Taylor Swiftová: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 6055746 používateľa 91.227.224.1 (diskusia) bola vrátená |
rozšírenie informácií Značky: odstránenie referencie vizuálny editor |
||
Riadok 52:
== Život a Kariéra ==
=== '''Detstvo''' ===
Taylor sa narodila 13. decembra 1989 v [[Reading]]. Jej otec, Scott Swift, je finančný poradca banky Merrill Lynch. Vyrastala v [[Pensylvánia|Pensylvánii]]. Jej matka, Andrea Swift rodená Finlay, je ženou v domácnosti, predtým pracovala ako obchodný jednateľ investičného fondu. Andrea strávila prvých desať rokov svojho života v [[Singapur|Singapure]], než sa jej rodina usadila v [[Texas|Texase]]; jej otec bol inžinier ropných vrtov a pracoval v [[Juhovýchodná Ázia|Juhovýchodnej Ázii]]. Taylor dostala meno po spevákovi [[James Taylor|Jamesovi Taylorovi]], jej matka verila, že Taylor toto neutrálne meno pomôže pri budovaní podnikateľskej kariéry. Taylor k tomu uviedla: „Mama si myslela, že bude skvelé mať na vizitke napísané Taylor, pretože ten, kto si ju prečíta, nebude dopredu vedieť, či sa jedná o muža alebo ženu.“ Má mladšieho brata Austina, ktorý študoval na [[University od Notre Dome]], neskôr prestúpil na [[Vanderbilt University]].
Taylor svoje detstvo strávila na malej plantáži vianočných stromčekov v [[Montgomery County]] a chodila na súkromnú školu [[Wyndcroft School]]. Keď mala deväť aj s rodinou sa presťahovala do [[Wyomissing]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]], kde navštevovala základnú školu vo West Reading a strednú školu Wyomissing Area Junior/Senior School. Letné prázdniny trávila v letnom byte svojich rodičov v [[Stone Harbor]] [[New Jersey]], ktoré popisuje ako miesto, kde sa vytvorila väčšina jej detských spomienok.
Jej prvou záľubou bola jazda na konci. Jej matka ju posadila do sedla ako deväťročnú; neskôr súťažila v jazdeckých šou. Jej rodina vlastnila niekoľko amerických kovbojských koní a Shetlandských poníkov. V deviatich rokov Taylor tiež obrátila svoju pozornosť na hudobné divadlo a vystupovala v produkciách Berks Youth Theatre Academy muzikálu ''Grease, Annie, Bye Bye Birdie'' a ''The Sound of Music''. Pravidelne jazdila na [[Broadway]] na hodiny spevu a herectva. Avšak po niekoľkých rokoch konkurzov v [[New York (mesto)|New Yorku]], kedy žiadnu rolu nezískala, sa začala zaujímať o [[country]] hudbu. Od tej doby trávila víkendy vystupovaním na miestnych festivaloch, veľtrhoch, kaviarňach, karaoke súťažiach, záhradných kluboch, skautských zrazoch a nemocniciach. V jedenástich rokoch po mnohých pokusoch vyhrala miestnu talentovú súťaž, kde spievala pieseň [[Big Deal]] od [[LeAnn Rimes]] a získala možnosť vystúpiť ako predskokan [[Charlie Daniels|Charliemu Danielsovi]] na amfiteátri v Strausstowne. Kvôli svojmu narastajúcemu záujmu o country sa začala izolovať od svojich spolužiakov.
