Delenia Poľska: Rozdiel medzi revíziami

Medzitým už prebiehali rokovania o treťom delení Poľska. Tie skončili v roku 1795. Rakúsko dostalo územie medzi Bugom, Vislou a Pilicou spolu s Krakovom, Rusko zvyšky Livónska, Polesia, Litvy, Volyne a [[Žmuď]], teda zhruba kraje po Bug a Nemen. Zvyšok Poľska s Varšavou pripadol Prusku. [[Stanislav II. August Poniatowski]] podpísal formálne 25. novembra 1795 abdikáciu a súhlas so zánikom poľského štátu.

 

Jednotlivé mocnosti si rozdelili pôvodné územie poľsko-litovského štátu dosť nerovnomerne. Rusku pripadlo 62 % územia a 45 % obyvateľstva, išlo najmä o východné a málo rozvinuté litovské, bieloruské, ruské a ukrajinské zeme, v ktorých boli Poliaci v menšine. Prusko zabralo ekonomicky najvyspelejšie poľské kraje, hoci išlo len o 20 % územia a 23 % obyvateľstva. Najhustejšie zaľudnené, ale ekonomicky zaostalé, južné územia ([[Halič (región)|Halič]]) so značným počtom ukrajinského obyvateľstva bolo pričlenené k Rakúsku, ktoré dostalo 18 % územia a 32 % obyvateľstva. Toto trojdelenie Poľska malo za následok likvidáciu poľského štátu na vyše 120 rokov - poľský štát bol znovuobnovený až po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]].

 

 

== Zdroj ==