Verzia z 12:53, 17. marec 2015 upraviť Luppus (diskusia \| príspevky) 32 399 editací dBez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 05:31, 26. apríl 2015 upraviť vrátiť Luppus (diskusia \| príspevky) 32 399 editací dBez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 42: Vojnu začali vojenské oddiely Obiov a [[Longobardi\|Longobardov]], ktoré v roku 166 prenikli cez Dunaj a prenikli až do severnej [[Itália\|Itálie]]. V tejto prvej fáze vojny utrpeli Rimania niekoľko vážnych porážok, v ktorých zahynuli aj vysokí rímski dôstojníci – praefecti praetorii. Preto Marcus Aurelius urýchle ukončil vojnu na Východe a presunul časť vojska z Východu na podunajskú hranicu. Toto vojsko zavlieklo do Európy aj mor (údajne z Antiochie), ktorý v nasledujúcich rokoch vyľudnil rozsiahle rímske územia v strednom Podunajsku. Marcus Aurelius spolu s Luciom Verom urýchlene smerovali na stredný Dunaj, pričom pri [[Aquileia\|Aquileii]] porazili v roku 169 niektoré barbarské oddiely, odobrali im korisť, získanú pri prepadoch rímskeho územia. Barbari sa stiahli za Dunaj. Marcus Aurelius a Lucius Verus sa vracali späť do Ríma, ale pri spiatočnej ceste Lucius Verus zomrel – niektorí antickí autori obviňovali Marca Aurelia, že ho otrávil. V nasledujúcich rokoch útočili cez rímsku hranicu na Dunaji ďalšie barbarské kmene. Teraz sa do bojov zapojili aj Markomani a Kvádi, ktorí sídlili na území dn. Českej republiky a Slovenska, [[Sarmanti]], ktorí sídlili medzi Dunajom a Tisou a ďalšie kmene, sídliace na severe, na území dn. Poľska. Marcus Aurelius pripravoval obranu, v [[Carnuntum\|Carnunte]] sústreďoval vojenské oddiely a zásoby. Keď bolo vojsko sústredené, dal vybudovať pontónový most, po ktorom rímske vojsko preniklo na územie barbarov. Rimania ničili a plienili dediny domáceho obyvateľstva, zabíjali mužov, ženy a deti brali do zajatia. V nasledujúcich rokoch útočili cez rímsku hranicu na Dunaji ďalšie barbarské kmene. Teraz sa do bojov zapojili aj Markomani a Kvádi, ktorí sídlili na území dn. Českej republiky a Slovenska, [[Sarmanti]], ktorí sídlili medzi Dunajom a Tisou a ďalšie kmene, sídliace na severe, na území dn. Poľska. Marcus Aurelius pripravoval obranu, v [[Carnuntum\|Carnunte]] sústreďoval vojenské oddiely a zásoby. Keď bolo vojsko sústredené, dal vybudovať pontónový most, po ktorom rímske vojsko preniklo na územie barbarov. Rimania ničili a plienili dediny domáceho obyvateľstva, zabíjali mužov, ženy a deti brali do zajatia. Rimania však utrpeli aj niekoľko menších porážok. Barbari odpozerali od Rimanov spôsob boja, naučili sa budovať obliehacie zariadenia a takto dokonca obliehali rímsky vojenský tábor. Len zásah bleskom zničil barbarskú obliehaciu vežu.Inokedy (pravdepodobne v roku 172) oddiel rímskeho vojska obkľúčili barbarskí vojaci (niekde v blízkosti Hrona) na mieste, kde nebola voda. Po niekoľkých dňoch bez vody zvieratá i vojaci zomierali a keď sa barbari chystali na rozhodujúci útok, spustila sa letná búrka, ktorá zachránila rímskych vojakov a barbarov zase ničili blesky. Príhoda so "zázračným dažďom" sa stala aj vážnym bodom sporu medzi pohanmi a kresťanmi v tom, že ktorý boh vlastne zachránil rímske vojsko. Aby mohol Marcus Aurelius viesť vojnu proti Markomanom, musel dať do dražby cisársky majetok – zlaté poháre, nábytok, odevy a drahokamy. Keď sa úspešne skončila prvá fáza markomanských vojen, cisár umožnil obyvateľom vrátiť tento majetok späť do cisárskej pokladnice s tým, že im vyplatil späť aj peniaze, ktoré zaplatili pri dražbe. Rimania však utrpeli aj niekoľko menších porážok. Barbari