Britsko-írska vojna: Rozdiel medzi revíziami

Roky medzi [[Veľkonočné povstanie|Veľkonočným povstaním]] v roku [[1916]] a Vojnou za nezávislosť boli krvavé . Thomas Ashe, jeden z dobrovoľníckych vodcov uväznených za jeho funkciu v povstaní zomrel počas hladovky v roku [[1917]]. V roku [[1918]] počas nepokojov zahynulo šesť civilistov po konfrontácií s políciou a vyše 1000 ich bolo zatknutých. Veľké nepokoje v Dubline si vyžiadali viac ako 100 zranených britských vojakov. Konali sa tiež veľké útoky kvôli zbraniam pre dobrovoľníkov. V grófstve Cork boli zhabané z kasární v meste [[Eyeries]] v marci 1918. Vojaci z kasární boli bití až do augusta. V júli 1918 prepadli dobrovoľníci dvoch členov RIC medzi mestami [[Ballingeary]] a [[Ballyvourney]]. Bol to prví ozbrojení útok na RIC od Veľkonočného povstania. Jeden policajt bol strelený do krku druhého zbili. Zhabali im ich pušky a muníciu. V septembri a októbri policajné hliadky v mestách [[Bantry (Írsko)|Bantry]] a Ballyvourney boli škaredo zbité. Útoky priniesli britskú vojenskú prítomnosť od leta 1918 ktoré len nakrátko potlačili násilie a zvýšili policajné razie.

Michael Collins bol hnacou silou hnutia za nezávislosť. Minister financií republikánskej vlády a aj šéf spravodajstva IRA boli zapojený do poskytovania finančných prostriedkov a zbraní IRA. CollinsoveCollinsova charizma a organizačné schopnosti povzbudili veľa ľudí ktorý sa s ním stretli.

Kým papierovo bolo členov IRA prepísaných vyše 100  000, Michael Collins odhadoval, že počas vojny bolo aktívnych len 15, 000 s asi 30003 000 členmi v stálej službe. Mali tiež podporu organizácií [[Ženská liga]] ('' Cumann na mBan'') a [[Fianna Éireann]] ktorí držali zbrane a spravodajstvo pre IRA a zabezpečovali im jedlo a ubytovanie. IRA ťažila z rozsiahlej pomoci všeobecnej írskej populácie, ktorý odmietali odovzdať informácie RIC a britskej armáde a často poskytovali domovy pre členov IRA ktorý boli na úteku. Veľa popularity IRA vzniklo kvôli nadmernej reakcií britských síl na aktivity IRA. Keď sa Éamon de Valera vrátil z [[Spojené štáty|USA]], požadoval v Dáil, aby IRA upustila od prepadov a vrážd ktoré pomáhali Britom vykresliť ju ako teroristickú skupinu a aby prešli na konvenčné bojové metódy ako britská armáda. Návrh bol okamžite zamietnutý.

[[File:Relief (6492236861).jpg|left|thumb|240x240px|Skupina Black and Tans a Auxiliaries v Dubline, Aprílapríl 1921]]

Briti zvýšili použitie sily no zdráhali sa nasadiť britskú armádu do krajiny vo väčšom počte, ale nasadli dve polovojenské policajné oddiely na pomoc RIC. [[Black and Tans]] mali 7000 členov, hlavne bývalých britských vojakov demobilizovaných po [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojne]]. V Írsku boli nasadený v marci 1920 a väčšina pochádzala z Anglickýchanglických a Škótskychškótskych miest. Oficiálne boli súčasťou RIC no v skutočnosti boli polovojenská jednotka. Rýchlo si získali reputáciu pre opilosť, nedisciplinovanosť a preto, lebo uškodili viac britskej autorite v Írsku ako ktorákoľvek iná skupina. V reakcií na aktivity IRA Black and Tans v lete 1920 vypálili mnoho malých miest v celom Írsku vrátane [[Ballbriggan]], [[Trim (mesto v Írsku)|Trim]], [[Templemore]] a iné. V júli 1920 prišli do Írska ďalšie pseudovojenské jednotky tzv. [[Auxiliaries]]. Bolo to 2215 bývalých britských armádnych dôstojníkov. Auxiliaries mali rovnako zlú povesť ako Black and Tans pre ich zlé zaobchádzanie s civilným obyvateľstvom ale boli viac aktívnejší proti IRA.

