Delenia Poľska: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
[[Súbor:Partitions_of_Poland.png|thumb|Tri delenia Poľska na mape]]
'''Delenia Poľska''' alebo ''trojité delenie [[Republika oboch národov|Poľska]]'' označujesa triodohralo deleniav Poľskatroch fázach v rokoch [[1772]][[1795]], pričom Poľsko nimi bolo postupne rozdelené medzi [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]], [[Habsburská monarchia|Rakúsko]] a [[Ruská ríša|Rusko]]. V tomto článku sa objavuje aj spojenie poľsko-litovský štát, pretože; Poľsko a [[Litovské veľkokniežatstvo|Litva]] tvorili od roku 1569 [[lublinská únia|reálnu úniu]] - [[Republika oboch národov|Republiku oboch národov]]. Označenie PoľskoPreto treba názov Poľsko v tomto článku vnímať ako skrátené a zjednodušené označenie pre tento spoločný štát Poľska a Litvy.
 
Od začiatku 18. storočia prechádzalo Poľsko krízovým vývojom. Do veľkej miery bol spôsobený oslabovaním moci [[Kráľ (panovník)|panovníka]] a naopak silnejúcim postavením šľachty, ktorá prakticky rozhodovala o zásadných záležitostiach v krajine. Vplyv šľachty na procesprocese rozhodovania znamenal paralýzu štátu a pasivitu, ktorá sa najväčšmi prejavovala v zahraničnej politike. Z tohto hľadiska bolo najhorším obdobím obdobie vlády [[August III.|Augusta III.]], ktorý panoval v rokoch [[1733]]–[[1763]]. Poľsko napriek svojej veľkosti nezasahovalo do významných európskychokolitých udalostíprocesov, zostávalo pasívne a naopak znášalo ich dopady.
 
V štáte dochádzalo k vnútorným rozbrojom, šľachta sa domáhala svojich privilégií, prebiehali boje medzi jednotlivými magnátskymi skupinami. Istú rolu v oslabení štátu zohralo aj vzopätie porobených národov - najmä na [[Ukrajina|Ukrajine]] dochádzalo k ľudovým povstaniam, do ktorých zasahovalo aj Rusko, rozpínajúce sa na juhozápad do oblasti Čiernomoria. Pravidelná poľská armáda bola obmedzená na minimumminimálny stav, počet jej príslušníkov dosahoval iba 24-tisíc mužov. V dôsledku toho sa voľakedy mocné Poľsko stalo korisťou svojich susedov.
 
[[Pakt Ribbentrop-Molotov]] a následné [[Poľská obranná vojna (1939)|obsadenie Poľska Nemeckom a Sovietskym zväzom]] v roku 1939 býva niekedy označované ako [[štvrté delenie Poľska]].
Jednotlivé mocnosti si rozdelili pôvodné územie poľsko-litovského štátu dosť nerovnomerne. Rusku pripadlo 62 % územia a 45 % obyvateľstva, išlo najmä o východné a málo rozvinuté litovské, bieloruské, ruské a ukrajinské zeme, v ktorých boli Poliaci v menšine. Prusko zabralo ekonomicky najvyspelejšie poľské kraje, hoci išlo len o 20 % územia a 23 % obyvateľstva. Najhustejšie zaľudnené, ale ekonomicky zaostalé, južné územia ([[Halič (región)|Halič]]) so značným počtom ukrajinského obyvateľstva bolo pričlenené k Rakúsku, ktoré dostalo 18 % územia a 32 % obyvateľstva. Toto trojdelenie Poľska malo za následok likvidáciu poľského štátu na vyše 120 rokov - poľský štát bol znovuobnovený až po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]].
 
Počas napoleonských vojen vzniklo z tretieho záboru Pruska a Rakúska v Poľsku [[Varšavské kniežatstvo]], závislé na Francúzsku. Po konečnej porážke Napoleona bolo toto územie takmer celé dané Rusku ([[Kongresové Poľsko]]), výnimkou bol len krajný západ, ktorý sa stal opätovne súčasťou Pruska ([[Poznanské veľkovojvodstvo]]) a mesto [[Krakov]], ktoré sa stalo slobodným mestom. Rakúsko a Prusko boli odškodnené ziskom území v iných častiach Európy.
 
== Zdroj ==
10 426

úprav