odpozerali od Rimanov spôsob boja, naučili sa budovať obliehacie zariadenia a takto dokonca obliehali rímsky vojenský tábor. Len zásah bleskom zničil barbarskú obliehaciu vežu. Inokedy (pravdepodobne v roku 172) oddiel rímskeho vojska obkľúčili barbarskí vojaci (niekde v blízkosti Hrona) na mieste, kde nebola voda. Po niekoľkých dňoch bez vody zvieratá i vojaci zomierali a keď sa barbari chystali na rozhodujúci útok, spustila sa letná búrka, ktorá zachránila rímskych vojakov a barbarov zase ničili blesky. Príhoda so "zázračným dažďom" sa stala aj vážnym bodom sporu medzi pohanmi a kresťanmi v tom, že ktorý boh vlastne zachránil rímske vojsko. V roku 175 prerušil markomanské vojny vážny incident na Východe. Sýrsky miestodržiteľ dostal správu (údajne od manželky Marca Aurelia Faustiny Mladšej), že cisár zahynul a [[Avidius Cassius]] sa s podporou sýrskeho vojska vyhlásil za cisára. Marcus Aurelius začal pripravovať vojsko na odchod na Východ, ale po troch mesiacoch bol Avidius Cassius zavraždený a uzurpácia bola zažehnaná. Následne sa Marcus Aurelius odobral naspäť za [[Germáni\|Germánmi]]. Na vojenskej výprave, ktorú viedol už so svojím synom [[Commodus\|Commodom]] ako spolucisárom a ktorú zobrazuje napríklad úvodná časť filmu [[Gladiátor (film)\|Gladiátor]], prenikli jeho vojská až k [[Trenčín]]u ([[Laugaricio]] – bola postavená za jeho vlády ako stanica pre kupcov s [[jantár]]om), kde prezimovali v zime [[179]] – [[180]]. Prvé obdobie tzv. markomanských vojen (alebo germánsko-sarmatských) zobrazuje historický reliéf na stĺpe Marca Aurelia, ktorý dal postaviť jeho syn Commodus v Ríme. V roku 180 Rimania doviedli vojnové ťaženie do úspešného konca. Marcus sa chystal založiť nové provincie za Dunajom (v dnešných štátoch [[Česko]] a Slovensko). To však už nestihol, pretože bol nakazený [[mor (pestis)\|morom]], možno v [[Carnuntum\|Carnunte]], neskôr zomrel vo [[Vindobona\|Vindobone]].▼ Aby mohol Marcus Aurelius viesť vojnu proti Markomanom, musel dať do dražby cisársky majetok – zlaté poháre, nábytok, odevy a drahokamy. Keď sa úspešne skončila prvá fáza markomanských vojen, cisár umožnil obyvateľom vrátiť tento majetok späť do cisárskej pokladnice s tým, že im vyplatil späť aj peniaze, ktoré zaplatili pri dražbe. V roku 175 prerušil markomanské vojny vážny incident na Východe. Sýrsky miestodržiteľ dostal správu (údajne od manželky Marca Aurelia Faustiny Mladšej), že cisár zahynul a [[Avidius Cassius]] sa s podporou sýrskeho vojska vyhlásil za cisára. Marcus Aurelius začal pripravovať vojsko na odchod na Východ, ale po troch mesiacoch bol Avidius Cassius zavraždený a uzurpácia bola zažehnaná. ▲Následne sa Marcus Aurelius odobral naspäť za [[Germáni\|Germánmi]]. Na vojenskej výprave, ktorú viedol už so svojím synom [[Commodus\|Commodom]] ako spolucisárom a ktorú zobrazuje napríklad úvodná časť filmu [[Gladiátor (film)\|Gladiátor]], prenikli jeho vojská až k [[Trenčín]]u ([[Laugaricio]] – bola postavená za jeho vlády ako stanica pre kupcov s [[jantár]]om), kde prezimovali v zime [[179]] – [[180]]. Prvé obdobie tzv. markomanských vojen (alebo germánsko-sarmatských) zobrazuje historický reliéf na stĺpe Marca Aurelia, ktorý dal postaviť jeho syn Commodus v Ríme. V roku 180 Rimania doviedli vojnové ťaženie do úspešného konca. Marcus sa chystal založiť nové provincie za Dunajom (v dnešných štátoch [[Česko]] a Slovensko). To však už nestihol, pretože bol nakazený [[mor (pestis)\|morom]], možno v [[Carnuntum\|Carnunte]], neskôr zomrel vo [[Vindobona\|Vindobone]]. == Filozofia ==

Marcus Aurelius: Rozdiel medzi revíziami