Franz Halder: Rozdiel medzi revíziami

Mimo služby Halder udržiaval styk s prepusteným generálom Beckom, ktorý v tomto období pripravil viacero atentátov namierených na Hitlera.<ref name="Tucker"/> Po neúspešnom [[Stauffenbergov pokus o prevrat|atentáte na Hitlera]] 20. júla 1944 bol Halder ako podozrivý zo sprisahania voči Hitlerovi zatknutý [[gestapo]]m a držaný v [[Koncentračný tábor Flossenbürg|koncentračnom tábore Flossenburg]] a [[Koncentračný tábor Dachau|Dachau]]. Spolu s ním bola dobrovoľne uväznená aj jeho žena Gertruda. Koncom apríla 1945 bolo asi 120 prominentných väzňov (viacerí s rodinami) presunutých z nacistických táborov do [[Tirolsko|Tirolska]]. 27. apríla 1945 pri obci [[Niederdorf]] boli stráže [[Schutzstaffel|SS]] zastavené oddielom vojakov [[Wehrmacht]]u a väzni oslobodení. Vojaci nemeckej armády oslobodili väzňov aj kvôli faktu, že medzi nimi spoznali Haldera. Viacerým z nich tak zachránili život, pretože [[Heinrich Himmler|Himmler]] nariadil strážam aby 29. apríla väzňov zlikvidovali.<ref>Bonn, K. E. (editor), ''Slaughterhouse. The Handbook of the Eastern front.'' Aberjona Press, Bedford, 2005, s. s. 75</ref> 4. mája 1945 bol spolu s ostatnými väzňami odovzdaný do rúk amerických vojsk. Následné dva roky strávil v [[vojnový zajatec|zajatí]].

 

Medzi rokmi 1948 a 1961 pracoval ako veliteľ nemeckej Historickej styčnej skupiny pre historické oddelenie americkej armády ako vojnový historik, pri spracovávaní nemeckých vojnových skúseností z bojov, za čo bol americkou vládou v roku 1961 vyznamenaný. Počas druhej svetovej vojny si viedol podrobný denník, ktorý bol po vojne knižne vydaný a stal sa dôležitým zdrojom informácii o nacistickom najvyššom velení. Po vojne zastával názor za znovuvyzbrojenie Západného Nemecka. Zomrel v roku 1972 v [[Aschau im Chiemgau]] v Bavorsku.