Po tom ako videla jednu z epizód Behind the Music o [[Faith Hill]] nadobudla presvedčenie, že „existuje čarovná krajina menom [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], kde sa sny menia na skutočnosť a kam sa potrebuje presťahovať“. Cestovala do Nashvillu so svojou mamou počas jarných prázdnin, a nahrala tam demo z coverov [[Dolly Partonová|Dolly Parton]] a [[Dixie Chicks]] pod taktovkou vydavateľstva [[Music Row]]. Po tom, ako ju odmietlo množstvo vydavateľstiev zistila, že „každý v tom meste chcel robiť to, čo ja. Takže som si povedala, že potrebujem prísť na to, ako byť iná.“ Začala spievať The Star Spangled Banner na najrôznejších športových podujatiach, lebo to bola príležitosť, ako sa dostať pred 20 000 divákov bez toho, aby musela mať kontrakt s nahrávacou spoločnosťou. Pri zahájená basketbalového zápasu Sixers vo Filadelfii si jedenásťročná Taylor po dospievaní hymny tľapla s rapperom [[Jay-Z]]. V dvanástich rokoch jej opravár počítačov ukázal tri akordy na gitare a inšpiroval ju k napísaniu jej prvej pesničky [[Lucky You]]. Už predtým Taylor vyhrala básnickú súťaž so svojou básňou Monster in My Closet, ale od tej doby sa zamerala na písanie piesní. V roku 2003 začala Taylor so svojimi rodičmi spolupracovať s hudobným manažérom Danom Dymtrowom z New Yorku. S jeho pomocou urobila reklamu pre modely Abercrombie and Fitch v rámci ich kampane „vychádzajúce hviezdy“ a jedna z jej piesní bola zahrnutá do kompilačného albumu [[Maybelline|Maybelline Cosmetics]] a vďaka tomu sa Taylor stretla s veľkými hodobnými vydavateľmi. Po zaspievaní svojich pôvodných piesní na prezentácii [[RCA Records]] dostala Taylor ponuku na rozbeh svojej vlastnej kariéry a začala často chodiť do Nashvillu.
Keď mala štrnásť rokov, jej otec prestúpil do nashvillskej pobočky Merril Lynch a rodina sa presťahovala do domu na pobreží jazera [[Hendersonville]] v [[Tennessee]]. Swift toto neskôr popísala ako neuveriteľnú obeť zo strany jej rodiny. Jej rodičia to zasa prezentovali ako presun do milšej spoločnosti, než ako možnosť pre Taylor stať sa hviezdou. Jej matka povedala: „Vždy sme si hovorili, že to nerobíme pre peniaze, alebo pre možnosť splniť si nejaký vlastný sen.“ V Tennessee chodila Taylor na strednú školu Hendersonville High School, kde mala v prvom aj druhom ročníku na vysvedčení samé jednotky. Neskôr, aby zvládala svoj koncertný rozvrh prestúpila na Aaron Academy, súkromnú kresťanskú školu, ktorá mala v ponuke aj domáce vyučovanie. V roku 2008 získala stredoškolský diplom po tom, ako plánované dvojročné štúdium ukončila v priebehu dvanástich mesiacov.
=== Začiatky kariéry a Taylor Swift (2004-2008) ===
V štrnástich rokoch sa Swift presťahovala do [[Nashville (Tennessee)|Nashvillu]]. V rámci kontraktu s [[RCA Records]] sa stretávala so skúsenými textármi vydavateľstva [[Music Row]] ako Troyom Vergesom, Brettom Beaversom, Brettom Jamesom, Macom McAnallyom a The Warren Brothres. Nakoniec začala trvalú spoluprácu s Liz Rose. Taylor videla Liz vystupovať pri akcii RCA a navrhla jej spoluprácu. Začali sa spolu stretávať každý utorok poobede hneď po škole na textárskych sedeniach. Rose povedala, že tieto sedenia boli „jedny z najjednoduchších, aké som kedy robila. V podstate som bola len jej redaktorkou. Ona písala o tom, čo sa jej v ten deň prihodilo v škole. Mala tak jasnú predstavu o tom, čo sa snaží povedať. A vždy s najneuveriteľnejšími nápadmi.“ Swift tiež začala nahrávať demá s producentom [[Nathan Chapman|Nathanom Chapmanom]]. Po vystúpení BMI Songwrite’s Circle v The Bitter End, New York, sa Taylor stala najmladšou pesničkárkou, ktorá bola kedy prijatá do [[Sony/ATV Music Publishing]]. Od RCA odišla v pätnástich rokoch, pretože spoločnosť chcela, aby spievala piesne, ktoré napísali iní skladatelia, ale ona sa cítila pripravená na odštartovanie svojej kariéry s vlastnými skladbami. Tiež prerušila spoluprácu s manažérom Danom Dymtrowom, ktorý sa neskôr s Taylor a jej rodičmi súdil. „Naozaj som cítila, že mi uteká vlak,“ spomínala neskôr Taylor. „Chcela som tieto roky zachytiť na nejaký album.“ Na priemyslovom predstavení v nashvillskom The Bluebird Café v roku 2005 na seba Taylor upozornila vydavateľa [[Dreamworks Records]] Scotta Borchetta, ktorý sa chystal založiť nezávislé vydavateľstvo [[Big Machine Records]]. Taylor bola jedným z prvých umelcov, ktorí s vydavateľstvom uzavreli zmluvu a jej otec v tomto vydavateľstve kúpil trojpercentný podiel. Aby ju uviedol do hudobného biznisu country, zaistil Borchett pre Taylor vystúpenie na [[CMA Music Festival]], kde vystúpila ako umelecký sprievod.
