Andrej Pavčo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d dnv/dúv
d kategórie, wikilinky, preč copyvio
Riadok 1:
{{DEFAULTSORT:Pavčo, Andrej}}{{Infobox Osobnosť
|Meno = Andrej Pavčo
|Portrét =
|Popis =[[ slovenský spisovateľ]], [[redaktor]], prekladateľ a kňaz
|Veľkosť obrázka =
|Dátum narodenia = [[3. november]] [[1863]]
|Miesto narodenia = [[Habovka]], [[Slovensko]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1932|7|13|1863|11|3}}
|Miesto úmrtia = [[Hazleton (Pensylvánia)|Hazleton]], [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]])
 
}}
 
'''Andrej Pavčo''' (* [[3. november]] [[1863]], [[Habovka]] - † [[13. júl]] [[1932]], [[Hazleton (Pensylvánia)|Hazleton]], [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]]) bol slovenský [[spisovateľ]], [[redaktor]] a rímskokatolícky kňaz.
 
== Rodina ==
Rodičia obaja z Habovky.
* otec Jozef Pavčo
* matka Katarína rod. Žaková
* súrodenci - Andrej, Ján, Jozef, Anna(matka Dr. Martina Ondroša),Mária
Rodičia dali Andreja na štúdia, lebo už v škole prejavoval bystré nadanie. Jozef a Ján sa venovali roľníctvu. Ján mal slávneho syna Alojza Pavču, skvelého speváka a organizátora spevokolu slov. učiteľov. Sestra Anna sa vydala za Jána Ondroša, roľníka, sestra Mária sa vydala za J. Števeka do Oravského Bieleho Potoka, za roľníka. Sú to rodičia Mons. Jozefa Števeka, vychovávateľa slovenských študentov v Košiciach a mecéna oravských študentov.
 
== Životopis ==
Stredoškolské štúdiá absolvoval v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], potom vyštudoval teológiu. Na pozvanie Š.[[Štefan Furdek|Štefana Furdeka]] odišiel do USA, od roku [[1897]] rokuk. kňaz na viacerých miestach Pensylvánie. Organizátor náboženských a národno-kultúrnych podujatí, aktívny dejateľ v spolkovom živote amer.amerických Slovákov, spoluzakldateľ prvej slov.slovenskej dievčenskej školy. Redaktor týždenníka ''Bratstvo'', publicista, autor próz, dramatických prác cirkevno-náučných a osvetových článkov. Prekladateľ z [[poľština|poľštiny]].
{{Bez zdroja}}
Rev. Andrej Pavčo po skončení ľudovej a strednej školy bol prijatý do seminára v Banskej Bystrici.Predstavení seminára ho poslali na štúdiá na univerzitu do Budapešti. Keď dostal oznámenia, že tam má ísť, veľmi sa zaradoval.Od radosti uviazal si povraz na tragar v prednej izbe a hojdal sa sem a tam. Otec mu povedal:"Chlapče, čo to robíš?" On odpovedal:"Vy neviete, Prečo sa tak teším? Radujem sa, lebo ma ako Slováka poslali študovať na univerzitu do Budapešti, kde zriedka Slovákov posielajú." Keď ukončil teologické štúdiá, stal sa banskobystrickým kňazom.
 
Jeho rodičia maďarsky nevedeli. Vychovávali svojho syna Andreja i ostatné deti v slovenskom katolíckom duchu. Oni boli nábožní a príkladní katolíci. Pristupovali riadne k sviatostiam a každú nedeľu chodili na sv.omšu.
 
