIČNÍK (Pohraničník bloguje): Dunajská pohraničná stráž, 11.6.2012]</ref> === Velitelia pohraničnej stráže === * genpor. Ing. František Šádek (~~1970–1981~~1970 – 1981) * genmjr. PhDr. Anton Nemec (~~1982–1989~~1982 – 1989) === Služba v PS === Riadok 25: === Pomocník pohraničnej stráže (PPS), Mladí pomocníci PS === Ján Ondriaš vo svojom článku<ref>[http://globalmagazin.sk/zelezna-opona-proti-vlastnym-spoluobcanom-zasahovali-aj-dobrovolni-pomocnici-pohranicnej-straze/ Ján Ondriaš: Železná opona: Proti vlastným spoluobčanom zasahovali aj dobrovoľní pomocníci pohraničnej stráže, globalmagazin.sk <abbr>22. December 2014</abbr>]</ref> encyklopedicky popisuje organizáciu systému pomocníkov PS takto:<blockquote>Zvláštne postavenie v systéme ochrany štátnej hranice mali pomocníci pohraničnej stráže. Pomocníkom pohraničnej stráže (PPS) sa mohol stať každý občan Československa, ktorý bol oddaný socialistickému zriadeniu, býval alebo pracoval v hraničnom pásme, požíval dôveru spoločnosti, dovŕšil vek 21 rokov a prešiel prísnou previerkou. Žiadosť sa predkladala veliteľovi jednotky PS, pričom žiadateľ absolvoval pohovor, v ktorom sa skúmal dôvod jeho žiadosti a bol oboznámený s úlohami a povinnosťami vyplývajúcimi z výkonu funkcie. Následne bola žiadateľov o členstvo v PPS lustrovaný v evidenciách VB, ŠtB a v registri trestov a jeho spoločenská povesť bola preverená v mieste trvalého bydliska, zväčša na MNV alebo ONV, ako aj na jeho pracovisku. V prípade, že bol výsledok previerok negatívny, veliteľ brigády PS písomným rozkazom rozhodol o jeho prijatí do služby. Žiadateľ potom zložil pred veliteľom práporu PS ústny sľub: „Ja, pomocník Pohraničnej stráže, slávnostne sľubujem, že budem chrániť Československú socialistickú republiku, záujmy robotníckej triedy, pracujúceho ľudu a aktívne prispievať k ochrane štátnych hraníc, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku. Pri svojej činnosti budem dodržiavať zákony a ostatné právne predpisy a zachovávať štátne tajomstvo.“ Vonkajším znakom každého PPS bola zelená rukávová páska široká 10,5 cm, na ktorej bol biely nápis „Pomocník PS“ a pečiatka útvaru PS. Páska sa nosila na ľavej ruke. Okrem pásky mal PPS aj preukaz s fotografiou.</blockquote><blockquote>Príslušníci PPS boli pri 11. brigáde PS organizovaní v družstvách a čatách pri jednotlivých rotách PS, Oddeleniach ochrany štátnych hraníc (OŠH) a poriečnych oddieloch PS (Bratislava, Medveďov a Komárno). V roku 1976 bolo v rámci brigády registrovaných spolu 1412 PPS. Jednotky pomocníkov boli rozmiestnené po celom úseku brigády od Moravského Jána až po Šahy. Ich počet závisel od veľkosti hraničného pásma stráženého tou-ktorou rotou PS, resp. OŠH, ako aj od toho, či ~~sa jednalo~~išlo o rakúsku alebo maďarskú časť hranice, či samotné mesto Bratislavu (v roku 1976 sa počty PPS pohybovali od 40 do 175 osôb na jednotku PS).</blockquote><blockquote>PPS pôsobili najmä ako pozorovatelia a vykonávali obchôdzky. Do terénu boli vysielaní buď samostatne, alebo v dvojčlenných alebo viacčlenných hliadkach alebo v hliadkach zmiešaných s príslušníkmi PS. Pred nástupom do služby mohol byť PPS zapožičaný slzotvorný plyn a pelendrek. Pri výkone činnosti PPS sa na neho vzťahoval § 57 zákona 40/ 1975 o Zbore národnej bezpečnosti, t. j. PPS mal rovnaké práva ako pomocník VB. Napríklad mohol požadovať vysvetlenie nejakej činnosti, vyzvať kohokoľvek, aby preukázal svoju totožnosť, zastaviť motorové vozidlo, ktorého šofér sa dopustil dopravného priestupku, zakázať pokračovanie v jazde, odviesť osobu na stanicu VB, alebo tiež použiť na zabezpečenie poriadku a bezpečnosti slzotvorný plyn alebo pelendrek.</blockquote><blockquote>Za dobré a iniciatívne plnenie svojej činnosti pri ochrane hranice mohol byť PPS odmenený peňažným alebo vecným darom, čestným uznaním alebo odznakom napríklad vzorného PPS alebo čestného PPS. Najčastejšie boli títo pomocníci odmeňovaní finančnou odmenou, ktorej výška závisela od charakteru splnenej úlohy a jej náročnosti, zväčša za zadržanie narušiteľa. Toho mohol PPS zadržať sám, alebo ho na základe hlásenia PPS zadržala poplachová hliadka miestne príslušnej roty PS. Odmena sa v rokoch 1979-1989 pohybovala od 100 do 1000 korún za prípad, vo väčšine prípadov to bolo 200 korún za osobu.