Taylor začala pracovať na svojom rovnomennom debutovom albume krátko po uzavretí kontraktu. Po experimentoch so skúsenými nashvillskými producentmi prehovorila Big Machine Records, aby najali jej bývalého producenta Nathana Chapmana. Bolo to pre neho po prvý raz, čo mal nahrať štúdiový album, ale Swift verila, že ich spolupráca zafunguje. Nakoniec Chapman produkoval okrem jednej piesne všetky na albume [[Taylor Swift (Album)|Taylor Swift]]. Ona sama popísala tento album ako denník dospievania. Väčšinu piesní napísala počas prvého roka na strednej škole a popisuje nové životné skúsenosti, ako prvá láska, pocity úzkosti v puberte a podobne. Povedala, že aj keď to môže znieť „akoby mala 500 chlapcov“, veľkú časť piesní napísala z role pozorovateľa. Tri piesne na albume napísala Taylor celkom sama, vrátane dvoch singlov a zvyšných osem v spolupráci s textármi ako Liz Rose, Robert Ellis Orrall a Angelo Petraglia. Hudobne bol album popisovaný ako „zmes tradičných country nástrojov a svižných rockových gitár.“ Album vyšiel v októbri 2006. [[The New York Times]] album popísal ako „malé majstrovské dielo country-popu; ako udivujúce, tak cynické, vedené pevným presvedčivým hlasom mladučkej Swift.“ Roger Holland z časopisu [[PopMatters]] dúfal, že Swift bude „schopná nájsť rovnováhu medzi klasickým country a svojim zrejmým citom pre pop, pretože album Taylor Swift ukazuje, že má určite čo ponúknuť.“ Sasha Frere-Jones z [[The New Yorker]] ju popísala ako zázračné dieťa a ocenila jej otvorenosť k hudobným žánrom, takže zatiaľ čo nashvillská hudobná scéna je podľa nej skôr konzervatívna, Swift neváha použiť prvky R&B, rapu či rocku. Aj tak ľudia považujú jej štýl za nashvillský country-pop. Na stránkach [[Country Weekly]] predpovedali, že „tak premyslený materiál naznačuje talent, ktorý pretrvá aj po strednej škole.“ [[Rolling Stone]] o Taylor Swift napísali: „Keď v roku 2006 len v šestnástich rokoch prišla na hudobnú scénu so svojim debutovým albumom, znela tak mlado a zároveň pozoruhodne vyspelo. [[Our Song]] prerazil na povrch s rovnako bláznivo chytľavou melódiou, akú majú piesne Britney alebo Patsy.“
Vydavateľstvo [[Big Machine Records]] bolo stále vo svojich začiatkoch, keď vydali prvý singel [[Tim McGraw]] v júny 2006, a tak Taylor s mamou pomáhali baliť CD singlu do obálok a posielali ich do rádií. Väčšinu roku 2006 strávila propagovaním albumu Taylor Swift pri rádiovom turné, čo neskôr okomentovala: „Rádiové turné väčšiny umelcov trvajú šesť týždňov. Moje trvalo šesť mesiacov.“ Swift malovala obrazy (inšpirované [[Jackson Pollock|Jacksonom Pollockom]]), aby nimi obdarovala hudobných dramaturgov, ktorí zaradili jej pesničky do vysielania. Niekoľkokrát vystupovala v televíznych šou, napríklad v Grand Ole Opry, Good Morning America a TRL. Objavila sa v niekoľkých reklamách, propagovala džínsy l.e.i. a stala sa tvárou kampane Verizon Wireless Mobile Music. Sama seba označila ako dieťa internetu, pretože využívala sociálnu