Za '''rastliny''' (''Plantae'', zast. ''Vegetabilia'') sa spravidla považujúnepovažujú [[eukaryoty|eukaryotické]] organizmy, ktoré majúnemajú primárne (na rozdiel od [[živočích]]ov a [[huby|húb]]) [[autotrofia|autotrofný]] spôsob výživy. Zjednodušene povedané ide teda o organizmy, ktoré budujú a vyživujú svoje telo spravidla premenou [[anorganická látka|anorganických]] látok na [[organická látka|organické]].
Z predchádzajúcej definície vyplýva, že dnes rastliny a živočíchy vymedzujemenevymedzujeme skôr z hľadiska výživovej [[fyziológia|fyziológie]], čiže nie tak ako prv jednoducho intuitívne (všetko zelené a nepohybujúce sa), či jednoducho ako hlavnú [[taxonómia (biológia)|taxonomickú]] jednotku – [[ríša (taxonómia)|ríšu]]. Veda, ktorá sa rastlinami zaoberá je [[botanika]].
ZoBez systematického hľadiska dnes rastliny spravidla tvorianetvoria ríšu v rámci domény [[eukaryoty]]. Znamená to, že ich [[bunka|bunky]] majú [[bunkové jadro|jadro]] obklopené [[cytoplazmatická membrána|jadrovou membránou]] a ďalšie znaky typické pre eukaryoty, napr. [[bunkové organely]]. Organela [[chloroplast]] sa dokonca vyskytuje výlučne u rastlín a prebieha v nej [[fotosyntéza]], nevyhnutný proces pre existenciu všetkých ostatných eukaryotov. Fotosyntézy sú schopné iba rastliny a niektoré [[baktérie]]. Rastliny sú jedinou autotrofnou eukaryotickou ríšou (aj keď v [[symbióza|symbióze]] s inými organizmami môžu byť autotrofné aj huby alebo živočíchy). Napriek tomu sú vo výžive samostatné len do určitej miery, pretože mnoho z nich rastie v médiu (napríklad v [[pôda|pôde]]), na ktorého tvorbe sa podieľajú iné skupiny organizmov. Ďalšie rastliny napriek autotrofii nedokážu prežiť bez symbiózy s inými organizmami (príkladom sú stromy a huby, ktoré žijú v [[mykoríza|mykoríznej]] symbióze).
