Stredoveké mesto: Rozdiel medzi revíziami

Väčšina ľudí žila na vidieku. Ich hlavnou obživou bolo poľnohospodárstvo. Práca roľníka znamenala tvrdú drinu. Na poliach pracovala celá rodina. Najťažšie práce vykonávali muži, no do ostatných sa museli zapojiť všetci. Ženy mali n
d (Verzia používateľa 87.244.233.11 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ)
(Väčšina ľudí žila na vidieku. Ich hlavnou obživou bolo poľnohospodárstvo. Práca roľníka znamenala tvrdú drinu. Na poliach pracovala celá rodina. Najťažšie práce vykonávali muži, no do ostatných sa museli zapojiť všetci. Ženy mali n)
Stredoveké mestá dlho zostávali uzavreté v starých [[Staroveký Rím|rímskych]] [[hradby|hradbách]]. [[Demografia|Demografická]] explózia [[12. storočie|12.]] – [[13. storočia]] podporovala rozvoj miest. Prekročili hradby a vznikali nové mestá. Aj tak v čase najväčšej expanzie žila v mestách iba 1/10 obyvateľov štátu. V najviac urbanizovaných oblastiach, Flámsku a Taliansku, mali veľké mestá sotva 50 tisíc obyvateľov. [[Paríž]], najväčšie mesto svojej doby, mal na začiatku [[14. storočia]] okolo 200 000 obyvateľov. V Nemecku sa mesto považovalo za veľké ak malo 10 000 obyvateľov. Do týchto miest pravidelne prichádzali roľníci, ktorý tam pracovali. Od [[12. storočia]] si mestá alebo komúny kupovali za vysoké ceny od kráľov alebo zemepánov privilégia.
 
Väčšina ľudí žila na vidieku. Ich hlavnou obživou bolo poľnohospodárstvo. Práca roľníka znamenala tvrdú drinu. Na poliach pracovala celá rodina. Najťažšie práce vykonávali muži, no do ostatných sa museli zapojiť všetci. Ženy mali navyše na starosti všetky domáce práce, starali sa o domáce zvieratá, varili, upratovali, šili oblečenie pre celú rodinu.
 
==Pozri aj==
Anonymný používateľ