Thomas Stearns Eliot: Rozdiel medzi revíziami

Eliot sa narodil v prominentnej rodine Eliotovcov zo [[St. Louis]] v štáte [[Missouri (štát)|Missouri]]. Jeho otec, Henry Ware Eliot ([[1843 – ]]{{--}}[[1919]]), bol úspešný podnikateľ a istú dobu zastával funkciu prezidenta a pokladníka spoločnosti Hydraulic-Press Brick Company v St. Louis. Jeho matka, Charlotte Champe Stearnsová ([[1843 – ]]{{--}}[[1929]]), písala básne a pracovala ako sociálna pracovníčka. Eliot bol najmladší zo šiestich detí. Keď sa narodil, obaja jeho rodičia mali 44 rokov. Jeho štyri sestry boli od neho staršie o 11 až 19, brat o 8 rokov. Krstné meno Thomas Stearns dostal po starom otcovi. Príbuzní a priatelia ho oslovovali Tom.

V rokoch [[1906]] až [[1909]] študoval na [[Harvardova univerzita|Harvarde]], kde získal titul [[Bachelor of Arts|BA]] a neskôr [[master of arts|MA]]. V tom čase prečítal zbierku esejí ''The Symbolist Movement in Literature'' od Arthura Symonsa, kde sa, ako sám priznal, prvýkrát stretol s menami ako [[Jules Laforgue|Laforgue]], [[Arthur Rimbaud|Rimbaud]] a [[Paul Verlaine|Verlaine]]. Počas štúdia sa spriatelil s [[Conrad Aiken|Conradom Aikenom]] a niektoré jeho básne vyšli v časopise Harvard Advocate. V školskom roku 1910/11 žil v [[Paríž]]i, študoval na [[Sorbonna|Sorbonne]] a cestoval po [[Európa|Európe]]. V roku [[1911]] sa vrátil na Harvard ako doktorský študent filozofie. Študoval dielo [[Francis Herbert Bradley|F. H. Bradleyho]], [[budhizmus]] a [[India|indickú]] filológiu. Aby mohol čítať náboženské texty, naučil sa [[sanskrit]] a [[pálí]].

V roku [[1914]] získal štipendium na Merton College [[Oxfordská univerzita|Oxfordskej univerzity]]. Skôr, ako tam nastúpil, navštívil [[Nemecko|nemecké]] mesto Marburg, kde sa chcel zúčastniť letného kurzu [[filozofia|filozofie]], ale po vypuknutí [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] odišiel do [[Londýn|Londýna a]] potom do [[Oxford]]u. V decembri 1914 napísal Aikenovi: „Na ženách som veľmi závislý (myslím tým ženskú spoločnosť),“ a posťažoval sa, že ešte nemá sexuálne skúsenosti. O necelé štyri mesiace ho Thayer, ktorý vtedy tiež študoval na Oxforde, zoznámil s guvernantkou z [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]] Vivienne Haigh-Woodovou. Eliotovi sa na Mertone nepáčilo, preto sa rozhodol ďalší rok v štúdiu nepokračovať a [[26. júnajún]]a [[1915]] sa oženil s Vivienne.

Po krátkej návšteve príbuzných v [[Spojené štáty|USA]] sa vrátil do Londýna, kde začal pracovať ako učiteľ a prednášal napríklad na Birkbeck College Londýnskej univerzity. Pokračoval v práci na svojej dizertácii a na jar [[1916]] ju poslal na Harvard. Univerzita prácu prijala, ale Eliot titul PhD nezískal, pretože sa osobne nedostavil na obhajobu. (V roku [[1964]] bola táto jeho dizertácia publikovaná pod názvom ''Knowledge and Experience in the Philosophy of F. H. Bradley''.) Počas štúdia na vysokej škole boli Eliotovými spolužiakmi napríklad [[George Santayana]], [[Irving Babbitt]], [[Henri Bergson]], [[C. R. Lanman]], [[Josiah Royce]], [[Bertrand Russell]] a [[Harold Joachim]]. Russell mal údajne s Vivienne pomer, keď mladomanželia Eliotovci bývali v jeho byte, ale tieto obvinenia sa nikdy nepotvrdili.

Po odchode z Mertonu pracoval Eliot ako učiteľ na Highgate School (kde učil aj básnika [[John Betjeman|Johna Betjemana]]) a neskôr na Royal Grammar School v High Wycombe. Privyrábal si písaním knižných recenzií a vyučovaním vo večernej škole. V roku [[1917]] prijal miesto v Lloyds Bank, kde pracoval so zahraničnými účtami. V auguste 1920 stretol na výlete do Paríža v spoločnosti Wyndhama Lewisa [[James Joyce|Jamesa Joyca]], ktorý mu najprv pripadal arogantný, ale čoskoro sa stali priateľmi a Eliot ho navštevoval vždy, keď bol Paríži. V roku [[1925]] odišiel z Lloyds Bank a začal pracovať pre vydavateľstvo Faber and Gwyer (neskôr Faber and Faber), kde zostal až do konca svojej kariéry a stal sa riaditeľom firmy.

[[29. júnajún]]a [[1927]] sa Eliot stal [[Anglikánstvo|anglikánom]]. V novembri toho istého roku sa vzdal amerického občianstva a stal sa občanom [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]].

Keď mu Harvardova univerzita ponúkla miesto profesora na akademický rok 1932/33, už nejaký čas zvažoval odlúčenie od svojej manželky. Ponuku prijal, manželku zanechal v Anglicku a po jeho návrate v roku [[1933]] sa manželia oficiálne odlúčili. Medzi jeho odchodom do Ameriky v roku [[1932]] a jej smrťou v roku [[1947]] sa Eliot s manželkou stretol iba raz. Vivienne zomrela v psychiatrickej liečebni Northumberland House severne od Londýna, kde ju umiestnili v roku [[1938]]. Eliot, ktorý bol stále jej manželom, ju nikdy nenavštívil.

V rokoch [[1946]] až [[1957]] býval so svojím priateľom Johnom Davym Haywardom, ktorý zbieral a archivoval Eliotovu tvorbu a nechával sa oslovovať "správca Eliotovho archívu". Zozbieral tiež Eliotove rané básne, ktoré vyšli po jeho smrti pod názvom ''Poems Written in Early Youth''. Hayward si ponechal zbierku Eliotovej tvorby, aj keď už spolu nebývali, a v roku [[1965]] ju odkázal King's College Cambridgeskej univerzity.

Eliotovo druhé manželstvo bolo šťastné ale krátke. [[10. januárajanuár]]a [[1957]] sa oženil s Esmé Valerie Fletcherovou, s ktorou ho zoznámil Collin Brooks. Na rozdiel od svojho prvého manželstva sa Eliot so svojou druhou manželkou dobre poznal, pretože od augusta 1949 mu robila sekretárku vo firme Faber and Faber. Ich sobáš, tak ako Eliotov prvý, sa odohral v tajnosti. Svadba sa konala o štvrť na sedem ráno a zúčastnili sa jej iba rodičia nevesty. Valerie bola od manžela a 37 rokov mladšia a od jeho smrti sa venuje zachovávaniu jeho odkazu.

Eliot zomrel [[4. januárajanuár]]a [[1965]] v Londýne na následky emfyzému pľúc. Roky mal zdravotné problémy, ktoré mu spôsobovala kombinácia londýnskeho vzduchu a silné fajčenie. Často ho trápila bronchitída a tachykardia. Jeho telo bolo spopolnené a jeho popol, podľa jeho želania, umiestnený v kostole svätého Michala v East Coker, obci, z ktorej jeho predkovia emigrovali do Ameriky.