Britsko-írska vojna: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
obrázky |
d preklepy |
||
Riadok 1:
{{Infobox Bitka
|konflikt = Írska vojna za nezávislosť
|obrázok = Hogan's Flying Column.gif
|popis = Dobrovoľníci IRA z 3. brigády Tipperary počas vojny
|dátum = [[21. január]] [[1919]] - [[11. júl]] [[1921]]
|miesto = [[Írsko]]
|výsledok = prímerie<br/>Anglo-írska dohoda<br/>vytvorenie Írskeho slobodného štátu
|protivník1 = {{flagicon|Ireland}} [[Írska republika (1919-1922)|Írska republika]]
|protivník2 = {{flagicon|UK}} [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]]
|velitel1 = Vojenský vodcovia:<br/> [[Michael Collins (írsky líder)|Michael Collins]]<br/>[[Richard Mulcahy]]<br/>[[Cathal Brugha]]<br/>Politický vodcovia:<br/>[[Éamon de Valera]]<br/>[[Arthur Griffith]]
|velitel2 = Vojenský vodcovia:<br/>[[Frederick Shaw]]<br/>[[Nevil Macready]]<br/>[[Henry Hugh Tudor]]<br/> Politický vodcovia:<br/>[[David Lloyd George]]<br/>[[Lord French]]<br/>[[Lord FitzAlan of Derwent]]<br/>[[Ian Macpherson]]<br/>[[Hamar Greenwood]]
|sila1 = [[Írska republikánska armáda]]<br/>~15 000
|sila2 = britská armáda: 20 000<br/>Írska kráľovská polícia:<br/>9 700<br/>Black and Tans: 7 000<br/>Auxiliaries: 1 400<br/>Ulsterská špeciálna polícia<br/> 4 000
|straty1 = 550 mŕtvych
|straty2 = 410 mŕtvych RIC<br/>261 mŕtvych britskej armády<br/> 43 mŕtvych USC
|straty3 = 750 mŕtvych civilistov<br/> Celkovo: 2014 mŕtvych
}}
'''Írska vojna za nezávislosť''' ([[Írčina|ír]]. ''Cogadh na Saoirse'') alebo '''Anglo-Írska vojna''' bola [[partizánska vojna]] v rokoch [[1919]] až [[1921]] medzi [[Írska republikánska armáda|Írskou republikánskou armádou]] a britskými bezpečnostnými silami v Írsku.
Vo voľbách v decembri 1918 strana [[Sinn Féin]] získala najväčšie zastúpenie pre Írsko v britskom parlamente. Dňa 21. januára 1919 vytvorili vlastný parlament (Dáil Éireainn) a vyhlásili nezávislosť od [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]. Neskôr toho dňa boli dvaja členovia [[Írskej kráľovskej polície]] (RIC) zastrelení v grófstve Tipperary. Často sa toto zobrazuje ako začiatok konfliktu. Väčšinu roku 1919 sa IRA zameriavala hlavne na získavanie zbraní a oslobodzovanie republikánskych väzňov. V septembri toho roku britská vláda zakázala Dáil Éireainn a Sinn Féin a konflikt tak zosilnel. IRA začala útočiť na RIC a britské armádne hliadky. Napádali ich kasárne a vyzývali ich aby ich opustili. Britská vláda posilnená RIC a rekrútmi z Británie tzv. Black and Tans a Auxiliaries - ktorí sa stali známi pre zlú disciplínu a odvetné útoky proti civilistom.▼
▲Vo voľbách v decembri 1918 strana [[Sinn Féin]] získala najväčšie zastúpenie pre Írsko v britskom parlamente. Dňa 21. januára 1919 vytvorili vlastný parlament (Dáil Éireainn) a vyhlásili nezávislosť od [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]. Neskôr toho dňa boli dvaja členovia [[Írska kráľovská polícia|Írskej kráľovskej polície]] (RIC) zastrelení v grófstve [[Tipperary]]. Často sa toto zobrazuje ako začiatok konfliktu. Väčšinu roku 1919 sa IRA zameriavala hlavne na získavanie zbraní a oslobodzovanie republikánskych väzňov. V septembri toho roku britská vláda zakázala Dáil Éireainn a Sinn Féin a konflikt tak zosilnel. IRA začala útočiť na RIC a britské armádne hliadky. Napádali ich kasárne a vyzývali ich aby ich opustili. Britská vláda posilnená RIC a
Zatiaľ čo 300 ľudí bolo zabitých v konflikte do roku 1920, v novembri toho roku došlo k výraznej eskalácií násilia. Britská vláda vyhlásila [[stanné právo]] na väčšine územia južného Írska. Centrum mesta Cork bolo vypálené britskou armádou v decembri 1920. Násilie sa stupňovalo ďalších sedem mesiacov kedy vyše 1000 ľudí bolo zabitých a 4500 republikánov internovaných. Boje boli sústredené hlavne v mestách Munster, [[Dublin]] a [[Belfast]]. Tieto 3 lokality ▼
▲Zatiaľ čo 300 ľudí bolo zabitých v konflikte do roku 1920, v novembri toho roku došlo k výraznej eskalácií násilia. Britská vláda vyhlásila [[stanné právo]] na väčšine územia južného Írska. Centrum mesta [[Cork (mesto v Írsku)|Cork]] bolo vypálené britskou armádou v decembri 1920. Násilie sa stupňovalo ďalších sedem mesiacov kedy vyše 1000 ľudí bolo zabitých a 4500 republikánov internovaných. Boje boli sústredené hlavne v mestách [[Munster]], [[Dublin]] a [[Belfast]]. Tieto 3 lokality tvoria 75 % úmrtí počas konfliktu. Násilie v [[Ulster]]i a najmä v Belfaste bolo pozoruhodné vďaka jeho náboženskému charakteru a vysokému počtu civilných katolíckych obetí.
