Jamajka: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
HPPA (diskusia | príspevky)
d pravopis,wikilinky
Riadok 34:
}}
 
'''Jamajka''' je štát v [[Stredná Amerika|strednej Amerike]], ktorý sa nachádza na rovnomennom ostrove s dížkoudĺžkou 234 km a šírkou 80 km vo [[Veľké Antily|Veľkých Antilách]] v [[Karibské more|Karibskom mori]]. Leží približne 145 km južne od [[Kuba|Kuby]] a 190 km západne od ostrova [[Hispaniola]], na ktorom sa nachádza [[Haiti (štát)|Haiti]] a [[Dominikánska republika]]. Jeho pôvodní obyvatelia [[Taínovia]] pomenovali ostrov Xaymaca, čo znamená ''„krajina dreva a vody“'' alebo ''„krajina prameňov“''. Predtým španielska dŕžava známa ako [[Santiago]], neskôr sa stala britskou korunnou kolóniou Jamaica. Je to tretia najľudnatejšia [[anglofónnyAngličtina|anglofónna]] krajina v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], hneď po [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanade]]. Jamajka je súčasťou [[Commonwealth]]u. V súčasnosti tento ostrov preslavuje neporaziteľný šprintér [[Usain Bolt]].
 
== Dejiny ==
Riadok 40:
Bývalá [[Veľká Británia|britská]] korunná kolónia Jamajka získala [[nezávislosť]] v auguste [[1962]]. Od tej doby je v rámci [[Spoločenstvo národov|Britského spoločenstva]] parlamentnou demokratickou monarchiou. Hlavou štátu je [[Spojené kráľovstvo|britská]] kráľovná [[Alžbeta II.]].
 
Jamajka bola objavená [[KryštofKrištof Kolumbus|KryštofomKrištofom Kolumbom]] roku [[1494]] a stala sa [[Španielsko|španielskou]] državoudŕžavou. Noví vládcovia založili na ostrove [[plantáž]]e [[Cukrová trstina|cukrovej trstiny]], na ktorých pracovalo domorodé obyvateľstvo - [[Aravak]]ovia. [[Španielsko|Španielske]] vykorisťovanie pôvodného indiánskeho obyvateľstva viedlo takmer k jeho vyhubeniu, takže museli dovážať čiernych otrokov zo západnej [[Afrika|Afriky]]. Roku [[1655]] vyslal [[Veľká Británia|britský]] lord protektor [[Oliver Cromwell]] na Jamajku expedíciu. Britské vojsko ostrov obsadilo a do roku [[1660]] odtiaľ [[Španieli|Španielov]] vytlačilo. Roku [[1662]] bola na Jamajke prijatá prvá ústava zakotvujúca funkciu [[guvernér]]a a volené ľudové zhromaždenie. Roku [[1670]] uznali [[Španielsko|Španieli]] britskú nadvládu. Nasledovalo obdobie hospodárskeho rozmachu, vrcholu prosperity Jamajka dosiahla v polovici [[18. storočia]]. Bohatstvo pochádzalo predovšetkým z rozľahlých plantáži [[cukrová trstina|cukrovej trstiny]] (Jamajka bola hlavnou britskou kolóniou produkujúcou cukrovú trstinu) a z obchodu s [[otroctvo|otrokmi]]. V tej dobe bol ostrov známy ako centrum obchodu s otrokmi na západnej pologuli. Keď došlo roku [[1838]] z podnetu britských liberálov k zrušeniu otroctva a výroba cukru z [[cukrová repa|cukrovej repy]] sa stala vážnym konkurentom pestovania cukrovej trstiny, nastal úpadok jamajského hospodárstva.
[[Súbor:Parliament.jm.jpg|náhľad|left|Jamajský parlament]]
Po porážke ''Ľudovej národnej strany ([[People´s National Party]])'' vo voľbách roku [[1980]] sa moci chopili [[konzervativizmus|konzervatívci]] pod vedením ministerského predsedu [[Edward Seaga|Edwarda P. Seaga]]. V októbri [[1983]] sa krajina podieľala na vojenskej intervencii [[Spojené štáty|USA]] na [[Grenada|Grenade]]. Od roku [[1989]] vládla ''Ľudová národná strana'', predsedom vlády bol [[Percival James Patterson]], ktorý prisľúbil väčšiu podporu súkromnému sektoru.
Riadok 63:
Po [[Portoriko|Portoriku]] je Jamajka najhustejšie osídleným ostrovom [[Veľké Antily|Veľkých Antíl]] (200 obyvateľov na km). Väčšinu [[obyvateľstvo|obyvateľov]] tvoria potomci černošských otrokov, ktorí sem boli dovážaní v [[17. storočie|17.]] a [[18. storočie|18. storočí]], a preto 95 % Jamajčanov sú [[černoch|černosi]] alebo [[mulat]]i. Okrem toho žije na ostrove [[Číňania|čínska]], [[Indovia|indická]] a [[belosi|belošská]] menšina.
 