sieť [[Myspace]] k získaniu fanúšikov. Písala vlastné blogové príspevky, komentovala statusy svojich fanúšikov a osobne odpovedala na všetky správy, ktoré jej fanúšikovia poslali. V tej dobe to bol prevrat v country hudbe. Borchett uviedol, že jeho spolupracovníci zdvíhali obočie od údivu, keď sa rozhodol podpísať zmluvu so šestnásťročnou speváčkou, ale Taylor narazila na voľné miesto na trhu: dospievajúce dievčatá, ktoré počúvajú country. Po singly [[Tim McGraw]] nasledovali ďalšie štyri singly vydané v priebehu rokov 2007 a 2008: [[Teardrops on My Guitar]], [[Our Song]], [[Picture to Burn]] a [[Should’ve Said No]]. Všetky boli veľmi úspešné v rebríčku [[Billboard|Billboard Hot Country Songs]] a Our Song s Should’ve Said No sa dostali na jeho vrchol. Vďaka singlu Our Song sa stala Taylor najmladšou speváčkou, ktorej skladba sa dostala na čelo country rebríčku. Teardrops on My Guitar sa stal menším popovým hitom a dosiahol trináste miesto v rebríčku [[Billboard Hot 100]]. Albumu sa predalo 39 000 kusov v prvom týždni a do marca 2011 sa ho predalo cez 5,5 milióna kusov po celom svete. Swift tiež vydala vianočný album Sound of the Season: The Taylor Swift Holiday Collection v októbri 2007 a EP Beautiful Eyes v júli 2008.
Na podporu prvého albumu Taylor veľa vystupovala, okrem festivalov a divadelných vystúpení ako predskokan na koncertných turné niekoľkých country umelcov. Na konci roku 2008 otvárala koncerty pre [[Rascal Flatts]] na posledných deviatich vystúpeniach ich Me & My Gang Tour, nahradila predchádzajúceho predskokana Erica Churche, ktorý bol vyhodený. Swift neskôr Churchovi poslala svoju prvú zlatú dosku s poznámkou: „Vďaka, že si hral moc dlho a moc nahlas na turné Flatts. Úprimne to oceňujem. Taylor.“ V roku 2007 uvádzala dvadsať vystúpení na turné Georgea Straita, niekoľko vystúpení na Flip-Flop Summer Tour Kennyho Chesneyho, vybrané vystúpenia pre Brada Pasleyho na jeho Bonfires y Amplifiers Tour a niekoľko vystúpení na spoločnom turné Soul2Soul II Tour Tima McGrawa a Faitha Hilla. V roku 2008 hrala opäť na turné Rascal Flatts. Okrem vlastného materiálu vystupovala aj s coverami od [[Beyoncé]], [[Rihanna|Rihanny]], [[John Wait|Johna Waita]], [[Lynyrd Skynyrds|Lynyrda Skynyrdsa]] a [[Eminem|Eminema]]. Pred a po každom koncerte usporiadala štvorhodinové sedenie s fanúšikmi.
V roku 2007 Swift získala spoločne s Alanom Jasksonom cenu Umelca roku Nashville Songwriters Association. Taylor sa stala najmladšou speváčkou, ktorá kedy tento titul získala. Vyhrala tiež cenu [[Horizon Award]] za najlepší objav na hudobnej scéne od [[Country Music Association]]. V roku 2008 ju Akadémia country hudby označila za najlepšiu mladú speváčku a v rámci [[American Music Awards]] vyhrala cenu najlepšej country speváčky. Za piesne z albumu Taylor Swift získala sedem cien [[BMI Awards]]. V roku 2008 bola nominovaná na cenu [[Grammy Award|Grammy]] v kategórii Best New Artist, ale nakoniec prehrala s [[Amy Winehouse]].
