Limbach: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 10 357 bajtov ,  pred 7 rokmi
copyvio
d (Komunálne voľby 2014: starosta)
(copyvio)
 
== Dejiny ==
{{na úpravu}}
{{neutralita}}
Prvé zachované písomné zmienky o dedine pochádzajú z roku [[1390]]. Jeden z pôvodných názvov dediny je ''Lindenbach'' (''Lipový potok'') pomenovaný podľa [[potok]]a, ktorý pretekal z [[Malé Malých Karpaty|Karpát]] stredom dediny. Druhý názov bol ''Limpach pri Pezinku'' pomenovaný podľa stromu [[limba]] ktorý je v starom znaku Limbachu (pravdepodobne prinesený drevorubačmi a uhliarmi). Ďalšie historické názvy sú ''Limpach'' alebo ''Límpoch''.
 
=== Historický prehľad ===
* [[1208]]: Pezinské panstvo prešlo z vlastníctva Bratislavského hradu do vlastníctva Tomáša z rodu [[Hunt-Poznanovci|Hunt-Poznanovcov]], ktorý ako nitriansky župan, bol predkom grófov z Pezinka a Svätého Jura.
* [[1241]] – [[1242]]: Po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde do Uhorska]] vpáde pozval Belo IV. na vyrabované územia Uhorska, vrátane Slovenska, nemeckých hostí (''hospites''), ktorým udelil mnohé práva. Od polovice 12. storočia do 15. storočia pribudlo na vtedajšie územie Slovenska toľko Nemcov, že tvorili štvrtinu všetkého obyvateľstva.
* [[1245]]: Za zásluhy v boji získal [[komes]] Kozma od Belu IV. do dedičnej držby zem Bozen ([[Pezinok]]).
* [[1295]]: Vznikla listina medzi Pavlom a Kozmom, synmi grófa Kozmu z Pezinka a trnavčanmi, ako prvé písomné svedectvo o rozvinutom vinohradníctve. Obsahuje nemecké zvykové vinohradnícke právo, čo dokladá vplyv nemeckého etnika v pezinskom chotári od polovice 13. storočia.
* [[1297]]: Kozmov syn Achilles II. zomrel bezdetný a panstvo prešlo do rúk druhej vetvy rodu, Abraháma II. z Jura.
* [[1318]]: Abrahám II. rozdelil jurský i pezinský majetok medzi synov Šebuša a Petra.
* [[1343]]: Podľa listiny Rábskej kapituly o vytýčení hraníc medzi pezinským a jurským panstvom sa uvádza dnešné územie Limbachu ako neosídlené pohraničie.
 
Do polovice 14. storočia spravoval gróf Šebuš pezinské majetky a podporoval vinohradníctvo. Do roku 1384 ho nasledovali jeho synovia Ján I. a Mikuláš I.
 
=== Limpach ===
Prvé osídlenie v oblasti Limbašského chotára vzniklo medzi ''Račím potokom'' (''Krebsenbach'',''Rakazpatak'') a potokom ''Saulak'' zo ''Sumbergu''. Vznikla tu takzvaná horná (banská) osada s názvom ''Mhyr''.
 
* [[1256]]: V listine, ktorou kráľ potvrdil vlastníctvo zeme Bozin grófom Achillovi a Kozmovi zo Sv. Jura a Pezinka sa uvádza osada Mhyr.
* [[1343]]: V listine rábskej kapituly sa uvádza ''terra Myr sive Nyr ''a [[Limbašský potok]] sa spomína pod menom ''Nyrpataka''. V okolí potoka, v lesoch nad dnešným Limbachom, povyše Limbašského jazera v doline Slnečné údolie sa usídlili kráľovskí baníci, ktorí hľadali v lokalite [[Korenný vrch]] drahé kovy. Nájdené štajerské mince z rokov 1330 – 1360 naznačujú pôvod baníkov. Neskôr boli prizvaní drevorubači (''huncokári'') s priezviskami Holzhacker, Hacker, Holzfäller (drevorubač, stínač) Geschwantner, Schwantner, Graus zo Štajerska, Horného Rakúska a Bavorska. Popri baníkoch uhliari ťažili drevo a pálili drevené uhlie. Patrón uhliarov a tiež najstaršieho kostola dediny ''Limpoch'' je [[Svätý Teobald]]. Sezónna ťažba potrebovala v nížine svoju materiálnu základňu. Pár kilometrov pod ''Mhyrom'' medzi troma potokmi vznikla dedina ''Limpoch''. Ťažba dreva novým spôsobom uvolnila piesčito-kamenisté kopce vinohradom a vinohradníkom.1663:V Uhorsku sa začala nová (posledná) vojna s Tureckom.V tom práve aj Turci vyplienili Limbach.
* [[1699]]: Spomína sa dedina ''Altstadt'' (''Óváros'', ''Staré mesto''). Po útlme sa v roku [[1773]] v lokalite Slnečné údolie na ''Altbachu'' (Starom potoku) obnovila ťažba drahých kovov.
 
