STS-125: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
formulácia, pravopis, wikilinky
Riadok 25:
'''STS-125''' alebo '''HST-SM4''' bola misia [[Spojené štáty|amerického]] [[Space Shuttle|raketoplánu]] [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]]. Išlo o piatu a poslednú servisnú misiu k [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu]] (HST) a zároveň o jediný let raketoplánu po [[havária raketoplánu Columbia|havárii Columbie]], ktorého cieľom nebola [[Medzinárodná vesmírna stanica]] (ISS).
 
Bol to jediný let [[družicový stupeň raketoplánu|orbitera]] Atlantis k HST, pretože predchádzajúce štyri misie absolvoval dvakrát [[Discovery (raketoplán)|Discovery]], raz [[Endeavour (raketoplán)|Endeavour]] a raz [[Columbia (raketoplán)|Columbia]]. Pôvodne malo ísť aj o poslednú misiu raketoplánu Atlantis, ktorý ako jediný zo zostávajúcich orbiterov nemal systém SSPTS ('''S'''tation-to-'''S'''huttle '''P'''ower '''T'''ransfer '''S'''ystem) na čerpanie [[elektrická energia|elektrickej energie]] zoz staniceISS. [[NASA]] však svoje rozhodnutie zmenila a po tejto misii Atlantis absolvoval ešte tri lety k ISS. Hlavným cieľom tejtomisie misieSTS-125 bolo zvýšiť [[obežná dráha|obežnú dráhu]] ďalekohľadu, nainštalovať nové prístroje (''Cosmic Origins Spectrograph'' a ''Wide Field Camera 3''), [[gyroskop]]y a batérie, zvýšiť tepelnú ochranu a zaistiť tak ďalekohľadu životnosť minimálne do roku [[2013]]. V priebehu letu prebehlo päť [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupov do otvoreného vesmíru]] a všetky hlavné úlohy misie boli splnené.
 
Kvôli tomu, že Hubblov vesmírny ďalekohľad obieha po dráhe s iným [[sklon dráhy|sklonom]] a výškou, ako Medzinárodná vesmírna stanica, v prípade problémov počas misie sa Atlantis nemohol s ISS spojiť. Z tohto dôvodu na [[štartovací komplex 39|rampe 39-B]] nachádzal druhý raketoplán ([[Endeavour (raketoplán)|Endeavour]]), aby mohol prípadne odštartovať na pomoc posádke Atlantisu. Prípadná záchranná misia Endeavouru bola pomenovaná '''STS-400''' a mala mať štvorčlennú posádku. Nijaké vážne problémy sa však v priebehu letu nevyskytli a misia STS-400 preto neprebehla.
Riadok 62:
 
