|
== Raná tvorba – poézia a próza ==
''senné lístie'' (1831), ''Spevy súmraku'' (1835), ''Vnútorné hlasy'' (1837) a ''Lúče a tiene'' (1840), ktorými upevnil svoju povesť jedného z najvýznamnejších autorov [[Elégia|elégií]] a [[Lyrika|lyrických básní]] svojej doby.
Ako množstvo iných mladých spisovateľov svojej generácie, aj Hugo bol hlboko ovplyvnený tvorbou [[François-René de Chateaubriand]]a, zakladateľa [[Romantizmus (literatúra)|romantizmu]] a poprednej postavy francúzskej literatúry na začiatku 19. storočia. Hugo v detstve vyhlásil, že bude „Chateaubriandom alebo ničím“ a jeho život sa naozaj v mnohých smeroch vyrovnal tomuto jeho predchodcovi. Rovnako ako Chateaubriand podporoval romantizmus, zaangažoval sa do politiky ako zástanca republiky a vďaka svojim politickým postojom bol nútený odísť do exilu.
Zanietenie a výrečnosť Hugovej ranej tvorby mu už v mladosti priniesli úspech a slávu. So svojimi bratmi Abelom a Eugènom založil v roku [[1819]] literárnu revue ''Conservateur littéraire'', ktorou upozornil na svoj literárny talent. V tom istom roku získal ocenenie v súťaži vyhlásenej „Académie des Jeux floraux“. V roku [[1820]] ho akadémia ocenila po druhýkrát a tento úspech inšpiroval Huga, aby zanechal štúdium matematiky, ktoré ho rovnako zaujímalo, a pustil sa do literárnej kariéry. Jeho prvá básnická zbierka ''Ódy'' vyšla v roku [[1821]]. Vďaka štúdiu na „Lycée Louis-le-Grand“ (Lýceum Ľudovíta Veľkého) sa devätnásťročnému Hugovi darilo svoje dielo rýchlo presláviť. Zúčastňoval sa na stretnutiach literárnej skupiny „Cénacle“ [[Charles Nodier|Charlesa Nodiera]] v „Bibliothèque de l’Arsenal“, ktorá bola kolískou romantizmu a výrazne ovplyvnila Hugov literárny vývoj. Ďalšia zbierka, ''Ódy a rozličné básne'', vyšla v roku [[1822]] a vyslúžila len dvadsaťročnému Hugovi kráľovskú penziu od [[Ľudovít XVIII.|Ľudovíta XVIII.]] Hoci Hugove básne vzbudzovali obdiv svojou spontánnou horlivosťou a plynulosťou, až nasledujúca zbierka ''Ódy a balady'' v ňom odhaľuje skvelého básnika a prirodzeného majstra lyrických a kreatívnych spevov.
Proti vôli svojej matky sa Hugo zamiloval a tajne zasnúbil so svojou priateľkou z detstva Adèle Foucherovou (1803 – 1868). Kvôli svojmu nezvyčajne blízkemu vzťahu s matkou sa však neodvážil s Adèle oženiť skôr ako v roku 1822, rok po matkinej smrti. Prvý syn, Léopold, sa im narodil v roku [[1823]], ale zomrel ešte v detstve. Hugovými ďalšími deťmi boli [[Léopoldine]] (28. august 1824), Charles (4. november 1826), François-Victor (28 október 1828), a Adèle (24. august 1830). Rok po svadbe vydal Hugo svoj prvý román ''Han z Islandu'' (1823) a o tri roky nato druhý, ''Bug-Jargal'' (1826). V priebehu rokov 1829 až 1840 vydáva ďalších päť zbierok poézie: ''Východné spevy'', (1829), ''Jesenné lístie'' (1831), ''Spevy súmraku'' (1835), ''Vnútorné hlasy'' (1837) a ''Lúče a tiene'' (1840), ktorými upevnil svoju povesť jedného z najvýznamnejších autorov [[Elégia|elégií]] a [[Lyrika|lyrických básní]] svojej doby.
== Divadelná tvorba ==
|