Táto dohoda skončila britskú nadvládu vo väčšine Írska a po desaťmesačnom prechodnom období dohliada na dočasnú vládu. 6. decembra 1922 bol vytvorení [[Írsky slobodný štát]] so statusom domínia. Avšak [[Severné Írsko]] zotrvalo v rámci Spojeného kráľovstva. Po prímerí politické a náboženské násilie medzi republikánmi (zväčša katolíci) a lojalistami (zväčša protestanti) pokračovalo v Severnom Írsku po mnoho mesiacov. V júni v roku 1922 nezhodli medzi republikánmi kvôli Anglo-írskej dohode viedli k jedenásť-mesačnej občianskej vojne. Írsky slobodný štát udelil 62,868 medailí za služby počas vojny za nezávislosť z ktorých iba 15, 224 bolo vydaných bojujúcim mužom z lietajúcich stĺpcov.▼
▲Obe strany sa dohodli na prímerí 11. júla 1921. V máji bolo Írsko rozdelené aktom britského parlamentu, ktorý rozdelil severné Írsko na šesť provincií. Po prímerí viedli rokovania k Anglo-írskej dohode dňa 6. decembra 1921. Táto dohoda skončila britskú nadvládu vo väčšine Írska a po desaťmesačnom prechodnom období dohliada na dočasnú vládu. 6. decembra 1922 bol vytvorení [[Írsky slobodný štát]] so statusom domínia. Avšak [[Severné Írsko]] zotrvalo v rámci Spojeného kráľovstva. Po prímerí politické a náboženské násilie medzi republikánmi (zväčša katolíci) a lojalistami (zväčša protestanti) pokračovalo v Severnom Írsku po mnoho mesiacov. V júni v roku 1922
==Cesta k vojne==▼
▲==Cesta k vojne==
===Predvojnové násilie===
Roky medzi [[Veľkonočné povstanie|Veľkonočným povstaním]] v roku [[1916]] a Vojnou za nezávislosť boli krvavé
===Počiatočné nepriateľstvo===
Řádek 21 ⟶ 36:
===Organizácia a operácie IRA===
Michael Collins bol hnacou silou hnutia za nezávislosť. Minister financií republikánskej vlády a aj šéf spravodajstva IRA boli zapojený do poskytovania finančných prostriedkov a zbraní IRA.
Náčelníkom štábu IRA bol Richard Mulcahy, ktorý bol zodpovedný za organizáciu a riadenie IRA po celej krajine. Teoreticky, Collins a Mulcahy sa zodpovedali ministrovi obrany Cathalovi Brughanovi, ale v praxi mal Brugha len dozornú úlohu. Tiež veľa záležalo na IRA lídrov v miestnych oblastiach ktorý organizovali partizánsku činnosť a to predovšetkým z vlastnej iniciatívy. Väčšinu z konfliktu, činnosť IRA bola sústredená v Munsteri a Dubline a len s izolované aktívne jednotky napr. v grófstvách [[Roscommon (grófstvo)|Roscommon]], [[Longford (grófstvo)|Longford]] a [[Mayo (grófstvo)|Mayo]].
Kým papierovo bolo členov IRA prepísaných vyše 100
[[File:Relief (6492236861).jpg|left|thumb
===Stanné právo===
Briti zvýšili použitie sily no zdráhali sa nasadiť britskú armádu do krajiny vo väčšom počte, ale nasadli dve polovojenské policajné oddiely na pomoc RIC. [[Black and Tans]] mali 7000 členov, hlavne bývalých britských vojakov demobilizovaných po [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojne]]. V Írsku boli nasadený v marci 1920 a väčšina pochádzala z
9. augusta 1920 prešiel v britskom parlamente zákon o "obnovení poriadku v Írsku
===Stupňovanie:
Rad akcií výrazne stupňoval konflikt koncom roka 1920. Primátor
21. novembra 1920 bol deň dramatického krviprelievania v Dubline.
Ako odozvu na tento útok, Auxiliaries vtrhli na štadión Croke Park v Dubline počas futbalového zápasu a začali strieľať do davu. 14 civilistov bolo zabitých vrátane jedného hráča a ďalších 65 civilistov bolo zranených.
