Manipulácia (psychológia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Koniec.
Značka: vyprázdnenie
Matiia (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 95.103.32.180 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Tegel
Riadok 1:
'''Manipulácia''' (z [[latinčina|latinských]] výrazov ''ruka'' a ''uchopiť'') je v sociálnej [[psychológia|psychológii]] a sociológii termín označujúci snahu ovládať myslenie druhej osoby či viacerých osôb.
 
Manipulátor sa snaží vnútiť cieľovej osobe myšlienky, názory, či konania, ktoré nie sú obeti vlastné a ktoré by dobrovoľne neprijala a získava výhodu voči nej bez toho, aby mala voľbu, či mu vyhovie, alebo nie. Obeť si často ani neuvedomuje, že je manipulovaná.
Koniec.
 
== Použitie manipulácií ==
 
V bežnom živote sa stretávame vo veľkej väčšine s nevedomými manipuláciami. Tvoria obranné automatizmy, ku ktorým sa manipulátor uchyľuje, keď bráni pre neho dôležité hodnoty (najčastejšie vo vzťahu, v ktorom sa cíti ohrozený). Sú však aj iné, premyslené formy manipulovania, ktoré môžu prebiehať plánovane a vedome a aj na spoločenskej úrovni. Často sa pri nich využívajú mediálne manipulačné metódy.
 
Niektorí manipulátori používajú obzvlášť nemorálne a neetické metódy, ich konanie odborníci považujú za psychické [[týranie]].
 
Manipulácia sa využíva ako zbraň (pozri [[taktika]]) a môže sa javiť ako užitočná. Pre všetkých zúčastnených môže byť aj nebezpečná. Rovnako sa používa aj v biznise (môže byť vnímaná ako určitá forma vojny, v ktorej sa manipulácie týkajú zákazníkov i protivníkov v konkurenčnom boji).
 
== Manipulatívne metódy a etika ==
 
[[Manipulatívna metóda|Manipulatívne metódy]] sú založené vždy na [[etika|eticky]] neprípustných formách správania sa.
 
Gloria Beck vo svojej knihe „Zakázaná rétorika“ uvádza spojitosť týchto metód so zlými úmyslami manipulujúcej osoby. Upozorňuje na nasledovné '''neetické spôsoby správania sa''', ktoré sú v rôznej intenzite, nie zákonite všetky (ale vždy aspoň niektoré z nich) obsiahnuté v manipulačných technikách:
 
* využívanie ľudí ako nástrojov bez vlastnej vôle
* nerešpektovanie a obchádzanie slobodnej vôle iných
* podporovanie agresivity
* využívanie dôverčivosti
* radosť z utrpenia iných
* zákerné konanie
* klamstvo
* prijatie možnej trestnosti konania
* zneužitie dôvery
* predstieranie náklonnosti
 
Dôsledky psychickej manipulácie pre obeť:
 
Manipulácia je veľmi silný [[stres|stresujúci]] faktor, obzvlášť, ak ide o dlhodobý pobyt v blízkosti manipulátora. Stresová odpoveď je objektívne zistiteľná podľa chemických a fyziologických prejavov tela.
 
== Metódy a charakteristiky manipulátora ==
[[Francúzsko|Francúzska]] psychologička Isabelle Nazare-Aga uvádza 30 znakov, podľa ktorých možno identifikovať [[manipulátor]]a. Daná osoba je iste manipulátor, ak vyhovuje aspoň v desiatich bodoch.
 