=== Lindenbach ===
Následné osídlenie vzniklo v medzi Račím potokom a Limbašským potokom (''Altbach'') ako dolná (vinohradnícko-drevárska) dedina ''Limpach'' (''Lindenbach''). Dochovaný je nápis „Limpach pri Pezinku“ s vyobrazením stromu [[limba|limby]] (strom si v znaku pravdepodobne so sebou priniesli uhliari a drevorubači) a troch potokov Limbachu – Krebsenbach, Mülbach a Altbach. Podľa inej verzie sa názov odvodzuje nie od stromu limby ale od [[lipa|lipy]] (nem. Linde), respektíve názvu potoka Lindenbach – Lipový potok.
 
V polovici 14. storočia majiteľ pezinského panstva – hradu gróf Šebuš z rodu Hunt-Poznanovcov alebo jeho synovia Ján I. a Mikuláš I. osídlili Limbach nemeckými vinohradníkmi. Tí priniesli svoj právny systém, nové technológie v remeslách i pestovateľstve, svoje kvalitné odrody [[vínna réva|vínnej révy]] i kultúru.
 
Vďaka nemeckým vinohradníkom a remeselníkom získal Pezinok a tým i jeho okolie dôležité výsady: V roku [[1376]] právo mať trh a od Ferdinanda I. oslobodenie od mýtnych poplatkov. Nemci, ktorí boli na vyššom stupni hospodárskeho rozvoja, sociálneho poriadku, urbanizmu, zakladajú a osídľujú malokarpatské vinohradnícke mestečká, Bratislavu s jej terajšími časťami, [[Svätý Jur]], [[Pezinok]], [[Modra|Modru]], [[Trnava|Trnavu]], dediny ako [[Grinava]], Limbach, [[Cajla]]. Získavajú právo zakladať vinohrady a voliť si richtára.
 
* r. [[1390]] Listina Leonarda de Pensanro potvrdzuje už vznik Limbachu ako dediny s farským starým kamenným kostolom sv. Teobalda (mal vežu a cintorín). Vyberanie mýta – cez dedinu viedla cesta na Záhorie.
* r. [[1425]] Listina Pressburgskej kapituly o deľbe Limbachu medzi Mikuláša II. a Juraja I., pezinských grófov od roku 1384 do 1438, potvrdzuje nemecké obyvateľstvo na základe patrocínia kostola Sv. Teobalda a menného zoznamu poddaných.
* r. [[1561]] Limbach je ešte katolícky, ale už nemá vlastnú faru ako v stredoveku.
Koncom 16.storočia bol Limbach s dvoma mlynmi, 58 domami a 370 obyvateľmi rovnako veľký ako v roku 1425.
* r. [[1614]] Prestavba katolíckeho kostola, ale veriaci sú už väčšinou evanjelici.
Začiatkom 17.storočia nastal rozmach kolonizačného osídľovania až na 72 domov. Prevažovali vinohradnícke hospodárstva.
Od prvej polovice 17.storočia patril LIMBACH ako príslušenstvo Pezinskému hradu – [[Pálfiovci|Pálfiovcom]].
* r. [[1752]] Vznik „Obere Dorfende“ – na hornom konci dediny vznikla dôležitá skupina domov s panským pivovarom a poschodovým domom s mlynom – dve mlynské kolesá a štyri mlynské kamene, kuriálny mlyn.
* r. [[1785]] Vzrástol počet domov zo surových tehál na 100 neskôr 124 a počet Limbašanov na 670.
 