</blockquote><blockquote>Okrem PPS existovala pri 11. brigáde PS aj mládežnícka organizácia Mladí pomocníci PS (MPPS), ktorými boli zväčša deti alebo príbuzní pomocníkov PS. Členom sa mohol stať na odporučenie PS, SZM alebo MNV občan starší ako 15 rokov a mladší ako 21 rokov. Pri jednotkách PS sa tvorili aj pionierske oddiely mladých strážcov hranice. Za aktívnu činnosť mohli byť odmenení vecnou odmenou alebo vyznamenaním.</blockquote> === Vzorný pohraničný závod a Vzorná pohraničná obec === Do ochrany socialistických hraníc formou zapojenia viacerých pracovníkov boli motivované aj podniky. Napríklad ''Matador'' v Petržalke získal titul ''Vzorný pohraničný závod''<ref>[http://www.kniznicapetrzalka.sk/archivne_foto/vystava3/03-hranicne_pasmo.pdf Ochranu štátnej hranice zabezpečoval aj podnik Matador. S vojakmi na hranici spolupracoval už od roku 1948. V roku 1973 mal 70 pomocníkov pohraničnej stráže a Národný výbor Bratislava IV mu udelil titul „Vzorný pohraničný závod“.]</ref> v roku [[1973]]. V roku [[1989]] získala titul Vzorná pohraničná obec napríklad obec Novoť, pokiaľ iné obce o tento titul len súťažili. <ref>[http://www.domasa.sk/obec/kazimir/index.php?option=com_content&view=article&id=1356:kazimirania-v-rokoch-1968-1989&catid=1:latest&Itemid=206 Ochrana štátnych hraníc Kazimír zaznamenala tri prípady narušenia štátnej hranice s Maďarskom. K narušeniu dochádzalo najmä počas letnej turistickej sezóny, hlavne v kúpeľoch Byšta a jej okolí. Bol tiež zaznamenaný zvýšený pohyb vízových cudzincov. Obec Kazimír súťažila /1982-1987/ niekoľko rokov o titul Vzorná pohraničná obec SSR a dosahovala veľmi priaznivé výsledky.]</ref> == Úmrtia a legendy == Na hranici ČSSR zomrelo v rokoch 1948- – 1989 viac pohraničníkov (654) ako utečencov (450). Podľa [[Ústav pamäti národa\|UPN]] bolo na slovensko-rakúskom úseku hranice usmrtených 44 narušiteľov.<ref>[http://www.upn.gov.sk/data/usmrteni/usmrteni-sr.pdf Osoby usmrtené na slovensko-rakúskom úseku hranice ČSR/ČSSR v rokoch 1948 až 1989 a zodpovedné osoby v hierarchickej postupnosti]</ref> Počet úspešných prechodov hranicou nebol zdokumentovaný. Legendárnou sa stala Šumava, kde pôsobilo niekoľko lesníkov, ktorí pomáhali previesť ľudí na druhú stranu hranice bezplatne alebo za peniaze. Treťou skupinou boli podstrčení [[Štb\|agenti štátnej bezpečnosti]]. O tzv. ''kráľovi Šumavy'' bol natočený diel seriálu [[30 prípadov majora Zemana]] ''Bestie (1949)''. Predposledná časť seriálu s názvom ''Mimikry'' ako aj pesnička ''Únos'' (Petr Janda/Zdeněk Rytíř) z platne ''Olympic 4'' reagujú na [[únos lietadla do NSR dňa 8. júna 1972]], Riadok 39: == Pohraničná stráž v období po 21. auguste 1968 == Po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska\|okupácii Česko-Slovenska]] v roku [[1968]] sa aj v Pohraničnej stráži prejavilo uvoľnenie režimu ochrany hraníc. Protisovietske nálady, ktorými vtedy [[Česko-Slovensko]] žilo, sa nevyhli ani príslušníkom Pohraničnej stráže. Aj z veliteľských miest dochádzalo k pokynom prepustiť za hranice exponované osoby tzv. [[Pražská jar\|Pražskej jari]]. Osoby zadržané pri pokuse o prechod cez hranice neboli odovzdávané do rúk príslušníkov [[Zbor národnej bezpečnosti\|Zboru národnej bezpečnosti]], ale boli vrátené do vnútrozemia bez postihu. Skresľovali sa údaje o úspešných či neúspešných pokusoch o nelegálny prechod cez hranice. Pripravovali sa prechodové kanály pre utečencov, došlo k ukrývaniu utečencov v objektoch Pohraničnej stráže, či dokonca sami príslušníci Pohraničnej stráže prevádzali utečencov cez hranice. Narástol počet dezercií príslušníkov PS – od 21. 8. 1968 do 28. 2. 1969 utieklo zo zostavy Pohraničnej stráže do zahraničia 28 ľudí, z toho 2 dôstojníci, 2 práporčíci, 1 občiansky zamestnanec a 23 pohraničníkov základnej služby. Pravdepodobnejšie najznámejšou osobou, ktorú príslušníci Pohraničnej stráže previedli za hranice, bol herec [[Jan Werich]], ktorého aj s manželkou priviezol dôstojník PS k signálnej stene, odomkol bránu a doviezol až k samotnej hranici, odkiaľ Werichovci pešo prešli do [[Bavorsko\|Bavorska]]<ref>[http://www.policie.cz/soubor/sbornik-1-pdf.aspx Sborník č. 1 Semper Paratus (Úřad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu)]</ref>. == Referencie ==

Pohraničná stráž: Rozdiel medzi revíziami