# Je [[egocentrizmus|egocentrický]].
# Prenáša zodpovednosť zo seba na druhých.
# Navodzuje u obeti pocit viny.
# Neformuluje zrozumiteľne svoje požiadavky, potreby.
# Odpovedá väčšinou neurčito.
# Mení svoje postoje podľa situácie a podľa osoby, s ktorou práve komunikuje.
# Svoje potreby zakrýva [[logika|logickými]] dôvodmi.
# Žiada od druhých dokonalosť, nemennosť názorov a pod.
# Spochybňuje kvality druhých, nenápadne druhých kritizuje a súdi, hovorí o nich s dešpektom.
# Rád komunikuje nepriamo. Cez tretiu osobu, [[telefón|telefonicky]], písomne a pod.
# Zasieva nešvár, podnecuje podozrievavosť. Rozdeľuje, aby mohol lepšie panovať.
# Často zo seba robí obeť, aby ho ostatní ľutovali.
# Neberie ohľad na žiadosti druhých, pričom tvrdí pravý opak.
# Využíva morálne zásady druhých k naplneniu vlastných potrieb.
# Citovo či inak vydiera alebo sa vyhráža. Skryto alebo otvorene.
# Často mení tému uprostred rozhovoru.
# Vyhýba sa pracovným schôdzkam a poradám.
# Zameriava sa na nevedomosť druhých a snaží sa tak vyvolať dojem, že „má navrch“.
# Klame.
# Hlása klamstvo, aby sa dozvedel pravdu. Prekrúca a interpretuje výroky druhých.
# Závidí aj osobám veľmi blízkym.
# Neznáša kritiku. Dokáže popierať celkom zrejmé fakty.
# Nedbá na práva, potreby a priania druhých.
# Často vydáva pokyny a núti druhých konať na poslednú chvíľu.
# Jeho slovný prejav znie logicky, avšak jeho postoje, činy alebo spôsob života svedčia o pravom opaku.
# Dáva dary, snaží sa zapáčiť, lichotí a nečakane prejavuje drobné služby.
# V jeho prítomnosti sa ostatní cítia nepríjemne a neslobodne.
# Ide veľmi dôsledne za svojim cieľom na úkor druhých.
# Prinúti obeť k činom, ktorých by sa dobrovoľne pravdepodobne nedopustila.
# Ľudia, ktorí ho poznajú, o ňom stále hovoria, aj keď nie je prítomný.
 
Manipulátor často využíva niektoré z techník [[brainwashing]]u. Napríklad cieľovej osobe či osobám nenápadne mení dôverne známe prostredie tak, aby sa v ňom neorientovala a cítila sa nesvoja. Často sa manipulátor snaží byť cieľovej osobe či osobám sympatický, charizma je pre neho výhodou. Keď potrebuje, upozorňuje na svoje zásluhy a zároveň znižuje sebavedomie obete. Neváha venovať hodnotný dar, alebo požičať peniaze a pod., pretože si tým svoju obeť morálne zaväzuje. Niekedy zastáva vedúcu pozíciu a buduje si kariéru.
 
'''Jeho vzťah k ostatným je svojou podstatou deštruktívny, ale osoby v jeho okolí to skôr iba cítia a len ťažko formulujú racionálne zdôvodnenie.'''
 
V manželstve sa manipulátor bežne dopúšťa citového vydierania a môže byť i násilnícky. Dokáže celkom rozvrátiť rodinu. Odhalenie manipulátora v blízkej osobe je pre obeť často ťažká dezilúzia, niekedy až taká, že sa radšej dobrovoľne vracia do predchádzajúceho stavu. Manipulátor má samozrejme i dobré vlastnosti a tie sú často pre obeť dôvodom na to, aby ospravedlnila jeho konanie.
 
Niektoré techniky manipulácie bežne používajú tiež profesionáli v [[reklama|reklame]] s cieľom predať tovar a v [[politika|politike]] s cieľom získať priazeň voličov. V týchto prípadoch sa spravidla neuplatňujú vyššie city, ktoré sú naopak hlavným nástrojom manipulátora v medziľudských vzťahoch.
 
[[Propaganda]] najmä v [[totalita|totalitných režimoch]] slúži na ovládanie davu a je založená práve na manipulácii s ľudským myslením. Režim jej prostredníctvom útočí i na základné ľudské potreby a city, cieľavedomo presmerováva prirodzené emócie, núti ľudí, aby sa vzdali svojich práv. Dobre to ilustruje napríklad [[George Orwell]] v antiutopickom románe [[1984 (román)|1984]].
 