== História poslednej servisnej misie ==
Raketoplán Columbia mal pôvodne navštíviť Hubblov ďalekohľad vo februári 2005. Hlavnou úlohou misie mala byť náhrada navádzacích senzorov a dvoch nefunkčných gyroskopov, umiestnenie ochrannej "pokrývky" na poškodenú izoláciu a, výmena kamery [[Wide Field and Planetary Camera 2]] novším modelom [[Wide Field Camera 3]] a inštalácia prístroja [[Cosmic Origins Spectrograph]] (''COS''). Columbia sa však vo februári 2003 [[Havária raketoplánu Columbia|rozpadla pri vstupe do atmosféry]]. Vtedajší riaditeľ NASA [[Sean O'Keefe]] preto rozhodol, že aby sa zamedzilo opakovaniupodobnej havárie Columbietragédii, všetky budúce lety raketoplánov musia byť naplánované tak, aby raketoplán mohol dosiahnuť 'bezpečný dosah' Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Na ISS by mohlibolo byťmožné vyriešenéopraviť možnéniektoré poruchy, aby sa raketoplán mohol bezpečne vrátiť na Zem. Raketoplány nie sú schopné dosiahnuť zároveň obežnú dráhu Hubbla a počas rovnakej misie sa dostať aj na obežnú dráhu ISS, ktorá má rozdielnu výšku a [[inklinácia|sklon]]. Všetky budúce pilotované lety k teleskopu boli preto zrušené.<ref>{{cite web |url=http://www.stsci.edu/resources/sm4meeting.html |title=Servicing Mission 4 Cancelled |publisher=STScI |date=2004-01-16 |accessdate=2008-04-28}}</ref> Toto rozhodnutie bolovšak kritizovanékritizovalo mnohýmimnoho astronómamiastronómov, ktorí považovali hodnotu HubbleovhoHubblovho ďalekohľadu za dostatočne veľkú nato, aby človek podstúpil určité riziko.
[[File:Space shuttles Atlantis (STS-125) and Endeavour (STS-400) on launch pads.jpg|left|thumb|Dvojica raketoplánov (Atlantis a Endeavour) na dvoch rampách [[štartovací komplex 39|štartovacieho komplexu 39]].]]
V [[január]]i [[2004]], uviedol administrátor NASA O´Keefe, že sa na základe veľkého nesúhlasu verejnosti a žiadosti [[Kongres Spojených štátov amerických|Kongresu Spojených štátov amerických]] rozhodol zrevidovaťprehodnotil svoje rozhodnutie o zrušení poslednej servisnej misie HVD. [[13. jún]]a [[2004]] bolovydal panelompanel Národnej akadémie vied Spojených štátov Amerických vydanéamerických odporúčanie, podľa ktorého má byť Hubble zachovaný aj napriek zjavným rizikám. V súhrne toto odporúčanie hovorilo, že by sa „''NASA nemala žiadnym spôsobom pokúšať brániť vo vykonaní servisnej misie na Hubblovom vesmírnom ďalekohľade''“. V auguste 2004 O´Keefe oficiálne požiadal Goddardovo centrum pre vesmírne lety, aby pripravilo detailný návrh na robotickú servisnú misiu HVD. Tieto plány však boli neskôr zrušené, pretože robotická misia bola opísaná ako „nereálna“.<ref>{{Cite web
| author = Guy Gugliotta
| title = Nominee Backs a Review Of NASA's Hubble Decision
Riadok 72:
| publisher = The Washington Post
| language = Anglicky
}}</ref> Ku koncu roka 2004 sa niekoľko členov Kongresu USA, vedených senátorkou Barbarou Mikulski, rozhodlo viesť verejnú diskusiu. a sS veľkou podporou verejnosti sa pustili do „boja“ s administratívou prezidenta [[George W. Bush]]a a NASA,. sIch cieľ cieľombol prehodnoteniazvrátiť ichrozhodnutie rozhodnutiao zrušiťzrušení záchrannúzáchrannej servisnúservisnej misiumisie Hubblovho ďalekohľadu.<ref>{{Cite web
| title = Mikulski Vows To Fight For Hubble
| url = http://mikulski.senate.gov/record.cfm?id=231696
Riadok 81:
}}</ref>
 
S príchodom nového administrátora NASA, Michaela D. Griffina, sa zmenil prístup k poslednej servisnej misii. Griffin uviedol, že je ochotný znovu zvážiť možnosti uskutočniť servisnú misiu za pomoci ľudskej posádky. OnedlhoKrátko po svojom uvedení do úradu požiadal Goddardovo centrum pre vesmírne lety, aby pokračovalo v prerušených prípravách servisnej misie s ľudskou posádkou. V [[október 2006|októbri 2006]] Griffin vydal konečné rozhodnutie a dal misii STS-125 definitívne zelenú.
 
== Prípravy na štart ==
Riadok 87:
[[22. august]]a [[2008]] sa raketoplán Atlantis premiestnil z hangáru OPF ([[Orbiter Processing Facility]]) do montážnej haly VAB ([[Vehicle Assembly Building]]). Tam bol pripojený k zostave [[Space Shuttle External Tank|vonkajšej palivovej nádrže (ET)]] a [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|štartovacích motorov (SRB)]]. [[4. september|4. septembra]] bol celý komplex premiestnený na rampu 39-A. V dňoch 22. až 24. septembra 2008 prebehla skúška odpočítavania, tzv. TCDT (Terminal Count Down Test). Štart bol naplánovaný na 15. október 2008.
 
29. septembra však riadiaci počítač Hubblovho vesmírneho teleskopu prešiel do bezpečnostného módu a boli prerušené všetky vedecké pozorovania. V dôsledku tejto poruchy bol štart misie odložený na február [[2009]], neskôr až na máj 2009. Z tohto dôvodu musel Atlantis uvoľniť rampu raketoplánu Endeavour, ktorý mal najprv uskutočniť zásobovaciu servisnú misiu [[STS-126]] k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Atlantis sa teda v [[október 2008|októbri 2008]] vrátil do haly VAB.
 
[[31. marec|31. marca]] 2009 sa celá štartovacia zostava Atlantisu presunula opäť na rampu 39-A<ref>{{cite web |url=http://cbs4.com/local/NASA.Atlantis.Launch.2.972251.html |title=Atlantis Rolls To Launch Pad Ahead Of May Launch |publisher=CBS4 |date=Mar 31, 2009}}</ref> v rámci príprav na štart plánovaný na [[11. máj]] [[2009]] v čase 20:02 [[stredoeurópsky letný čas|SELČ]].
 
