Alexander I. (Bulharsko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 29 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q159591)
infobox
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
[[Súbor:Alexander-von-Battemberg.jpg|200px|thumb|Alexander I. Batenberg.]]
|Meno = Alexander I.
|Portrét = Alexander-von-Battemberg.jpg
|Veľkosť obrázka =
|Popis = bulharský knieža
|Dátum narodenia = [[5. apríl]] [[1857]]
|Miesto narodenia = [[Benátky]], [[Taliansko]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1893|11|17|1857|4|5}}
|Miesto úmrtia = [[Graz]], [[Rakúsko]]
|Podpis =
}}
 
'''Alexander I.''' z Hesensko-battenberskej dynastie (* [[5. apríl]] [[1857]], [[Benátky]] – † [[17. november]] [[1893]], [[Graz]]) bol druhým synom princa [[Alexander Hessenský|Alexandra Hessenského]] a synovcom [[Alexander II. (Rusko)|Alexandra II.]], ktorý vládol v [[Rusko|Rusku]].
 
'''Alexander I.''' z Hesensko-battenberskej dynastie (* [[5. apríl]] [[1857]], [[Benátky]], [[Taliansko]] – † [[17. november]] [[1893]], [[Graz]]) bol druhým synom princa, [[Alexander Hessenský|Alexandra HessenskéhoRakúsko]]) a synovcombol [[Alexander II. (Rusko)Bulharsko|Alexandra II.bulharský]], ktorý vládol v [[Rusko|Rusku]]knieža.
V bulharských dejinách a v mysliach bulharského obyvateľstva je známy pod menom Alexander Batenberg. Hoci sa na bulharskom tróne zdržal iba sedem rokov do dejín [[Dejiny Bulharska|Bulharska]] sa zapísal ako prvé knieža [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharského kniežatstva]] po [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|Osloboditeľskej vojne]]. Alexander I. Bateberg ostal navždy v mysli národa spojený s dvoma znamenitými udalosťami vtedajších dejín [[Bulharsko|Bulharska]]. Stal sa symbolom slobody a nádeje, keď takmer po piatich storočiach nadvlády [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] sa zaslúžil sa o [[Zjednotenie Bulharska|Zjednotenie Bulharského kniežatstva a Východnej Rumélie]] na jeseň roku [[1885]] ([[6. september]] [[1885]]) a zvíťazil v boji o slobodu bulharského národa v [[Zjednotenie Bulharska#srbsko-bulharská vojna|srbsko-bulharskej vojne]] ([[1885]] - [[1886]]).
 
Bol druhým synom princa [[Alexander Hessenský|Alexandra Hessenského]] a synovcom ruskej cárovnej [[Mária Alexandrovna|Márie Alexandrovnej]], manželky [[Alexander II. (Rusko)|Alexandra II.]].
== Život ==
Narodil sa [[5. apríl]]a [[1857]] v [[Benátky|Benátkach]] v [[Taliansko|Taliansku]]. Pochádzal z aristokratickej rodiny [[Hesensko-battenberská dynastia|Hesensko-battenberskej dynastie]], ktorá mu dala - podľa starej tradície dynastickej rodiny - to najlepšie vzdelanie. Študoval na vojenskej škole v [[Ruská federácia|Rusku]] v období, keď bulharský národ viedol boj o cirkevné osamostatnenie sa a politickú slobodu. Keď v roku [[1877]] vypukla [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|Rusko-turecká vojna]] sa Alexander ako nemecký princ a podporučík stal členom ruskej armády, s ktorou prešiel cez [[Dunaj]] na juh [[Bulharsko|Bulharska]].
 
V bulharských dejinách a v mysliach bulharského obyvateľstva je známy pod menom Alexander Batenberg. Hoci sa na bulharskom tróne zdržal iba sedem rokov, do dejín [[Dejiny Bulharska|dejín Bulharska]] sa zapísal ako prvé knieža [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharského kniežatstva]] po [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|Osloboditeľskej vojne]]. Alexander I. Bateberg ostal navždy v mysli národaJe spojený s dvoma znamenitýmidôležitými udalosťami vtedajšíchv dejíndejinách [[Bulharsko|Bulharska]]. Stal sa symbolom slobody a nádeje, keď takmer po piatich storočiach nadvlády [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] sa zaslúžil sa o [[Zjednotenie Bulharska|Zjednotenie Bulharského kniežatstva a Východnej Rumélie]] na jeseň roku [[1885]] ([[6. september]] [[1885]]) a zvíťazil v boji o slobodu bulharského národa v [[Zjednotenie Bulharska#srbsko-bulharská vojna|srbsko-bulharskej vojne]] ([[1885]] - [[1886]]).
Bohužiaľ, [[17. november|17. novembra]] [[1893]] v [[Graz]]i vo veku 36 rokov knieža Alexader I. Batenbergský umrel. Jeho poslednou vôľou bolo, aby mu postavili skromnú hrobku, do ktorej [[24. november|24. novembra]] [[1893]] preniesli jeho pozostatky. Hrobka sa dodnes nachádza v jeho mauzóleu na námestí Alexandra Batenberga v hlavnom meste [[Bulharsko|Bulharska]] [[Sofia|Sofii]].
 
