Technicky sa cievka skladá z [[izolácia (elektrotechnika)|izolovaného]] [[Elektrický vodič|vodiča]] navinutého na nevodivú nosnú kostru. Vinutie môže byť ''jednovrstvové'' alebo ''viacvrstvové''. Navinutý vodič môže byť konštrukčne aj ''samonosné'' – bez kostry, závity cievky sú navzájom zlepené. Vlastnosti cievky výrazne ovplyvňuje prítomnosť magnetického jadra (jeho [[permeabilita]]) (cievka bez jadra sa nazýva aj ''vzduchová cievka'').
*
Základnou [[fyzikálna veličina|fyzikálnou veličinou]] pri cievke je [[indukčnosť]] (meraná v jednotkách [[Henry (jednotka)|henry]]), ktorá závisí od rozmerov cievky, počtu závitov a [[permeabilita|permeability]] jadra. Vzhľadom na konečnú [[vodivosť]] vodiča, z ktorého je cievka zhotovená, má táto aj [[elektrický odpor|odpor]], ktorý sa vo výpočtoch nahrádza sériovým [[rezistor]]om. V mnohých aplikáciách, kde nepretekajú veľké prúdy, však možno tento odpor cievky zanedbať. Vodič v cievke má mať čo najmenší odpor, aby v cievke nedochádzalo k veľkým [[Teplo|tepelným]] stratám. Najčastejšie používaným materiálom je [[meď]]. Závity cievky musia byť navzájom izolované. Izolácia je väčšinou tvorená vrstvou izolačného [[lak]]u.
Na zväčšenie magnetických vlastností sa do vnútra cievky vkladá '''jadro''' z ''magneticky mäkkej ocele'', tzn. z [[Feromagnetická látka|feromagnetickej látky]]. Kvôli obmedzeniu vzniku [[Vírivé prúdy|vírivých prúdov]] v magnetickom jadre cievky sa jadro skladá z niekoľkých vrstiev (transformátorových plechov) oddelených elektrickým izolantom alebo z jemných [[Železo|železných]] čiastočiek spojených izolačnou hmotou (tzv. feritové jadro).
== Vlastnosti ==
V [[realita|realite]] treba uvažovať aj s ďalšími neideálnymi vlastnosťami cievok. Pri veľmi vysokých pracovných [[frekvencia|frekvenciách]] sa môže (v závislosti od jej vlastností) cievka začať javiť pre striedavý prúd ako [[kondenzátor]]. Podobne treba zohľadniť aj magnetické nasýtenie jadra cievky a ďalšie vplyvy. Odpor cievky závisí aj od frekvencie napätia. S rastúcou frekvenciou rastie jej odpor lineárne, podľa vzťahu <math>X_L = 2 . \pi . f . L</math> (kde f je frekvencia, L je indukčnosť cievky). Na rozdiel od iných elektrických súčiastok je možné cievku (ak nie sú potrebné špičkové vlastnosti) vyrobiť v prípade potreby aj v amatérskych podmienkach.
== Zdroje ==
* Křišťan, L., Vachala, V.: Příručka pro navrhování elektronických obvodů. Praha, SNTL 1982, s. 80 – 97
