Harold Wilson: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
d načo to?
Bubamara (diskusia | príspevky)
d formulácia
Riadok 22:
 
=== Predseda vlády ===
Počas svojho úradovania sa stretávalzápasil so zložitou hospodárskou situáciou – vysokou infláciou i nezamestnanosťou a rozpočtovými schodkami. Napriek tomu odmietal [[devalvácia|devalváciu]] [[anglická libra|britskej libry]]. KeďNakoniec k nej bol v roku [[1967]] nakoniecnútene donútený pristúpiťpristúpil, dokázal ju však mediálne prezentovať ako úspech. [[inflácia (ekonomika)|Inflácii]] zamedzoval prostredníctvom cenovej kontroly. Založil niekoľko inštitúcií prena podporu hospodárstva a ekonomického rastu. Za jeho vlády bolosa veľauskutočnilo mnoho štrajkov, jeden z najvýznamnejších organizovali dopravné [[odbory]]. V oblasti školstva bola za Wilsonovej vlády zriadená [[Open University]].
 
Za prvej Wilsonovej vlády vypukli nepokoje v mnohých bývalých britských kolóniách, predovšetkým v Rhodézii[[Zimbabwe|Rodézii]] a [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]]. Wilson bol odporcom rhodezskéhorodézskeho belošského predsedu vlády [[Ian Smith|Iana Smitha]], ktorý upieral černošskej väčšine rozhodovacie právo v zemikrajine. Bol vystavený veľkému tlaku zoZo strany [[Spojené štáty|USA]] bol vystavený veľkému tlaku, aby vyslal britské jednotky do [[Vietnamská vojna|vietnamskej vojny]], k čomu ale nikdy nedošlo. Wilsonova vláda sa obmedzila na slovné protesty, napríklad po náletoch na [[Hanoj]] a [[Haiphong]].
 
V druhej polovici 60. rokoch došlo k výraznému prílivu [[prisťahovalectvo|imigrantov]] do Spojeného kráľovstva, čo dokázala využiť konzervatívna [[opozícia]].
 
'''=== V opozícii'''<br />===
Po prehratých voľbách v roku [[1970]] ponúkol svoju rezignáciu na predsedu Labouristickej strany, ale jeho možný súper [[James Callaghan]] proti nemu však odmietol kandidovať a Wilson zostal vna čele strany. Po víťazstve vo voľbách v roku 1974 opäť zostavoval vládu, tentokráttentoraz všakale koaličnú, pretože [[Labour Party|labouristi]] nezískali väčšinu kresiel.
'''
Druhé premiérske obdobie''' <br />
Po abdikácii [[Charles de Gaulle|Charlese de Gaulla]] sa mu podarilo úspešne presadiť pristúpenie krajiny k [[Eurépske spoločenstvo|Európskemu spoločenstvu]], ktoré bolo potvrdené vôbec prvým britským [[referendum|referendom]] v roku [[1975]]. Už za svojej prvej vlády poslal armádu do [[Severné Írsko|Severného Írska]]. Jeho plány z opozičných rokov na postupné zjednotenie Severného Irska s [[Írsko|Írskou republikou]], ktoré z väčšej časti prevzala i konzervativná vláda [[Edward Heath|Edwarda Heatha]], skončili potom, čo musel uzavrieť koalíciu so severoírskymi unionistami. [[16. marec|16. marca]] [[1976]] na svoju funkciu prekvapujúco rezignoval. Svoj krok zdôvodnil svojim skorším plánom skončiť v 60. rokoch s politickou kariérou. Uviedol aj fyzické a duševné vyčerpanie, ktoré bolo pravdepodobne prejavom začínajúcej [[Alzheimerova choroba|Alzheimerovej choroby]].
 
=== Druhé premiérske obdobie''' <br />===
'''Po odchode z premierskej funkcie'''<br />
Po abdikácii [[Charles de Gaulle|Charlese de Gaulla]] sa mu podarilo úspešne presadiť pristúpenie krajiny k [[EurépskeEurópske spoločenstvo|Európskemu spoločenstvu]], ktoré bolo potvrdené vôbec prvým britským [[referendum|referendom]] v roku [[1975]]. Už za svojej prvej vlády poslal armádu do [[Severné Írsko|Severného Írska]]. Jeho plány z opozičných rokov, keď bol v opozícii, na postupné zjednotenie Severného IrskaÍrska s [[Írsko|Írskou republikou]], ktoré z väčšej časti prevzala i konzervativnákonzervatívna vláda [[Edward Heath|Edwarda Heatha]], skončili potom, čoako musel uzavrieť koalíciu so severoírskymi unionistami. [[16. marec|16. marca]] [[1976]] na svoju funkciu prekvapujúco rezignoval. Svoj krok zdôvodnil svojim skorším plánomzámerom skončiť vako 60.-ročný rokochpolitickú skariéru. politickouAko kariérou.dôvod Uviedoluviedol aj fyzické a duševné vyčerpanie, ktoré bolo pravdepodobne prejavom začínajúcej [[Alzheimerova choroba|Alzheimerovej choroby]].
Obdržal [[Podväzkový rad]] a po opustení Dolnej snemovne bol povýšený do doživotného [[Šľachta|šľachtického]] stavu (tzv. ''life peer'') a ako barón ''Wilson of Rievaulx'' zasadol v Snemovne lordov. Vzhľadom k postupujúcej Alzheimerovej chorobe od roku [[1987]] nevystupoval na verejnosti. Zomrel v roku [[1995]] na rakovinu.
 
'''=== Po odchode z premierskejpremiérskej funkcie'''<br />===
Obdržal [[Podväzkový rad]] a po opustení Dolnej snemovne bol povýšený do doživotného [[Šľachta|šľachtického]] stavu (tzv. ''life peer'') a ako barón ''Wilson of Rievaulx'' zasadol vdo lavíc [[House of Lords|Snemovne lordov]]. Vzhľadom kna postupujúcejpostupujúcu AlzheimerovejAlzheimerovu chorobechorobu od roku [[1987]] nevystupoval na verejnosti. Zomrel v roku [[1995]] na rakovinu.
 
=== Rodina ===
Manželka Mary BaldwinBaldwinová je poetka, mali spolu dvoch synov.
 
== Iné projekty ==
Riadok 47:
 
== Zdroj ==
*{{Preklad|cs|Harold Wilson|181118262}}