Britsko-írska vojna: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky |
d odkaz fix. |
||
Riadok 5:
|dátum = [[21. január]] [[1919]] - [[11. júl]] [[1921]]
|miesto = [[Írsko]]
|výsledok = prímerie<br/>[[
|protivník1 = {{flagicon|Ireland}} [[Írska republika (1919-1922)|Írska republika]]
|protivník2 = {{flagicon|UK}} [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]]
Riadok 17:
}}
'''Írska vojna za nezávislosť''' ({{vjz|gle|''Cogadh na Saoirse''}}) alebo '''
Vo voľbách v decembri 1918 strana [[Sinn Féin]] získala najväčšie zastúpenie pre Írsko v britskom parlamente. Dňa 21. januára 1919 vytvorili vlastný parlament (Dáil Éireainn) a vyhlásili nezávislosť od [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]. Neskôr toho dňa boli dvaja členovia [[Írska kráľovská polícia|Írskej kráľovskej polície]] (RIC) zastrelení v grófstve [[Tipperary]]. Často sa toto zobrazuje ako začiatok konfliktu. Väčšinu roku 1919 sa IRA zameriavala hlavne na získavanie zbraní a oslobodzovanie republikánskych väzňov. V septembri toho roku britská vláda zakázala Dáil Éireainn a Sinn Féin a konflikt tak zosilnel. IRA začala útočiť na RIC a britské armádne hliadky. Napádali ich kasárne a vyzývali ich aby ich opustili. Britská vláda posilnená RIC a regrútmi z Británie tzv. Black and Tans a Auxiliaries - ktorí sa stali známi pre zlú disciplínu a odvetné útoky proti civilistom.
Riadok 23:
Zatiaľ čo 300 ľudí bolo zabitých v konflikte do roku 1920, v novembri toho roku došlo k výraznej eskalácií násilia. Britská vláda vyhlásila [[stanné právo]] na väčšine územia južného Írska. Centrum mesta [[Cork (mesto v Írsku)|Cork]] bolo vypálené britskou armádou v decembri 1920. Násilie sa stupňovalo ďalších sedem mesiacov kedy vyše 1000 ľudí bolo zabitých a 4500 republikánov internovaných. Boje boli sústredené hlavne v mestách [[Munster]], [[Dublin]] a [[Belfast]]. Tieto 3 lokality tvoria 75 % úmrtí počas konfliktu. Násilie v [[Ulster]]i a najmä v Belfaste bolo pozoruhodné vďaka jeho náboženskému charakteru a vysokému počtu civilných katolíckych obetí.
Obe strany sa dohodli na prímerí 11. júla 1921. V máji bolo Írsko rozdelené aktom britského parlamentu, ktorý rozdelil severné Írsko na šesť provincií. Po prímerí viedli rokovania k
==Cesta k vojne==
Riadok 79:
Väčšina IRA dôstojníkov interpretovali na prímerie len na ako dočasný oddych a pokračovali v nábore a výcviku dobrovoľníkov. Ani útoky na RIC alebo britskú armádu neprestali úplne. V období od decembra 1921 do februára 1922 bolo zaznamenaných 80 útokov IRA na čoskoro rozpustenú RIC po ktorých zostalo 12 mŕtvych. 18. februára 1922 IRA jednotka Ernieho O'Malleyho zaútočila na kasárne RIC v meste [[Clonmel]] pričom zobrala 40 policajtov ako zajatcov a zabavila viac ako 600 zbraní a tisíce nábojov. V apríli 1922 členovia IRA zabili v meste Cork 10 miestnych protestantov podozrivých zo špionáže za to, že nakrúcali jedného zo svojich mužov. Tí, ktorí boli zabití, boli vymenovaní v získaných britských dokumentoch ako informátori pred prímerím podpísaným predchádzajúci júl. Viac ako 100 protestanských rodín utieklo z oblasti po zabíjaní.
Pokračujúci odpor mnohých vodcov IRA bol jedným z hlavných faktorov vypuknutia [[Írska občianska vojna|Írskej občianskej vojny]] pretože odmietali prijať [[
==Zdroje==
| |||