Je dobré pre históriu Habovky ešte tu poznamenať toto, čo je spojené aj s rodinou Pavčovou. Pôvodne kostol bol postavený na Kamenci, niže Habovky, blízko potoka, či malej riečky, ktorá veľmi prudko tečie a volá sa Studená. Počas povodní, po veľkých dažďoch, rozbúrená Studená až neraz narobila škody nám Habovčanom i Bielopotočanom. Táto Studená mimoriadne rozvodnená(r.1813)zobrala kostol na Kamenci i s 3 zvonami. Keď už voda vnikla do kostola, vtedajší pán farár(Ján Drengubjak)vošiel ešte do kostola, aby vzal monštranciu a kalich so svätými hostiami. Keďže voda prudko stúpala, v krátkom čase bola už vo veľkej miere v kostole.Dp. farár vyšiel s monštranciou a cibóriom na kazateľnicu. Na pomoc mu prišiel jeden člen z Pavčovej rodiny. Že bol veľký silák, pustil sa do rozbúrenej vody a vošiel do kostola. Vyniesol pána farára šťastlivo do bezpečia. Keď vychádzal z kostola, kostol sa už začal váľať. Vystavil svoj život veľkému nebezpečenstvu, len aby zachránil dp. farára a to v kostole najsvätejšie - monštranciu a cibórium s živým telom Pánovým. Najmenší zvonek z veže koncom minulého storočia pri pasení v Studenej našiel Štefan Zúbek. Teraz je (poškodený) v káplici sv.Márie Magdalény. Deti si vtedy vraveli:"Štefan Zúbek našiel zvonek." Po tejto katastrofe sa naši predkovia z Habovky a zo Zuberca rozhodli, že postavie väčší kostol. Nevedeli kde.Habovská tradícia hovorí o terajšom kostole toto: Na sv.Jána(24.VI.)napadol sneh na mieste terajšieho kostola. A to vraj bolo znakom pre našich predkov, kde ho majú postaviť a tam ho aj postavili.S radosťou nosili kamene na stavbu kostola.
 
Na štúdiách v Budapešti sa Andrej zoznámil aj s inými Slovanmi. A tak si upevnil lásku k svojej slovenskej svojeti cez celý život, kdekoľvek ho život zaniesol.Za Rakúsko-Uhorska ho prenasledovali, lebo ho považovali ze nebezpečného pánslava. Toto prenasledovanie bolo aj dôvodom prečo odišiel do USA. Priatelia z Ameriky mu písali takto:" Bratku, nedaj sa už toľko utláčať a prenasledovať, príď k nám." Do Ameriky ho povolal menovite Vlasák. Polícia v R-U si ho veľmi všímala a striehla po ňom. Preto odchádza do Ameriky.S cirkevnou vrchnosťou vetko si vybavil podľa cirkevných predpisov.
 
Pred odchodom do Ameriky prišiel sa rozlúčiť s rodičmi a súrodencami. Doma sa dlho nezdržoval, tušil, že po ňom pátra maďarská polícia. A tak aj bolo. Rozlúčil sa a ešte večer odišiel a cez Poľsko sa vybral do Ameriky.
 
Už nasledujúce ráno prišlo do Habovky do 20 maďarských žandárov s kosírkami na klobúkoch, ktoré nosili na hlave. Obsadili hneď rodný dom Andreja Pavču. Žandári sa pýtali jeho otca:"Kde je váš syn- ten pansláv a burič?"Otec odpovedal:" Neviem, myslím, že je na svojom mieste."Na to žandári prekutali celý dom rodičov i s jeho okolím. Ale už ho nenašli v Habovke. V tom čase bol už v Poľsku na ceste do Ameriky. V tom čase každý utekal do Ameriky cez Poľsko, keď R-U vláda nechcela nikoho pustiť do Ameriky.
 
Andrej, ešte kým bol na Slovensku, spracoval román Quo vadis, do jedného zväzku, čo aj skutočne v slovenskej reči vyšlo. V USA napísal viacero divadelných hier. Ale hlavné je, že stále písal kázne a homílie do časopisu Katolíckej slovenskej jednoty po celý život. Týmito kázňami udržoval našu Slovač za morom v náuke Kristovej. Bol hlavným duchovným Slovenskej katolíckej jednoty v USA. Písal pod pseudonymom "Črchel".Črchcel je pole s lúkami v hornom habovskom chotári. Jeho sestra Anna spomínala, že Andrej pravidelne nerobil na poli, keď prišiel na prázdniny. Zdržoval sa za šopou v ich záhrade za domom a tam vždy písal. Tá šopa ešte i dnes stojí v tej záhrade.(1973)
 