28. novembra 1920, len týždeň po Krvavej nedeli v Dubline, jednotky IRA zo západného Corku pod vedením Toma Barryho, prepadli hliadku Auxiliaries v meste [[Kilmichael]] v provincií Cork. Zabili všetkých 18 členov hliadky. Dňa 12. decembra 1920 členovia Black and Tans vypálili centrum mesta Cork a následne strieľali na hasičov, ktorý sa pokúšali oheň uhasiť. Bola to odveta za prepadnutie Auxiliaries členmi IRA kedy zabili jedného z členov
[[File:Dublin-Custom-House-2.jpg|thumb|Custom House ktorý bol vypálený IRA v roku 1921 a následne prestavaný Írskym slobodným štátom]]
===Vyvrcholenie násilia:
Počas nasledujúcich ôsmych mesiacov až do júla 1921 bolo počas konfliktu zabitých vyše 1000 ľudí vrátane členov RIC, britskej armády, IRA dobrovoľníkov a civilistov. To predstavuje asi 70% celkového počtu obetí v trojročnom konflikte. Navyše v tom čase bolo internovaných 4500 členov a stúpencov IRA. V strede tohto násilia, Dáil formálne deklaroval vojnu s Britániou v marci 1921.
19. marca 1921 100 jednotiek IRA pod vedením Toma Barryho urobili rozsiahlu akciu proti 1
Jediná najväčšia strata IRA bola 25. mája 1921 v Dubline. Niekoľko sto členov IRA z brigády Dublin obsadili a vypálili Custom House (centrum miestnej správy v Írsku) v centre Dublina. Bolo to zamýšľané, ako ukázať že britská vláda v Írsku bola neudržateľná. Avšak, z vojenského hľadiska to bola katastrofa, v ktorej bolo päť mužov IRA zabitých a vyše osemdesiat bolo zajatých. To ukázalo, že IRA nebola dosť dobre vybavená alebo vyškolená, aby sa podieľala na útokoch proti britským jednotkám konvenčným spôsobom.
Napriek tomu, mnoho vojenských historikov tvrdí, že IRA bojovala úspešne a partizánska vojna donútila britskú vládu k záveru, že IRA nemôže byť porazená vojensky. Všeobecné voľby do parlamentu južného Írska sa konali 13. mája 1921. Sinn Féin vyhral 124 kresiel zo 128, ale zvolení členovia parlamentu odmietli vziať si svoje miesta v parlamente. Podľa podmienok aktu Írskej vlády z roku 1920, parlament južného Írska bol rozpustený a výkonným a legislatívnym orgánom nad južným Írskom sa stal Lord nadporučík. Počas najbližších dvoch dní
V čase prímeria však mnoho republikánskych vodcov vrátane Michaela Collinsa boli presvedčení, že ak by vojna trvala dlhšie. Vojnová kampaň IRA by bola uvedená do stavu pokoja. Kvôli tomuto, boli vypracované plány na "prinesenie vojny do Anglicka." IRA začal kampaň v uliciach [[Glasgow
==Prímerie:
[[File:Crowd at Mansion House Dublin ahead of War of Independence truce July 8 1921.jpg|thumb|Dav sa zhromažďuje v Mansion House v dňoch pred prímerím]]
Vojna za nezávislosť v Írsku skončila prímerím 11. júla 1921. Konflikt uviazol na mŕtvom bode. Rozhovory, ktoré vyzerali
Počiatočný prelom, ktorý viedol k prímeriu bol pripočítaný trom ľuďom: Kráľ [[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|Juraj V]], premiér Južnej Afriky
24. júna 1921 sa kabinet britskej koaličnej vlády rozhodol navrhnúť rozhovory s vodcami Sinn Féin. [[Austen Chamberlain]], nový vodca unionistickej strany, povedal, že "Kráľova reč by mala byť sledovaná ako posledný pokus o mier, než pôjdeme do plnej dĺžky stanného práva". 24. júna Lloyd George napísal Éamonovi de Valerovi ako "zvolenému vodcovi veľkej väčšiny v južnom Írsku" čo svedčí o konferencii. Sinn Féin reagoval tým, že súhlasila s rokovaniami. De Valera a Lloyd George nakoniec súhlasili s prímerím, ktoré bolo zamýšľané ukončiť boje a položiť základ pre detailné rokovania. Jeho podmienky boli podpísané 9. júla a nadobudlo platnosť 11. júla. Rokovania o urovnaní, však boli odložené o niekoľko mesiacov, pretože britská vláda trvala na tom, že IRA má najskôr vyradiť svoje zbrane, ale táto požiadavka bola nakoniec zrušená. Bolo dohodnuté, že britskí vojaci zostanú obmedzený v ich kasárňach.
Väčšina IRA dôstojníkov interpretovali na prímerie len na ako dočasný oddych a pokračovali v nábore a výcviku dobrovoľníkov. Ani útoky na RIC alebo britskú armádu neprestali úplne. V období od decembra 1921 do februára 1922
Pokračujúci odpor mnohých vodcov IRA bol jedným z hlavných faktorov vypuknutia [[Írska občianska vojna|Írskej občianskej vojny]] pretože odmietali prijať [[Anglo-írska dohoda|Anglo-írsku dohodu]].
|