|
* [[Gidra]]
volakedy sa volal vydra
== Symboly obce ==
Erb spolu s pečaťou a vlajkou predstavujú trojicu základných symbolov obce.
'''Erb'''
Je zrejmé, že Píla v minulosti svoj erb nemala. Nepotrebovala ho totiž. Vlastné erby v minulosti mali a skutočne používali spravidla iba veľké mestá, ktoré mali vlastné vojenské posádky. Až neskôr, keď sa používanie erbov stalo všeobecne rozšíreným javom, tvorili si vlastné erby aj menšie mestečká, ktoré sa nimi prezentovali najmä vo vlastných pečatiach.
Erb Píly má takúto podobu:
V modrom neskorogotickom štíte strieborný, zlato obutý, zlatovlasý svätec (sv. Jozef) so zlatou bradou a zlatou gloriolou okolo hlavy, v pravici držiaci striebornú trojitú ľaliu na zlatej stopke, v pravici zlatú rámovú pílu so strieborným listom.
'''Pečať''' obce Píla je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC PÍLA. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami.
'''Vlajka''' obce Píla pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej, bielej, žltej, modrej, bielej, žltej a modrej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu vlajky.
Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie:
Od obecnej pečate možno odvodiť okrúhle pečiatky obce. Ich pečatné pole sa nelíši od obecnej pečate, no kruhopis sa mení podľa toho, či ide o pečiatku starostu, obecného zastupiteľstva, alebo obecného úradu.
'''Zástava obce''' Píla má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia. Zástava sa od vlajky odlišuje tiež tým, že kým vlajka predstavuje voľ kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, alebo kratším priečnym rahnom (ak ide o koruhvu).
'''Krátka zástava''' obce Píla je tiež pruhová, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.
'''Koruhva''' obce Píla predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu rahnu, spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar. Farby sú zoradené zľava doprava.
'''Znaková zástava''' obce Píla má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčne) výške erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je rozvinuté do celej plochy textilu.
'''Kombinovaná''', alebo tiež '''„veľká“ koruhva''' obce Píla predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy.
'''Štandarda starostu''' obce Píla má medzi ostatnými symbolmi osobitné postavenie. Je vlajkou starostu, jedným z odznakov jeho úradu. Podobá sa znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách obce. Rozdiel je tiež v tom, že kým znaková zástava môže byť zhotovená v mnohých exemplároch, štandarda existuje len v jednom vyhotovení a býva tiež zhotovená luxusnejšou technikou.
== Dejiny ==
Obec vznikla v prvej polovici 16. storočia okolo píly, patriacej červenokamenskému panstvu. Prvá písomná zmienka je z roku [[1602]]. Fuggerovci, majitelia hradu [[Červený Kameň (hrad)|Červený Kameň]] v [[16. storočie|16. storočí]], vlastnili v prvých rokoch dve píly, ktoré dali postaviť pod hradom v doline rieky [[Gidra|Gidry]]. Vodné píly a príbytky pre piliarov sa stali základom osady Píla. Červenokamenské píly spracovávali predovšetkým jedľové drevo. V roku [[1948]] však nevýnosnosť niektorých píl viedla k ich zrušeniu. Ako prvá sa zrušila vodou poháňaná „Trnkova – Holešova – Hubertova píla“. V roku [[1950]] prišlo k demontovaniu poslednej z píl na rezanie a spracovávanie dreva - parnej píly. Tým sa prakticky končí rozmach drevárskeho priemyslu v tejto obci.
Obec sa pôvodne volala Nová Ves, presnejšie „Nová Ves pod hradom Červený Kameň“ (VYFALU SUB ARCE WEOREOSKW) a najstaršia písomná zmienka o nej pochádza z roku [[1602]]. V písomnostiach z roku [[1645]] sa spomína richtár tejto obce. Neskôr dostala obec „Nová Ves pod hradom Červený Kameň“ pomenovania:
* v roku 1770 – PÍLA,
* v roku 1808 – PÍLA, SÄGMÜHL,
* v roku 1912 – GIDRAFÜRÉSZ,
* v roku 1920 – PÍLA, PILY,
* v roku 1953 – PÍLA.
