Delenia Poľska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky, preklepy |
|||
Riadok 37:
Medzitým už prebiehali rokovania o treťom delení Poľska. Tie skončili v roku 1795. Rakúsko dostalo územie medzi Bugom, Vislou a Pilicou spolu s Krakovom, Rusko zvyšky Livónska, Polesia, Litvy, Volyne a [[Žmuď]], teda zhruba kraje po Bug a Nemen. Zvyšok Poľska s Varšavou pripadol Prusku. [[Stanislav II. August Poniatowski]] podpísal formálne 25. novembra 1795 abdikáciu a súhlas so zánikom poľského štátu.
== Výsledky
[[Súbor:Congress Poland in 1815.PNG|náhľad|right|Rozdelenie Varšavského kniežatstva na Kongresové Poľsko (súčasť Ruska), slobodné mesto Krakov a na Poznanské veľkovojvodstvo (súčasť Pruska)]]
Jednotlivé mocnosti si rozdelili pôvodné územie poľsko-litovského štátu dosť nerovnomerne. Rusku pripadlo 62 % územia a 45 % obyvateľstva, išlo najmä o východné a málo rozvinuté litovské, bieloruské, ruské a ukrajinské zeme, v ktorých boli Poliaci v menšine. Prusko zabralo ekonomicky najvyspelejšie poľské kraje, hoci išlo len o 20 % územia a 23 % obyvateľstva. Najhustejšie zaľudnené, ale ekonomicky zaostalé, južné územia ([[Halič (región)|Halič]]) so značným počtom ukrajinského obyvateľstva bolo pričlenené k Rakúsku, ktoré dostalo 18 % územia a 32 % obyvateľstva. Toto trojdelenie Poľska malo za následok likvidáciu poľského štátu na vyše 120 rokov - poľský štát bol znovuobnovený až po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]].
Počas napoleonských vojen vzniklo z tretieho záboru Pruska a Rakúska [[Varšavské
== Zdroj ==
|