== Životopia ==
Narodil sa [[5. apríl]]a [[1857]] v [[Benátky|Benátkach]] v [[Taliansko|Taliansku]]. Pochádzal z aristokratickej rodiny [[Hesensko-battenberskáBattenberská dynastia|Hesensko-battenberskej dynastie]], ktorá mu dala - podľa starej tradície dynastickej rodiny - to najlepšie vzdelanie. Študoval na vojenskej škole v [[Ruská federácia|Rusku]] v období, keď bulharský národ viedol boj o cirkevné osamostatnenie sa a politickú slobodu. Keď v roku [[1877]] vypukla [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|Rusko-turecká vojna]] sa Alexander sa ako nemecký princ a podporučík stal členom ruskej armády, s ktorou prešiel cez [[Dunaj]] na juh [[Bulharsko|Bulharska]].
 
== Politická kariéra ==
{{Hlavný článok|Berlínsky kongres|Zjednotenie Bulharska|Štátny prevrat v Bulharsku (1886)}}
Keď sa na [[Berlínsky kongres|Berlínskom kongrese]] v lete roku [[1878]] rozhodlo, že budúce knieža zjednoteného [[Bulharsko|Bulharska]] by malo byť aristokratom (nie však z nejakej veľkej dynastickej rodiny vládnucej v [[Európa|Európe]]), [[Ruská federácia|Rusko]] a Veľké Silysily sa rozhodli jeho kandidatúru na bulharský trón podporiť. Dňa [[17. apríl]]a [[1879]] ho ako 22 ročného poslanci 1. Veľkého národného zhromaždenia zvolili za prvé [[knieža]] [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharského kniežatstva]].
 
Počas svojej vlády sa aj napriek nesúhlasu s niektorými politickými krokmi [[Ruská federácia|Ruska]] snažil upevniť si moc v krajine, čím si na svoju stranu získal mnoho odporcov. Medzi bulharským obyvateľstvom bol však nepochybne populárny. Prvýkrát v dejinách krajiny zviedolzaviedol tzv. sťažovací deň - stanovený deň v každom týždni, kedy obyvatelia z celéhocelej [[Bulharsko|Bulharska]]krajiny mohli prísť predniesť svoje prosby, posťažovať sa a povedať kniežaťu, čo ich trápi.
 
Rok [[1885]] priniesol [[Bulharsko|Bulharsku]] vážny boj o prežitie, avšak pri [[Zjednotenie Bulharska|zjednotení krajiny]] ako aj pri [[Zjednotenie Bulharska#srbsko-bulharskej vojna|srbsko-bulharskej vojne]] ([[1885]] - [[1886]]) sa Alexander I. zachoval ako naozajstný patriot a obranca pokusu o národné zjednotenie [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharského kniežatstva]] a [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]]. Táto obrana spoločného národného diela mu v krajine zvýšila autoritu, ale čím ďalej tým viac znepokojovala jeho odporcov. V noci z [[9. august|9.]] - [[10. august]]a [[1886]] prívrženci ruskej politiky zorganizovali v krajine [[Štátny prevrat v Bulharsku (1886)|prevrat]] a zvrhli knieža z trónu. Hoci sa naňho ešte na chvíľu vrátil, bez pomoci [[Ruská federácia|Ruska]] už nebol schopný udržať si autoritu v [[Bulharsko|Bulharsku]], a tak [[25. august]]a [[1886]] s hlbokým rozčarovaním podpísal abdikačnú zmluvu so slovami ''„Boh, pomáhaj Bulharsku.“''
 
Alexander sa po svojej abdikácii stiahol z verejného života Európy. 6. februára [[1889]] sa oženil s opernou speváčkou, bratislavskou rodáčkou Johannou Loisinger, a prijal titul ''gróf z Hartenau''. Spolu mali dve deti, syna Asena a dcéru Cvetanu.
 
Bohužiaľ,Zomrel nečakane [[17. november|17. novembra]] [[1893]] v [[Graz]]i vo veku 36 rokov knieža Alexader I. Batenbergský umrel. Jeho poslednou vôľou bolo, aby mu postavili skromnú hrobku, do ktorej [[24. november|24. novembra]] [[1893]] preniesli jeho pozostatky. Hrobka sa dodnes nachádza v jeho mauzóleu na námestí Alexandra Batenberga v hlavnom meste [[Bulharsko|Bulharska]], [[Sofia|Sofii]].
 
== Iné projekty ==
Řádek 23 ⟶ 38:
== Zdroj ==
* Bobev B.: ''Úryvky z dejín Bulharska (1878 - 1944)'', Zefir, Sofia, 1992.
 
 
{{Infobox Vládca |
Řádek 34 ⟶ 50:
}}
 
[[Kategória:Narodenia v 1857]]
[[Kategória:Úmrtia v 1893]]
[[Kategória:Kniežatá Bulharska]]
[[Kategória:NarodeniaOsobnosti vz 1857Benátok]]