14.januára 1899 stal sa hlavným jednateľom Spolku sv. Vojtecha pre Slovákov v USA. V orgáne Prvej slovenskej katolíckej jednoty ihneď začal širokú kampaň za členstvo do Spolku sv. Vojtecha. Apeloval na bratskú a národoveckú lásku všetkých Slovákov žijúcich v Amerike, tak na kňazov ako i celú širokú verejnosť, aby dobrú vec jednohlasne šírili.
Keď sa jednalo v Amerika o založenie ženskej rehole sv.Cyrila a Metoda a o jej schválenie Svätou stolicou v Ríme, požiadal aj s inými kňazmi Mons.Michala Habana, scratonského biskupa, aby založenie tejto rehole predložil na jej schválenie. Bolo to v roku 1909. Vznik tejto rehole po Rev.Jankolovi(tiež Oravcovi), najviac vďačí rev.Andrejovi Pavčovi.
Jeho hĺbku pravej kňazskej duše vidieť aj z tohoto: V roku 1907 prišiel na návštevu do svojho rodiska Habovky(už ako americký štátny občan).Každý večer na kolenách sa modlil so svojimi rodičmi a meditoval.Ale z Ameriky prišiel aj pre toto: Jeho Brata Jozefa Pavču nechala manželka a odišla na Biely Potok. Brat Andrej ako verný syn katolíckej Cirkvi to veľmi ťažko znášal. Prišiel z Ameriky a dal do poriadku manželstvo brata Jozefa, ktorí potom verne až do smrti žili a vždy si konali všetky katolícke povinnosti. Dal svojej švagrine tri stovky a dobrým slovom ich zmieril. Keď bol na návšteve usporiadali Habovčania ,,májeles,, v Hájku(pri moste pod Hájom- na ceste do Oravského Bieleho Potoka). Tešil sa tam slovenskému ľudovému spevu a folklóru svojich rodákov. Od radosti vyhadzoval drobné peniaze na široko a malé dietky s veľkou radosťou ďaleko ich hľadali.
Za prvej svetovej vojny v r. 1916 Andrej bol medzi tými slovenskými vlastencami v USA, ktorý bojovali z apráva Slovaákov v starej vlasti. Prvá katolícka slovenská jednota na čele so svojím hlavným duchovným A. Pavčom sa postavila otvorene za rozbitie Rakúsko-Uhorska a za vznik Československej republiky s autonómoiu pre Slovensko.
Po prvej svetovej vojne sa energicky postavil proti žentým kňazom a exkomunikovaným, ktorí prišli do Ameriky(r.1923) a chceli založiť národnú Cirkev. Rozhodne sa postavil proti poblúdilcom, ktorí tu, medzi Slovačou za morom, začali šíriť protináboženského ducha, neveru a nemravnosť.
Bol farárom v Hazletone,Pa.,kde vystavil aj novú faru.Keď vznikla vzbura robotníkov v Hazletone, postavil sa na stranu robotníkov, keď videl, že si požadujú právo na zaslúženú mzdu.Chránil robotníkov. Vtedy povedal, uchránili sme robotníkov bez socializmu.
Sociálne bol hlboko založený - veď na sebe prežil nejednu biedu. Pomáhal finančne svojej chudobnej rodine v Habovke. Podporoval Spolok sv. Vojtecha v Trnave. Vo Svoradove v Bratislave založil fundáciu úre bývanie členov zo svojej rodiny pri štúdiách na vysokých školách v Bratislave. Svojou finančnou pomocou pomohol dobudovať katolícky internát Svoradov v ťažkých krízových časoch.
