Opátka (okres Košice-okolie): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d Komunálne voľby 2014: starosta
Midnight Runner (diskusia | príspevky)
d typografia, preklepy
Riadok 35:
}}
'''Opátka''' (v minulosti ''Moldavská Opátka (Opaka)'' a ''Spišská Opátka (Opátka)'', {{v jazyku|hun|''Apátka/Abaújopáka, Opáka/Szepesapátka''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Košice-okolie|Košice-okolie]]. Vznikla spojením Moldavskej a Spišskej Opátky v roku [[1944]].
 
== História ==
Prvá zmienka o obci je datovaná v roku 1324 , kde sa spomína ako Apokapotoka - čo je pôvodný starosloviensky názov odvodený od slova Opoka. Opoka znamená kameň, skala, skalná riečka. Od r.1390 osada nesie už len názov Opoka. Už v roku 1311 je však spomínaný les - Silva Nigra (čierny les), ktorý získalo mesto od kontroverzného palatína Omodeja.
 
Zvláštnosťou je, že Opátka bola dlho rozdelená na 2 časti - Moldavskú a Spišskú župu, pričom obe mali svoj mlyn, cintorín aj krčmu. V roku 1808 - v čase rozkvetu baníctva bola najviac obývaná - okolo 500 ľudí. (Terazv súčasnosti ich je okolo 86). V tom čase mala obecného richtára, bubeníka, pastiera...
 
Po zastavení ťažby medenej rudy a následnom odstavní a zrušení medenej huty (zrejme kvôli nerentabilnosti) niekedy koncom 19. storočia Opátka postupne hospodársky, ekonomicky i spoločensky upadala. Obživou zostali miestne lesy a v nich pestovné a ťažbové práce a muži nachádzali prácu aj v baniach v susednej obci Zlatá Idka. Neskôr sa zamestnali aj v zlievárenskej fabrike v susednej obci [[Košické Hámre]]. Okolo roku 1930 mala obec Opátka už iba okolo 150 – 160 obyvateľov. 1868 bola obec premenovaná na dnešnú Opátku.
 
 
== Referencie ==
Řádek 46 ⟶ 54:
[[Kategória:Opátka (okres Košice-okolie)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Košice-okolie]]
 
Prvá zmienka o obci je datovaná v roku 1324 kde sa spomína ako Apokapotoka - čo je pôvodný starosloviensky názov odvodený od slova Opoka. Opoka znamená kameň, skala, skalná riečka. Od r.1390 osada nesie už len názov Opoka.
Už v roku 1311 je však spomínaný les - Silva Nigra (čierny les), ktorý získalo mesto od kontroverzného palatína Omodeja.
 
Zvláštnosťou je, že Opátka bola dlho rozdelená na 2 časti - Moldavskú a Spišskú župu, pričom obe mali svoj mlyn, cintorín aj krčmu.
 
V roku 1808 - v čase rozkvetu baníctva bola najviac obývaná - okolo 500 ľudí. (Teraz ich je okolo 86) V tom čase mala obecného richtára, bubeníka, pastiera...
 
Po zastavení ťažby medenej rudy a následnom odstavní a zrušení medenej huty (zrejme kvôli nerentabilnosti) niekedy koncom 19. storočia Opátka postupne hospodársky, ekonomicky i spoločensky upadala. Obživou zostali miestne lesy a v nich pestovné a ťažbové práce a muži nachádzali prácu aj v baniach v susednej obci Zlatá Idka. Neskôr sa zamestnali aj v zlievárenskej fabrike v susednej obci Košické Hámre. Okolo roku 1930 mala obec Opátka už iba okolo 150 – 160 obyvateľov.
 
1868 obec premenovaná na dnešnú Opátku.