Pravda (filozofia): Rozdiel medzi revíziami

d
Verzia používateľa 95.103.32.180 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Slave
(Koniec.)
Značka: vyprázdnenie
d (Verzia používateľa 95.103.32.180 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Slave)
'''Pravda''' je [[filozofická kategória]].
Koniec.
 
== Druhy/príklady pravdy ==
* [[faktová pravda]]
* [[logická pravda]]
 
== Názory na pravdu ==
Pravda podľa [[Tomáš Akvinský|Tomáša Akvinského]] je zhoda veci a rozumu (''Veritas est adaequatio rei et intelectus''). Tomáš Akvinský podal klasickú formuláciu teoretickokorešpondenčného názoru na pravdu. Podľa neho môže byť pravda iba jedna, pretože pochádza od [[Boh]]a.
 
V antickom období je pravda chápaná ako [[významový konštituent]] zodpovedajúci istej [[skutočnosť|skutočnosti]] alebo [[ideál]]u; pravda je dianie otvorenosti voči skutočnosti, odhaľovanie sa skutočnosti (alétheia), mýticky povedané - pravda je rieka nezabúdania (Aléthé), z ktorej duše odcudzených (zaživa mŕtvych) pijú rozpamätanie sa, strácajú zabudnutie na to, čo sa v skutočnosti deje. Pravdu nemožno ''mať'', ''vlastniť'', ale možno na nej (na onom dianí otvorenosti) participovať (možno piť z rieky Aléthé).
Pravdu často chápu napríklad ako zhodu [[vec|vecí]] a [[intelekt]]u alebo ako odhalenosť ([[alétheia]]) a inými spôsobmi.
 
Pravda podľa [[Aristoteles|Aristotela]] je zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame; zhoda myslenia s bytím.
 
Pravda podľa [[Augustín z Hippa|Augustína z Hippa]] je večná, nepremenná a absolútna vlastnosť ideálnych entít.
 
Podľa [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegela]] je pravda celok.
 
[[Martin Heidegger]] tvrdí, že pravda je otvorenosť bytia (die Offenheit des Seins), jeho odkrytosť skrze jestvujúcna, predovšetkým skrze tu-bytie človeka.
 
Podľa [[inštrumentalizmus|inštrumentalistov]] je pravda moc našich myšlienok pôsobiť.
 
Pravda podľa [[William James|Williama Jamesa]]:''... myšlienky (ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti) sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti…'' ''Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc „pôsobiť“...''
 
Pravda v [[katolicizmus|katolicizme]] je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba. Pravda slova je racionálne vyjadrenie poznania stvorenej i nestvorenej skutočnosti a človek obdarený rozumom ju potrebuje. Pravda môže nachádzať aj iné doplňujúce formy ľudského vyjadrenia, predovšetkým vtedy, keď ide o to, vyvolať, čo je v nej nevysloviteľné: hlbiny ľudského srdca, povznesenie duše, tajomstvo Boha.<ref>Katechismus katolické církve. Praha, Zvon 1995. 822 s.</ref>
 
Podľa [[Rudyard Kipling|Kiplinga]] pravda je prvá obeť vojny.
 
Pravda podľa [[Friedrich Nietzsche|Nietzscheho]] je užitočný omyl.
 
Podľa [[osvietenstvo|osvietencov]] je pravda dosiahnuteľná jednotlivcom, jeho vlastnými silami prostredníctvom pozorovania, experimentu a správneho uvažovania.
 
[[Parmenides]] zastával [[Koherenčná teória pravdy|umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu]], podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.
 
Podľa [[Jan Patočka|Patočku]] je pravda celoživotná skúmavá, sebakontrolujúca, sebazjednocujúca myšlienkovo-životná prax.
 
Pravda podľa [[Platón]]a je večná, nemenná a absolútna vlastnosť [[idea|ideí]].
 
[[Nicholas Rescher]] zastával [umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu, podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.
 
Pravda podľa teórie [[Koherenčná teória pravdy|koherenčnej]] umiernenej je v zhode našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii, v logickej neprotirečivosti našich výrokov.
 
Podľa [[Korešpondenčná teória pravdy|korešpondenčnej teórie]] pravda je zodpovedanie výroku tomu, o čom výrok vypovedá. Napr. výrok ''Priemer Slnka je 1 400 000 km'' je pravdivý vtedy a len vtedy, keď to, čo sa vypovedá, súhlasí so [[skutočnosť]]ou. Teoretickokorešpendenčná koncepcia pravdy vychádza z Aristotelovho chápania pravdy (Met. [[1011]] b 25), pričom jej klasickú formuláciu podáva Tomáš Akvinský: ''Veritas est adaequatio rei et intellectus'' (Pravda je zhoda veci a rozumu).
 
== Večná pravda ==
Večná pravda je pravda nevyvrátiteľná v procese vývoja poznania (pozri [[dogma]]).
 
== Zdroje ==
{{Referencie}}
* {{filit|fil/fil.html}} [http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvp/pravda_-_odkazy.html]
 
== Pozri aj ==
* [[dogma]]
* [[alétheia]]
* [[korešpondenčná teória pravdy]]
* [[učenie o dvojakej pravde]]
 
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Pravda}}
 
[[Kategória:Filozofický slovník]]
[[Kategória:Epistemológia]]
[[Kategória:Teória pravdy]]
415

úprav