9. augusta 1920 prešiel v britskom parlamente zákon o "obnovení poriadku v Írsku.". Dňa 10. decembra 1920 bolo vyhlásené [[stanné právo]] v provincií [[Munster (Írsko)|Munster]] v okresoch [[Cork (mesto v Írsku)|Cork]], [[Kerry (grófstvo)|Kerry]], [[Limerick]] a [[Tipperary]]. V januári 1921 sa rozšírilo na zvyšok Munsteru v okresoch [[Clare]] a [[Waterford]] rovnako ako na okresy [[Kilkenny]] a [[Wexford]] v provincií [[Leinster]]. Právomoci vojenských súdov boli rozšírené na celú populáciu a bolo povolené používať trest smrti a internácie bez súdu. Vládne platby miestnym vládam Sinn Féinu boli pozastavené. Tento zákon interpretovaný historikmi ako výber premiéra Davida Lloyda Georgea aby potlačil vzburu v Írsku skôr ako sa začnú rokovania s republikánskym vedením. Ako následok, násilie začalo silne stupňovať od leta 1920 a potom už prudko od novembra 1920 až do júla 1921.

===Stupňovanie: Októberoktóber - Decemberdecember 1920===

Rad akcií výrazne stupňoval konflikt koncom roka 1920. Primátor mesatmesta Cork Terence MacSwiney zomrel počas hladovky vo väzení Brixton v Londýne v októbri. Dvaja ďalší väzni z IRA zomreli počas hladovky vo väzení v meste Cork.

21. novembra 1920 bol deň dramatického krviprelievania v Dubline. V skorých ranných hodinách, Collinsova IRA "Squad" sa pokúsilpokúsili vyvraždiť britských spravodajských pracovníkov v hlavnom meste. Postrelili 19 ľudí, z toho 14 smrteľne a 5 zranili. Boli to britskí armádni dôstojníci, policajti a civilisti. Boli to členovia tzv. "Cario Gang".

Ako odozvu na tento útok, Auxiliaries vtrhli na štadión Croke Park v Dubline počas futbalového zápasu a začali strieľať do davu. 14 civilistov bolo zabitých vrátane jedného hráča a ďalších 65 civilistov bolo zranených. NesôrNeskôr v ten deň dvaja republikánsky väzni Dick McKee a Peadar Clancy a ich pridružený priateľ Conor Clune kotrýktorý bol zatknutý s nimi boli zabití v Dublin Castle. Oficiálna správa tvrdí, že boli zastrelení počas pokusu o útek. Nacionalisti sú si však istý že boli mučení a následne popravený. Tento deň sa stal známy ako [[Krvavá nedeľa (1920)|Krvavá nedeľa]].

28. novembra 1920, len týždeň po Krvavej nedeli v Dubline, jednotky IRA zo západného Corku pod vedením Toma Barryho, prepadli hliadku Auxiliaries v meste [[Kilmichael]] v provincií Cork. Zabili všetkých 18 členov hliadky. Dňa 12. decembra 1920 členovia Black and Tans vypálili centrum mesta Cork a následne strieľali na hasičov, ktorý sa pokúšali oheň uhasiť. Bola to odveta za prepadnutie Auxiliaries členmi IRA kedy zabili jedného z členov zabili a 11 zranili. Bolo to v tom istom meste.

===Vyvrcholenie násilia: Decemberdecember 1920 - Júljúl 1921===

19. marca 1921 100 jednotiek IRA pod vedením Toma Barryho urobili rozsiahlu akciu proti 1, 200 britským vojakom., zabili 10 - 30 britských vojakov. O dva dni neskôr IRA prepadla vlak pri Killarney. Bolo zabitých 20 britských vojakov, 2 členovia IRA a 3 civilisti.

Napriek tomu, mnoho vojenských historikov tvrdí, že IRA bojovala úspešne a partizánska vojna donútila britskú vládu k záveru, že IRA nemôže byť porazená vojensky. Všeobecné voľby do parlamentu južného Írska sa konali 13. mája 1921. Sinn Féin vyhral 124 kresiel zo 128, ale zvolení členovia parlamentu odmietli vziať si svoje miesta v parlamente. Podľa podmienok aktu Írskej vlády z roku 1920, parlament južného Írska bol rozpustený a výkonným a legislatívnym orgánom nad južným Írskom sa stal Lord nadporučík. Počas najbližších dvoch dní (14-15 máj 1921) IRA zabila 15 policajtov. Tieto udalosti ukázali kompletné zlyhanie britskej koaličnej vlády írskej politiky, neschopnosť presadiť urovnanie bez rokovaní s Sinn Féin a zlyhanie poraziť IRA.