== Priebeh letu ==
Atlantis úspešne odštartoval 11. mája v čase 18:01:56 [[UTC]]. Necelé dve minúty po vzlete narazil do dlaždíc [[tepelná ochrana|tepelnej ochrany]] pravého krídla úlomok, ale podľa prvých analýz tímom DAT (Damage Assessment Team) niepoškodenie je poškodenienebolo hlboké a preto nevzbudzujenevzbudzovalo obavy. V čase 18:10:39 UT boli vypojené motory SSME. a vzápätíVzápätí (18:10:46 UT) nasledovalo odhodenie nádrže ET. Manéver dvojicou orbitálnych motorov OMS (Orbital Maneuvering System) v čase 18:45:41 UT<ref name="Space-40" >{{Cite web
| author = [[Antonín Vítek]]
| title = 2009-025A - STS 125
Riadok 99:
</ref> dostal Atlantis na stabilnú [[obežná dráha|obežnú dráhu]]. Nasledovala bežná kontrola systémov orbitera a otvorenie jeho nákladového priestoru, aby sa umožnila správna činnosť radiátorov umiestnených v dverách do nákladového priestoru. V deň štartu došlo ešte k oživeniu manipulátoru RMS a jednému korekčnému manévru.
 
Druhý deň letu bol venovaný kontrole tepelnej ochrany stroja. Manipulátor RMS vybral z nákladového priestoru predlžovaciu tyč s prístrojmi OBSS (Orbiter Boom Sensor System) a postupne snímal povrch raketoplánu. Posádka tiež skontrolovala skafandre pre výstup do otvoreného priestoru a pripravila montážny stôl FSS (Flight Support System) na pripojenie ďalekohľadu. Hubble sa zatiaľ pripravoval na prílet raketoplánu tým, že uzavrel svoj [[tubus]].<ref>http://www.lib.cas.cz/space.40/INDEX1.HTM</ref>
<!-- [[File:STS-125 approaching the Hubble Space Telescope.jpg|left|thumb|Hubblov ďalekohľad viditeľný z okienka raketoplánu počas približovacej fázy]] -->
=== Priebeh letu po spojení s Hubblom ===
Riadok 109:
 
==== EVA-2 ====
Druhý výstup do kozmu prebehol hneď nasledujúci deň ([[15. máj]]a) a absolvovala ho dvojica Massimino a Good. Počas ich príprav na výstup prebehla vizuálna kontrola niektorých dlaždíc tepelnej ochrany na prednej časti raketoplánu, v miestach, ktoré neboli v plnom rozsahu monitorované ešte pred spojením s HST. Druhý výstup do otvoreného vesmíru sa začal v čase 12:29 UT. Prvá úloha, ktorá čakala dvojicu astronautov po opustení [[prechodová komora|prechodovej komory]], bola výmena troch jednotiek RSU, ktoré obsahujú gyroskopy. Good otvoril dvierka do služobnej sekcie ďalekohľadu a zaistil ich v otvorenej polohe. Massimino potom s Goodovou pomocou vybral prvú starú jednotku RSU a God začal inštaláciu prvého páru nového súboru gyroskopov. Počas inštalácie druhej jednotky RSU sa vyskytol problém s jej správnym umiestnením vo vnútri ďalekohľadu. Astronauti napokon museli druhý nový súbor vymeniť za posledný zo zostávajúcich nových súborov. Druhý súbor potom skúšali pripevniť na miesto tretieho, ale ani to sa im nepodarilo. Na miesto tretej jednotky preto museli namontovať záložný RSU. Po skončení tejto úlohy si Massimino musel doplniťdoplnil zásoby [[kyslík]]a v prechodovej komore. Nasledovala výmena batérií ďalekohľadu, ktorá prebiehala bez problémov. Potom sa Massimino a Good vrátili do prechodovej komory a v čase 20:45 UT (plán 18:02 UT) sa EVA-21 oficiálne skončil. Trval 7 hodín 56 minút, čím sa zaradil medzi desať najdlhších výstupov do vesmíru.<ref>http://mek.kosmo.cz/novinky/online/2009/sts125/index.htm</ref>
 
==== EVA-3 ====
Riadok 116:
 