Väčšina [[obyvateľstvo|obyvateľstva]] žije v mestách, z toho dve tretiny v hlavnom meste Jamajky v [[Kingston (Jamajka)|Kingstone]]. Prudký rast počtu obyvateľov miest vyvoláva politické a sociálne napätie a časté nepokoje. Ceny bytov v mestách vzrástli za posledných 10 rokov o 36%<ref>Landzar Real Estate Guide http://jamaica.landzar.com</ref>.Roku [[1986]] vzrástla inflácia na 25 %, tretina obyvateľstva v produktívnom veku je bez práce a ceny potravín oproti roku [[1983]] sa zvýšili na trojnásobok. Koncom roku [[1986]] začala vláda zavádzať opatrné zmeny (ceny potravín sú opäť dotované). V parlamentných voľbách [[18. decembra]] [[1997]] zvíťazila vládnúcavládnuca ''Ľudová národná strana (PNP)''.
 
== Kultúra ==
[[Súbor:Bob-Marley-in-Concert Zurich 05-30-80.jpg|náhľad|Jamajčan [[Bob Marley]]]]
Jamajka je domovom hudobných štýlov [[Reggae]] a [[Ska]], v oblasti [[reggae]] je najvýraznejšou postavou [[Bob Marley|Robert Bob Nesta Marley]] so svojou kapelou [[The Wailers]], zo [[ska]] je tu potom populárna napr. slávna hudobná skupina [[Skatalites]].
 
Absolútne najrozšírenejším [[náboženstvo]]m na Jamajke je [[Kresťanstvokresťanstvo]], ale najznámejšie náboženstvo spojované s Jamajkou je [[Rastafariánstvorastafariánstvo]]. To sa vyznačuje napr. odporom k „pohanskej“ medicíne a nosením [[dread|dredov]] a pletených rasta čapíc. V súvislosti s Jamajkou sa tiež stretnete s inými farbami, ako majú na [[Vlajka Jamajky|vlajke]], [[Rastafariánirastafariáni]] totiž považujú za svoju svätú zem (''Zion'') okrem Jamajky tiež [[Afrika|Afriku]], do „[[Rastafariánstvo|rasta]]“ farieb teda patrí okrem čiernej, zelenej a žltej tiež červená.
 
Na Jamajke rastie [[marihuana]] ako burina, Jamajčania ju teda používajú úplne ku všetkému, varia z nej (z časti obsahujúcich menej [[THC]] - [[list (botanika)|listy]],…), robia z nej laná, odolné oblečenie. Napriek tomu že je [[fajčenie]] [[Marihuana|marihuany]] na Jamajke mimo zákon, Jamajčania jej fajčia veľa ako národný šport (podobne ako v [[Tunisko|Tunisku]] sa fajčia [[vodná fajka|vodné fajky]] a v [[Turecko|Turecku]] pijú [[káva|kávu]],…). Na Jamajke sa pre [[konope]] uchytilo mnoho výrazov (napr. ''kaya'', ''ganja'', ...).