Ideu zjednotenia pravoslávnych s katolíckou cirkvou presadzoval zemepán [[Juraj III. Druget]] na Zemplíne a v Užskej stolici. Druget bol odchovancom pražských [[jezuitovSpoločnosť Ježišova|jezuitijezuitov]], po rekatolizácii protestantských dedín sústredil pozornosť na svojich pravoslávnych poddaných. Na prípravu zjednotenia pozval z poľského Peremyšľa gréckokatolíckeho biskupa Atanáza Krupeckého (1610-1652). Tomu sa podarilo získať pre úniu 50 pravoslávnych kňazov z humenského panstva, ktorí boli ochotní prijať zjednotenie pod podmienkou, že sa v celistvosti zachová byzantsko-slovanský obrad a zvyklosti východnej pravoslávnej cirkvi. Súčasne im mal zemepán J. Druget na svojich majetkoch priznať také postavenie, aké mali katolícki kňazi. Dovtedy boli pravoslávni kňazi v poddanskej závislosti, platili poplatky feudálovi a chodili na roboty. Nevzťahovali sa na nich zákony, ktoré katolíckemu duchovenstvu zabezpečovali primerané materiálne zabezpečenie a spoločenské postavenie. Dátum zjednotenia bol stanovený na [[Zostúpenie Svätého Ducha]], roku [[1614]] a malo sa uskutočniť v [[Monastier Zostúpenia Svätého Ducha|monastieri v Krásnom Brode]] pri MedzilaboriecMedzilaborciach. Podľa opisu očitého svedka sa však medzi pútnikov zamiešali odporcovia únie, ktorý v predvečer sviatku začali podnecovať nepokoje a napokon vyvolali nepokoje, pri ktorých bol biskup A. Krupecký napadnutý a pred smrťou ho zachránil iba zásah drugetovského vojska. Po tomto zásahu provokatéri a časť pútnikov z Krásneho Brodu odišli a hoci Atanáz Krupecký na druhý deň chrám posvätil,<ref>[http://www.baziliani.net/node/104 História monastyra Sošestvija sv. Ducha] na stránke www.baziliani.net.</ref> k uzavretiu únie nakoniec nedošlo.
S biskupom Atanázom Krupeckým na rokovanie prišli aj mnísi [[baziliáni]], ktorí ostali na drugetovských majetkoch aj po neúspešnom zjednotení. Začali pôsobiť nielen medzi kňazmi, ale aj medzi veriacimi. Vyvíjali misijnú a pastoračnú činnosť aj na majetkoch iných katolíckych zemepánov.