V druhej polovici 17. storočia sa v blízkosti obce Píla nachádzala Pálfiovská papiereň, ktorá dodávala papier aj pre kníhtlačiareň Trnavskej univerzity. V roku [[1722]] i v rokoch nasledujúcich pracovala Pálfiovská súkenka, ktorá dodávala svoje výrobky pre armádu. V roku [[1728]] majiteľ daroval súkno na osem oblekov pre obyvateľov chudobinca. V rokoch [[1794]] – [[1801]] pracovala manufaktúra na výrobu súkna. Veľa z výroby sa dodávalo do susedného [[Rakúsko|Rakúska]], ale aj na [[Morava (región)|Moravu]] a na „dolnú“ zem.
Priamo v obci sídlila dielňa na výrobu medených kotlov, ktorá bola činná až do roku [[1916]]. Potom bola prestavaná na ryhovňu valcov pre mlyny („Hámra – ryhovňa valcov pre mlyny“), v roku [[1950]] však bola zrušená. Nachádzali sa tu aj tzv. „múčne“ mlyny, ako ich nazývali miestni obyvatelia, aby ich odlíšili od ostatných mlynov. Niektoré z nich dávali zemepáni do prenájmu. Oproti mlynu nazývaného „Prachárna“ sa nachádzala pánska Pálfiho prádelňa.
Na tomto mieste bola v roku [[1904]] postavená škola. Bola to štátna budova postavená Ministerstvom „kultu“. Nachádzala sa v nej jedna učebňa a dvojizbový byt pre správcu školy. Pred výstavbou budovy školy bola „škola“ umiestňovaná v rôznych domoch ako napríklad v obecnom a v bývalom pánskom dome s číslom 7. Istý čas chodili deti aj na hrad, kde ich vyučoval tamojší kňaz.
V roku [[1940]] sa pričinením správcu školy zriadila aj nemecká škola s 15 žiakmi. Sedem žiakov prestúpilo z miestnej slovenskej školy, ostatní boli doplnení z nemeckej školy z Piesku.
V roku [[1941]] sa miestna ľudová škola pretvorila na rímsko – katolícku ľudovú školu. Majiteľom sa stala obec Píla, hoci bola nevládna. Pri pretvorenej miestnej škole sa ustanovil aj školský výbor na čele s predsedom, ktorým sa stal farár zo susednej obce [[Častá]].
V roku [[1977]] bola škola pre zlý stav budovy zrušená. Žiaci dodnes chodia do Základnej školy v [[Častá|Častej]] alebo v [[Modra|Modre]].
Uprostred obce stojí kostolík zasvätený Navštíveniu Panny Márie. Pôvodný kostol bol postavený niekedy koncom 17. storočia. V roku [[1744]] bol opravovaný. Dnešný kostolík pochádza z roku [[1822]]. V tomto roku bol aj benedikovaný budmerickým farárom a dekanom. V roku [[1870]] bol kostol opravovaný nákladom papiernického majstra. V roku [[1935]] bol poškodený požiarom. Opravil sa, pričom bola zhotovená nová strecha.
Kostol je polygonálne uzavretý so zaklenutou valenou klenbou. V štítovom priečelí má menšiu ihlanovitú vežu.
Vizitácie spomínajú zariadenie kostola. V roku [[1713]] bol v kostole „PILA SUB ARCE“ kalich, paténa, kazula, alba, purufikátorium, korporál, velum atď.
Vizitácia z roku [[1811]] spomína obraz – kópiu Panny Márie Regenburskej. Povesť spomína, že istý panský poľovník raz do tohto obrazu strieľal, načo onedlho oslepol. Miesta otvorov od striel boli do roku [[1892]] viditeľné.
V roku [[1781]] bol postavený v obci kríž. [[16. august]]a [[1880]] bol posvätený nový kríž, posviacku vykonal budmerický farár.
Nakoľko obec nebola finančne sebestačná, od [[1. október|1. októbra]] [[1944]] prestala Píla jestvovať ako samostatná obec a bola pričlenená k [[Častá|Častej]] až do roku [[1954]], kedy sa opäť stáva samostatnou obcou. Tento stav pretrváva dodnes.
== Politika ==
| 