Dostihy (antické): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luppus (diskusia | príspevky)
Vytvorená stránka „náhľad|Jazdci na koňoch na čiernofigúrovej antickej amfore '''Dostihy''' ({{v jazyku|grc|''ἵππος κέλης''}}{{-...“
 
Maajo25 (diskusia | príspevky)
d formulácia
Riadok 1:
[[Súbor:Getty villa 423 (6571462921).jpg|náhľad|Jazdci na koňoch na čiernofigúrovej antickej amfore]]
'''Dostihy''' ({{v jazyku|grc|''ἵππος κέλης''}}{{--}}''hippos kelés'') boli v [[Staroveké Grécko|starovekom Grécku]] súťažnou jazdeckou disciplínou [[Panhelénske hry|panhelénskych hier]]. <ref name="Historický prehľad 248">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|isbn= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=248}}</ref><ref name="Eusebios">[[Eusebios z Kaisareie|Eusebios]], ''Kronika'' 2,193.[http://www.attalus.org/translate/eusebius2.html]</ref><ref name="str.378">{{Citácia knihy|autor=[[Pausanias (geograf)|Pausanias]]|titul=Pausaniás, cesta po Řecku I.|isbn= 66-602-22-8.6|miesto=Praha|vydavateľ=nakladatelství Svoboda|rok=1973|strany=378}}</ref>
Antické jazdecké preteky sa od dnešných odlišovali. Jazdci nepoužívali sedlá, ani strmene a ostrohy. Sedeli nanajvýš na vlnených podložkách v krátkych prepásaných [[chitón (staroveké Grécko)|chitónoch]] a niekedy aj nahí. Namiesto dnešnej prilby mali len vlasy zviazané stuhou. Kone poháňali bičíkmi, bodcami alebo korbáčmi, ktoré držali v pravej ruke a opraty v ľavej. Rovnako ako pri dnešných džokejoch sa aj od nich požadovalo, aby boli ľahkí.<ref name="Súťažné disciplíny 157-158">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|isbn= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=157-158}}</ref>
 
V [[Olympia (Grécko)|Olympii]] sa dostihy zaviedli na 33. hrách v roku [[648 pred Kr.]]<ref name="Súťažné disciplíny 157-158"/><ref name="str.378"/> Pretekári boli väčšinou námezdní, len zriedkavo súťažili majitelia koní osobne. Víťazný olympijský veniec si ale vždy odniesol len majiteľ koňa. Keďže boli kone v starovekom Grécku drahé a vlastnili ich len bohatí občania, preto dostihy ostali vždy „''športom aristokratov."''<ref name="Súťažné disciplíny 157-158"/> Aj jazdci (hippeis) boli do vojny regrutovaní prevažne z vyšších tried. Koní bolo málo vo väčšine gréckych štátoch, hlavne kvôli nevhodnému terénu a nákladom tým spojeným pri ich chove.<ref name="Jízda">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=100}}</ref>
 
Dĺžka trate je pri jednotlivých jazdeckých pretekoch neznáma, pretože olympijský hippodróm zmizol bez stopy. Podľa odhadov vychádzajúcich z [[Pindaros|Pindarových]] výrazov ''dodekandromos'' (12 tratí, alebo okruhov) a ''dodekagnamptos'' (dvanásť obrátok), ktoré zazneli v jeho básňach pri opise jazdeckých pretekov, mala dĺžka trate pri pretekoch na vozoch približne 13,5 km a pri jazdeckých pretekoch 6,25 km. Do úvahy sa pritom vzali rozmery ''Konského námestia'' v [[Istanbul]]e, bývalého Hippodromu, miesta, kde [[Byzantská ríša|byzantskí]] [[cisár]]i organizovali jazdecké preteky.<ref name="Súťažné disciplíny 157-158"/>