V čase prímeria však mnoho republikánskych vodcov vrátane Michaela Collinsa boli presvedčení, že ak by vojna trvala dlhšie. Vojnová kampaň IRA by bola uvedená do stavu pokoja. Kvôli tomuto, boli vypracované plány na "prinesenie vojny do Anglicka." IRA začal kampaň v uliciach [[Glasgow|Glasgowa]]a. Bolo rozhodnuté, že kľúčové ekonomické ciele, ako napríklad v doky v [[Liverpool|Liverpoole]]e, by boli cieľom bombových útokov. Jednotky poverené týchto misií by sa ľahšie vyhli prímeriu pretože [[Anglicko]] nebolo "dole" a britská verejnosť by neprijala stanné právo. Od plánov bolo upustené kvôli prímeriu.

==Prímerie: Júljúl - Decemberdecember 1921==

Vojna za nezávislosť v Írsku skončila prímerím 11. júla 1921. Konflikt uviazol na mŕtvom bode. Rozhovory, ktoré vyzerali sľubujesľubne predchádzajúci rok sa rozpadli v decembri, keď David Lloyd George naliehal, že IRA má najprv odovzdať svojej zbrane. Rozhovori pokračovali na jar 1921 a vyústili v prímerie. Z hľadiska britskej vlády to vyzeralo, ako by kampaň IRA pokračovala donekonečna čo by sa odrazilo na nákladoch britských obetí a v peniazoch. Britská vláda čelila ostrej kritike doma aj v zahraničí za konanie britských síl v Írsku. Na druhej strane, vodcovia IRA a najmä Michael Collins cítili, že IRA ako bola vtedy zorganizovaná nemôže pokračovať donekonečna. To by sa prejavilo rozmiestnením pravidelnejších britských vojakov do Írska a nedostatkom zbraní a streliva.

Počiatočný prelom, ktorý viedol k prímeriu bol pripočítaný trom ľuďom: Kráľ [[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|Juraj V]], premiér Južnej Afriky generálagenerál [[Jan Smuts]] a predseda vlády Spojeného kráľovstva David Lloyd George. Reč ktorá bola poslaná do Belfastu 22. júna bola všeobecne dobre prijatá. Vyzvala "všetkých Írov k znášanlivosti, zmierovacím konaniam, odpustiť a zabudnúť, a urobiť z krajiny ktorú milujú novú éru mieru, spokojnosti a dobrej vôle.".

24. júna 1921 sa kabinet britskej koaličnej vlády rozhodol navrhnúť rozhovory s vodcami Sinn Féin. [[Austen Chamberlain]], nový vodca unionistickej strany, povedal, že "Kráľova reč by mala byť sledovaná ako posledný pokus o mier, než pôjdeme do plnej dĺžky stanného práva". 24. júna Lloyd George napísal Éamonovi de Valerovi ako "zvolenému vodcovi veľkej väčšiny v južnom Írsku" čo svedčí o konferencii. Sinn Féin reagoval tým, že súhlasila s rokovaniami. De Valera a Lloyd George nakoniec súhlasili s prímerím, ktoré bolo zamýšľané ukončiť boje a položiť základ pre detailné rokovania. Jeho podmienky boli podpísané 9. júla a nadobudlo platnosť 11. júla. Rokovania o urovnaní, však boli odložené o niekoľko mesiacov, pretože britská vláda trvala na tom, že IRA má najskôr vyradiť svoje zbrane, ale táto požiadavka bola nakoniec zrušená. Bolo dohodnuté, že britskí vojaci zostanú obmedzený v ich kasárňach.

Väčšina IRA dôstojníkov interpretovali na prímerie len na ako dočasný oddych a pokračovali v nábore a výcviku dobrovoľníkov. Ani útoky na RIC alebo britskú armádu neprestali úplne. V období od decembra 1921 do februára 1922 bolo zaznamenaných 80 útokov IRA na čoskoro rozpustenú RIC po ktorých zostalo 12 mŕtvych. 18. februára 1922 IRA jednotka Ernieho O'Malleyho zaútočila na kasárne RIC v meste [[Clonmel]] pričom zobrala 40 policajtov ako zajatcov a zabavila viac ako 600 zbraní a tisíce nábojov. V apríli 1922 členovia IRA zabili v meste Cork 10 miestnych protestantov podozrivých zo špionáže za to, že nakrúcali jedného zo svojich mužov. Tí, ktorí boli zabití, boli vymenovaní v získaných britských dokumentoch ako informátori pred prímerím podpísaným predchádzajúci júl. Viac ako 100 protestanských rodín utieklo z oblasti po zabíjaní.