Alexandrijská knižnica: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
rozšírenie informácii len sú tam pravopisné chyby
Riadok 1:
'''Alexandrijská knižnica''' bola najväčšia a najslávnejšia staroveká knižnica, o ktorej fondy (v 1.
polovici 1. stor. pred Kr. to bolo až 700 000 zvitkov) sa opierala tvorba a práca básnikov a učencov [[Alexandrijské museion|alexandrijského Museionu]]. Bola súčasťou slávneho Museio v Alexandrii, vybudovaného z iniciatívy Ptolemaia I. Bola považovaná za hlavné centrum vzdelanosti od 3. storočia pr. Nl až do roku 48 pr. Nl, kedy za vojny medzi Caesarom a Pompeiom sčasti vyhorela. Staroveké zdroje o ničenia knižnice, o tom, kto je zodpovedný za ničenie a kedy k nemu došlo sa líšia. V roku 30 pred Kr., Kedy Egypt dobyli Rimania jej význam poklesol, napriek tomu za vlády Julia Caesara prechovávala na 700 tisíc rukopisov na pergamenových zvitkoch (pôvodne bol použitý prevažne papyrus, na ktorý mala Alexandrie istú dobu takmer monopol - doba prechodu na pergamen nie je známa ), [1] ktoré bol súhrnom vtedajší poznatkami v odbore matematiky, astronómie, fyziky, medicíny a histórie. Odpisovači tieto rukopisy rozmnožovali na predaj či na výmenu. Roku 220 po útoku Aureliana bola poničená znovu a v roku 389 za náboženských búrok bola zbúraná úplne, keď ju z podnetu alexandrijského patriarchu Theofil zničilo vojsko rímskeho cisára Theodosia I. Vzápätí bola znovuvybudovanie a vo svojej vedeckej činnosti pokračovala až do roku 643, kedy bola Alexandria dobytá Arabmi a knižnica zničená.
polovici 1. stor. pred Kr. to bolo až 700 000 zvitkov) sa opierala tvorba a práca básnikov a učencov [[Alexandrijské museion|alexandrijského Museionu]].
 
== Iné projekty ==