Mal na svojom srdci veľkú starosť o kňazský dorast. S jeho pomocou doštudovali dvaja kňazi z jeho rodiny na Slovensku, ale rovnako sa staral i o kňazský dorast i vo svojej farnosti v Hazletone. Z jeho farnosti študoval bohoslovec v Ríme. Býval v americkom kolégiu. Tento americký Slovák ako bohoslovec na príkaz A. Pavču navštívil i mňa v Nepomúcom za mojich štúdií v Ríme. Ja som vtedy začínal, on už vtedy končil štúdia a odchádzal do Ameriky.Kto bude čítať jeho stručný životopis, bude ho zaujímať i toto: Prečo Rev.Andrej Pavčo neprišiel na Slovensko po prvej svetovej vojne, keď jeho milovaný národ bol relatívne národnostne slobodný vo zväzku Československej republiky? A na to dal odpoveď svojej sestre Anne. Neprichádzam, lebo sa bojím českej nevery. Je zaujímavé tu pripomenúť, že i Slovák Martin Kolár, správca Spolku sv. Vojtecha povedal: ,,Bojím sa českej nevery,´´
Mýlil by sa niekto, že netúžil po rodnom Slovensku a svojej vlasti. Veď sám napísal svojej sestre Anne toto: ,, Niekedy clievam za vami.´´
Ráda si spomínal na svoje milé rodisko. Raz napísal svojej sestre Anne, že všetci mu píšu, len jej manžel Ján Ondroš nie. Nuž potom mu hneď napísal i Ján Ondroš. Začal písať takto:,,Ide jar, vtáčky krásne spievajú.A naše habovské vŕšky sa zeleňajú. Brázdy po Závnučí a Človečej už prevracáme a tak pomaly chlebík pre dietky na zimu si chystáme.´´Na jeho list hneď mu aj odpovedal jeho švagor Andrej z Ameriky takto: ,, Peknejšieho listu som ete nedostal.´´
Do Ríma mi raz písal, keď už cítil blízky koniec svojho života, toto medzi iným:´´ Pri oltári som odpadol, vyniesli ma do sakristie.Hneď som sa prebral a dokončil sv.omšu.´´Ale v liste mi zároveň pripomenul, aby som to nepísal svojej matke- jeho sestre Anne. Nechecel ju zarmútiŤ.
Keď mu písala sestra ANna, aby stiahol do Ameriky niekoľkých synov z rodiny, aby tam študovali, odpísal jej:´´Nech ostanú doma a tam nech pracujú za svoj slovenský národ.´´
Z týchto niekoľkých slov vidieť celý jeho životný profil. Lásku k Bohu, lásku k matke Cirkvi, lásku k rodine a svojej rodnej domovine a k celému slovenskému národu.
Zomrel 13.júla 1932 v Hazletone, Pa. v USA a tam je i pochovaný. Slovenské časopisy napísali po jeho smrti o ňom toto:´´Prvá slovenská katolícka jednota stratila v Rev. Andrejovi Pavčovi jedného z najaktívnejších, najobetavejších pracovníkov.´´
Pre jeho dušu snáď sú najlepšími fundáciami jeho kňazi, čo ich vyštudoval a teraz si skoro denne spomínajú na neho pri sv. omši a týždenne skoro raz obetujú sv. omšu.
A naša habovská svojeť, na ktorú tie pamätal, keď on z veľkej časti prispel na výstavbu novej dvojtriednej rímskoatolíckej ľudovej školy v Habovke(táto nová škola niesla nápis: Rím.kat.ľudová škola Andreja Pavču), nech ho nasleduje v láske k Bohu, našej Cirkvi a k svojmu rodnému habovskému ľudu.
Tento krátky životopis spracoval som na podklade vypravovania jeho sestry Anny, teda mojej drahej matky, čo som od nej počul a na podklade knihy:75 rokov prvej katolíckej slovenskej jednoty v Spojených Štátoch Amerických. Vyšla r.1966.
Dr. Martin Ondroš
 
 
== Dielo ==
Řádek 68 ⟶ 25:
 
 
{{DEFAULTSORT:Pavčo, Andrej}}
 
[[Kategória:NarodeniaSlovenskí v 1863|Pavčo, Andrejspisovatelia]]
[[Kategória:ÚmrtiaSlovenskí v 1932|Pavčo, Andrejprekladatelia]]
[[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]]
[[Kategória:Osobnosti z Habovky]]