Určitá forma manipulácie môže prebiehať aj na nevedomej úrovni (pekne sa oblečieme, keď ideme na stretnutie s dôležitým človekom, sme milí, ak od niekoho niečo chceme).
 
== Príklad rétorickej manipulácie: Manipulačná technika vytvárania obrazu nepriateľa ==
{{Na úpravu}}
Ak manipulácia prebieha '''vedome '''a''' plánovane''' s cieľom manipulovať vybrané osoby, nazýva sa '''rétorická'''. Od čias antického Grécka sú vypracované verbálne [[manipulačná technika|manipulačné techniky]], ktorých znalosť dodnes využívajú profesionáli v oblasti politiky, armády, obchodu a pod., a ktoré často slúžia i k skrytému ovládaniu más v rôznych spoločnostiach.
 
Jednou z mimoriadne účinných (a nebezpečných) metód je metóda "vytvárania obrazu nepriateľa".
 
'''Princíp metódy:'''
 
Metóda, ktorá podnecuje agresivitu ľudí, vytvára pripravenosť k násiliu a priestor pre ľahostajnosť k utrpeniu iných, pričom predkladá ľuďom lož ako zdanlivú pravdu a dôverčivých ľudí zneužíva ako nástroje.
 
Je vhodná predovšetkým pre manipulovanie skupiny ľudí.
Manipulujúci sa snaží, aby obraz nepriateľa sa stal diktátom v orientácii skupiny podľa jeho zámerov.
 
Zneužíva dualistický vzorec myslenia a pomocou rétorických konštrukcií vytvára obraz nepriateľa.
Metóda posilňuje agresivitu skupiny (hnev skupiny sa obracia proti dodanej obeti). Obraz nepriateľa vytvára ospravedlnenie neetického konania členov skupiny, posilní sa sebadôvera a sebaúcta členov skupiny. Skupina potom je ochotná voči „nepriateľovi“ prejaviť silu a násilie podľa priania „tvorcu obrazu“.
 
'''Nástroje vytvárania obrazu nepriateľa (proti čomu sa brániť):'''
 
1. Dualistické videnie sveta ako psychologický podklad metódy:
 
Sociálne prostredie nie je možné vnímať v celej jeho komplexnosti. Opisujeme ho vo svojej mysli modelovým spôsobom a používame pritom zachytenie skutočnosti prostredníctvom protikladov napr.: ja- ty, vlastná skupina – cudzia skupina, priateľ - nepriateľ, atď.
 
Od priateľa, vlastnej skupiny a pod., očakávame dobro, k správaniu protikladného pojmu si zjednodušene priradíme pojem opačný: „zlo“.
 
Toto čierno-biele videnie sveta zapríčiňuje, že vytvorený model sveta je nepresný a zavádzajúci.
 
2. Verbálna (nereálna) konštrukcia skutočnosti o existujúcom alebo zdanlivom nepriateľovi:
 
Manipulujúci vytvára nie reálnu, ale verbálnu konštrukciu skutočnosti o existujúcom alebo zdanlivom nepriateľovi, pričom sa kladie dôraz na vytváranie dichotómie (my verzus oni).
 
Na vytváranie obrazu nepriateľa sa často zneužívajú
* heslá (existujúce alebo vymyslené)
* pojmy, ktoré majú verejný rešpekt (Boh, demokracia, ochrana, solidarita, obhajoba...)
* metafory – obrazné vyjadrenie (napr. zdravý organizmus našej organizácie napadol zhubný škodca)
* abstraktné vyjadrenia(týkajúce sa „iných“, napr. „tí vonku“, tí hore, tí dole) – najlepšie v spojení so silnými slovami vytvárajúcimi neuvedomelé, no očakávané asociácie
* zovšeobecňovania („XY sa o nikoho nestará“)
 
'''Samuel Keen: „Tváre zla. O vzniku našich obrazov nepriateľa“'''
 
V roku 1993 Samuel Keen vydal knihu „Tváre zla. O vzniku našich obrazov nepriateľa“, v ktorej sa pokúsil varovať pred manipuláciami s obrazom nepriateľa a zvýšiť našu obranyschopnosť proti tejto manipulácii. V knihe ako podmienku účinnosti tejto metódy uvádza existenciu človeka pripraveného byť činným ako homo hostilis, človek prechovávajúci nepriateľstvo.
 