=== Límpoch – Limbach, novoveká história ===
* r. [[1802]] Evanjelici postavili v strede dediny na ľavom brehu potoka svoj kostol a katolíci svoj rozšírili.
* r. [[1828]] Veriaci v Limbachu: 156 katolíkov a 484 evanjelikov.
* r. [[1848]] Limbach je jediná obec pod Malými Karpatami s nemeckým obyvateľstvom, pozdĺž Lindenbachu „Stredného potoku“, stálo 112 domov. Na Lindenbachu-"Mühlbachu" (Mlynskom potoku) stáli mlyny grófov Pálffyho, Zichyho a Stepperovského.
* r. [[1882]] V Pressburgskej župe ničila vinič voška fyloxéra.
* r. [[1890]] Fyloxéra zasiahla Bosing (Pezinok) i Limbach.
Koncom 19. storočia bol počet Limbašanov 895 v 167 domoch. Za domami vznikli vinice a aj vzdialenejšie mali nemecké názvy: "Machergut", "Mittelberg", "Hasensprung". Evanjelici pristavili ku kostolu ihlanovú vežu. Opravili strechu, montáž hodín a troch zvonov.
* r. [[1914]] Na limbašskom víne zarábali veľkoobchodníci a židovskí priekupníci, preto v obci vznikol vinohradnícky spolok a peňažné družstvo "Limbacher Raiffeisengenossenschaft m.b.H.".
* r. [[1918]] Na fronte I. svetovej vojny padlo 22 a doma 9 Limbašanov. Obec mala 885 ľudí, 827 nemeckej,47 česko-slovenskej, 4 maďarskej a 7 inej národnosti.
* r. [[1920]] Voľby vyhrala Hlinkova slovenská strana HSĽS – karpatskí Nemci ešte nemali vlastnú stranu. Členovia radnice boli nemeckej národnosti. Do roku 1928 sa zapisovalo len nemecky, neskôr aj po slovensky.
* r. [[1923]] Nevydarená snaha V. Chaloupeckého vymyslieť k potoku Hylyunic aj slovenskú osadu takéhoto mena. V liste Ondreja II. z roku 1208 sa spomína len potok Hylyunic – horný tok terajšej Čiernej vody – potok Nyrpatak (Altbach). Nemecký vinohradníci nepomenovali svoju dedinu podľa potoka, ktorý ňou nikdy nepretekal. Začiatkom 13. storočia mal Limbach potok Krebsenbach – Rakazpatak, Nyrpatak – Altbach a stredný Lindenbach-Mühlbach.
* r. [[1927]] Snaha česko-slovenských štátnych orgánov zaviesť fiktívny názov obce Hliník. Miestne snahy manipulovať dejiny Limbachu pretrvávajú dodnes.
* r. [[1935]] Do parlamentných volieb poslal Limbach 541 hlasov: 448 Sudetendeutsche Partei, 50 HSĽS, 23 republikáni.
* r. [[1937]] Obec má telefón, autobus a elektrinu.
* r. [[1938]] „Anšlus“ Rakúska Veľká aktivizácia Karpathendeutsche Partei.
* r. [[1939]] – [[1945]] Ostáva Limbach typickou vinohradníckou obcou. Karpatskí Nemci založili vinohradnícke družstvo ''Deutsche Weinzergenossenschaft Limbach''. Dostávajú nenávratne 2,5 milióna korún z Nemecka na rozvoj. Búra sa Draxlerov mlyn, na jeho mieste stavajú rozsiahle pivnice, lisovňu, vináreň a spoločenskú sálu. Ročný vývoz 10 000 hektolitrov vína do Nemecka. Lepšie nákupné ceny hrozna.
 
Počas II. Svetovej vojny z 1050 obyvateľov slúžilo v zbraniach Nemeckej armády 145. Limbašania mali koncom vojny obavu pred zbytočnou krutosťou [[Červená armáda|Sovietskej armády]] proti civilnému obyvateľstvu. [[SNP]] v tejto lokalite nemalo odozvu, skôr naopak.
 
Dňa [[3. apríl]]a [[1945]] Červená armáda obsadila obec. Koncom roku 1945 vznikol [[MNV]] z radov prisťahovalcov. Na základe [[Postupimské dohody|postupimských dohôd]] deportoval štát všetkých [[Karpatskí Nemci|Karpatských Nemcov]] (vrátane limbašských) do Nemecka. Všetok osobný majetok, domy a pozemky im boli zhabané a museli s batohom opustiť svoje rodisko. Majetok potom MNV pridelil presídlencom z Myjavy, Starej Turej a Bošáce. Karpatskí Nemci, ktorí mohli zostať, museli prisťahovalcov učiť vinohradničeniu. V dedine zostali len zmiešané manželstvá a slovenské rodiny. Po roku 1945 sa založila slovenská škola.
 
=== Rodiny, ktoré zostali po roku 1945 ===
* 2 Gustavik Johann 121 Hrivnak Arthur a Emma
1 919

úprav