Helenizmus: Rozdiel medzi revíziami

'''Helenizmus''' (z {{vjz|grc|Έλλην|Hellen}} - Grék) je dejinná a kultúrna epocha, obdobie starovekých dejín východného Stredomoria a Prednej Ázie od výbojov, započatých [[338 pred Kr.]] macedónskymi panovníkmi [[Filip II. (Macedónia)|Filipom II.]] a jeho synom [[Alexander Veľký|Alexandrom Veľkým]] (v rokoch 334-324). Pokračovala v nástupníckych štátoch ( [[Macedónia]] s Gréckom, ríša Seleukovcov, Ptolemaiovcov, Baktrijské kráľovstvo, Pergamská ríša a i.) až do roku [[30 pred Kr.]], čiže do začiatku samovlády prvého rímskeho cisára [[Octavianus Augustus|Octaviana]] a do obdobia, kedykeď stratil svoju samostatnosť posledný helenistický štát, ptolemaiovský Egypt. Vzdelanosť, umenie, hodnoty a životný štýl starých Grékov prijímal rad národov a súčasne ho obohacoval o domáce tradicietradície.

Helenizmus sa pokladá za významné obdobie antickej kultúry. V období helenizmu sa grécky živel rozšíril ďaleko na východ, kde existovali v Ázii a v Egypte veľké štáty s gréckou vládnucouvládnúcou vrstvou a s mnohými gréckymi mestami a kedykeď sa v ekonomike, v sociálnom a politickom zriadení i v kultúre prelínali civilizačné prvky grécke s orientálnymi. Helenizmus prenikal aj do západného Stredomoria a pôsobil nielen na Grékov sicílskych a juhoitalských, ale aj na [[Kartágo]] a [[Rím]].