==== EVA-4 ====
Štvrtý výstup uskutočnila opäť dvojica Massimino a Good. Výstup začal v čase 13:45 UT. Prvým bodom programu bola oprava spektrografu STIS (Space Telescope Imaging Spectrograph). Pri tejto operácii však nastali problémy, pretože sa nepodarilo povoliť jednu zo skrutiek, držiacich na STIS madlo, ktoré bránilo otvoreniu krytu elektroniky. Massimino musel poslednú skrutku otvoriť. Vzápätí všakMassiminomu zlyhal skrutkovač a Massiminomusel si musel ísť po náhradný do prechodovej komory. V čase 20:11 UT riadiace stredisko začalo oživovanie STIS. Pre nedostatok času už astronauti nestihli prejsť k druhej úlohe výstupu (inštalácii vonkajšej tepelnej izolácie) a v čase 21:47 UT výstup skončil. So svojou dĺžkou 8 hodín 2 minúty prekonal výstup EVA-2. Pred koncom výstupu Massimino oznámil poškodenie dlane rukavice svojho skafandru, skafander však nestratil [[hermetickosť]].<ref name="MEK" />
 
==== EVA-5 ====
Piaty a posledný výstup so začiatkom v čase 13:16 UT vykonala dvojica Grunsfeld a Feustel. Ako prvéprvá prebehla počas výstupu výmena starých batérií ďalekohľadu za nové. Súbor starých batérií zaistil Feustel v transportnom kryte na nosiči nákladu. Po zatvorení a zaistení prístupových dvierok k batériám sa Grunsfeld pokúsil otvoriť prístupové dvierka k pointačnému senzoru FGC, ktorý bolo potrebné vymeniť. Narazil však pritom na problémy.<ref name="Space-40" /> Ďalšie problémy nastali pri uvoľňovaní zámku, ktorý držal starý FGC na mieste. Až o 14:46 UT sa podarilo zámok uvoľniť a starý senzor vytiahnuť. Potom astronauti vyzdvihli z nákladového priestoru nový FGC (FGS-2R) a namontovali ho do ďalekohľadu. Poslednou úlohou výstupu bola výmena starej tepelnej izolácie za novú NOBL (New Outer Blanket Layer). Novú izoláciu sa podarilo namontovať aj na tých miestach ďalekohľadu, ktoré sa nestihli obaliť izoláciou pri predchádzajúcom výstupe. Na záver Grunsfeld ešte demontoval podložku na nohy MFR (Manipulator Foot Restraint) z manipulátoru SRMS a zložil ochranný kryt zo všesmerovej antény ďalekohľadu, ktorý tam bol namontovaný počas prvého výstupu. Pri tomto úkone však Grunsfeld nechtiac vrazil do antény vakom na chrbte skafandra a odrazil v nej viečko slúžiace ako tepelná izolácia. Ako náhradu zaň preto [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiace stredisko]] rozhodlo vrátiť kryt na anténu. Výstup skončil v čase 19:22 UT a trval 7 hodín 2 minúty.
 
==== Vypustenie HST ====
Riadok 126:
 
=== Priebeh letu po odpojení od ďalekohľadu ===
Po druhom separačnom manévri vykonal raketoplán motormi OMS ešte manéver na zníženie [[perigeum|perigea]]. Posádka potom manipulačným ramenom opäť vyzdvihla z nákladového priestoru predlžovaciu tyč s prístrojmi OBSS a opäťznova začala kontrola celistvosti tepelnej ochrany stroja. Prieskum neukázal žiadne poškodenia.<ref name="Space-40" />
 
[[20. máj]]a mala posádka odpočinkový deň. Uskutočnila sa [[tlačová konferencia]], rozhovor medzi posádkou Atlantisu a [[Expedícia 19|posádkou Medzinárodnej vesmírnej stanice]], ako aj rozhovor posádky s prezidentom USA [[Barack Obama|Barackom Obamom]]. Pristátie bolo plánované na [[22. máj]]a. Nasledujúci deň teda začali prebiehať prípravy na pristátie, čiže upratovanie vnútorných priestorov raketoplánu a kontrola systémov a skúšobné spustenie motorov RCS aj [[hydraulika|hydraulického]] čerpadla APU (Auxiliary Power Units). Pre zlé [[počasie]] na Floride ale bolo pristátie odvolané a preložené na ďalší deň. Ani [[23. máj]]a počasie nevyhovovalo, no pretože sa objavili náznaky jeho zlepšovania, riadiace stredisko rozhodlo o ďalšom jednodennom odklade. [[24. máj]]a zlé poveternostné podmienky pretrvávali a tak bola zvolená núdzová možnosť – pristátie na [[Kalifornia|kalifornskej]] základni [[Edwards Air Force Base]].<ref>{{Cite web