== Obrana proti manipulácii ==
 
Aby ochrana voči manipulácii bola možná, je potrebné predovšetkým:
 
* Rozpoznať manipuláciu a hroziace nebezpečenstvo.
* Pestovať si vlastné sebavedomie. Nemyslieť si, že manipulátor je dokonalejší.
* Mať jasnú predstavu o svojich právach.
* Vedieť odmietnuť manipulátorovu žiadosť (vybudovať si odolnosť voči manipuláciám), nemať voči nemu zábrany a záväzky.
* Naučiť sa, ako postupovať, ako konkrétne manipulačné techniky zneškodniť ([[kontramanipulatívna metóda|kontramanipulatívne metódy]]).
* Vybudovať si odolnosť i voči potrebe riešiť problémové situácie manipuláciou iných.
 
Marketingové aktivity bývajú spojené sa s [[marketingová manipulácia|marketingovými manipuláciami]]. Marketing ovplyvňuje svoju cieľovú skupinu prostredníctvom poznaných [[psychologická zákonitosť|psychologických zákonitostí]]. Vplýva predovšetkým na ľudí, ktorí si manipuláciu neuvedomujú, nemajú vybudované obranné mechanizmy voči marketingovým manipuláciám.
 
No ani poznanie príslušných zákonitostí neznamená, že sa manipuláciám zo strany marketingu a reklamy úplne vyhneme ''(napr. určovanie ceny spôsobom, že všetky číslice okrem prvej sú deviatky - kupujúci vníma nákup ako cenovno výhodnejší, ako v skutočnosti je - 399 je cena oveľa motivujúcejšia, ako 400)''.
 
* Pozor na reklamy - hlavne [[skrytá reklama|skrytú reklamu]].
* Ak nákupom nevieme odolať, je vhodnejšie časť peňazí vyhradiť si na "relaxačné nákupy" a zvyšok vložiť na taký účet, z ktorého nie je možné vyberať kartou.
* Tvorba rozpočtu a plánovanie umožňuje kupovať plánovite.
 
== Masmediálna manipulácia ==
 
Manipulácia sa uskutočňuje aj v médiách prostredníctvom [[masmediálna manipulácia|masmediálnej manipulácie]].
 
Médiá sledujú cieľ svojich majiteľov a tým je zisk. Nijaký majiteľ si nepraje destabilizáciu systému, v ktorom finančne prosperuje. Podľa mnohých teoretikov je hlavnou úlohou médií vo vyspelých krajinách zachovanie súčasného status-quo v spoločnosti.
Ivan Vágner v knihe Televízne správy - psychický nátlak? konštatuje: "Bolo by klamstvom tvrdiť, že mediálna realita vzniká ako úmyselná manipulácia - ide skôr o kozmetickú úpravu skutočnosti - vytváranie pseudoudalostí, výber tém, "o ktorých sa hovorí", zdôraznenie negativizmu a elitárstvo (etnocentrizmus),"
 
== Pozri aj ==
* [[emancipácia]]
* [[logický klam]]
* [[reklama]]
* [[marketing]]
 
== Odkazy ==
* Isabelle Nazare-Aga: ''[http://obchod.portal.cz/produkt/nenechte-sebou-manipulovat/ Nenechte sebou manipulovat]'', Portál, 1999
* George H. Green a kol.: ''Přestaňte být manipulováni'', Pragma, 2000
* Ján Praško: Asertivita v partnerství
* M. J. Smith: When I say no, I feel guilty
 
[[Kategória:Správanie]]
[[Kategória:Politika]]