=== Fearless (2008-2010) ===
V novembri 2008 vyšiel jej druhý album s názvom [[Fearless]]. Na album napísala sedem piesní sama, vrátane dvoch singlov a zvyšných šesť napísala so skladateľmi Liz Rose, Johnom Richom, Collbiem Caillatom a Hillary Lindsey. Na albume spolupracovala s producentom Nathanom Chapmanom. Hudobne sú nahrávky charakterizované ako: „hlasné, páčivé gitary, strhujúce refrény, príležitostné husle a v mixe zastrčené banjo.“ [[The New York Times]] napísal: „Swift je jedna z najlepších populárnych skladateliek a popredných predstaviteľov country. Má viac kontaktu so svojim vnútorným životom, než väčšina dospelých.“ [[Rolling Stone]] ju popísali ako: „Skladateľský učenec s vrodeným darom pre písanie veršov a refrénov. Jej osobné a pravdivé piesne sa zdajú byť ako vytrhnuté z predmestského dievčenského denníku.“
Spoločne s Robertom Allom veľmi podporuje album Fearless pri vydávaní. Na predstavenie albumu bola venovaná jedna epizóda zo šou [[Ellen DeGeneres]]. Tiež sa objavila v mnohých iných talkhow. S fanúšikmi komunikuje pomocou osobných videoblogov a [[Twitter|Twitteru]]. Prvý singel z albumu [[Love Story]] bol vydaný v septembri 2008 a behom niekoľkých sekúnd sa stal najlepšie predávaným country singlom všetkých čias. Jeho maximum bolo číslo štyri v rebríčku [[Billboard Hot 100]]. Behom rokov 2008 a 2009 boli vydané štyri ďalšie single: [[White Horse]], [[You Belong With Me]], [[Fifteen]] a [[Fearless]]. You Belong With Me sa dostal na druhú priečku rebríčku Hot 100. Album debutovalo na prvom mieste rebríčku Billboard 200 Album Chart s predajnosťou 592 304 kópií v prvom týždni, od tej doby sa vo svete predalo cez 8,6 milióna kópií. Album sa stalo najlepšie predávaným albumom roku 2009 a vynieslo Swift veľký medzinárodný úspech.
Na podporu albumu Fearless sa Swift vydala na svoje prvé turné. Fearless Tour malo 105 vystúpení. 90 predstavená v Severnej Amerike, 6 v Európe, 8 v Austrálii a jedno v Ázii. Na jednorazové duety pozvala napríklad [[John Meyer|Johna Meyera]], [[Fait Hill]] alebo [[Katy Perry]]. Jej predskokanmi boli napríklad [[Justin Bieber]], [[Kelli Pichler]] a [[Gloriana]]. Turné navštívilo cez 1.1 milióna divákov a zarobilo 65 miliónov dolárov. Celovečerný film Taylor Swift: Journy to Fearless bol vysielaný v televízii a neskôr bol vydaný na DVD a Blu-ray. Na Escape Tour [[Keith Urban|Keitha Urbana]] vystúpila s vlastnou verziou skladby Drive od [[Alan Jacksona|Alana Jacksona]], na 51. ročníku cien [[Grammy]] vystúpila spoločne s [[Miley Cyrusová|Miley Cyrus]] s piesňou Fifteen a na ceny CMT napísala rapovú paródiu s [[T-Pain|T-Painom]]. Tiež pracovala na množstve vedľajších projektov. V roku 2009 vydala vlastnú verziu piesne American Girl od [[Tom Petty|Toma Pettyho]]. So sprievodnými vokálmi sa podieľala na single Johna Meyera Half of My Heart, ktorý je najúspešnejším na jeho štvrtej doske. S Martinom Johnsonom a Robertom Elissom Orralom spolupracovala na dvoch pesničkách You Will Alway Find Your Way Back Home a Crazier pre film [[Hannah Montana]]. K filmu Na svätého Valentína prispela piesňou Today Was a Fairytale. Na album Nádej pre Haiti nahrala pieseň Breathless od [[Better Than Ezra]].
Stala sa prvým country umelcom, ktorý vyhral [[MTV Music Awards]], keď pieseň You Belong With Me vyhrala najlepšie ženské video roku 2009. Jej ďakovná reč bol prerušení [[Kanye West|Kanyem Westom]], ktorý jej vytrhol mikrofón z rúk a vyhlásil: „[[Beyoncé]] má najlepšie video.“ Swift je fanúšik Westovej hudby a na tlačovej konferencii povedala, že „nemá žiadne zlé pocity voči nemu.“ Incident získal veľkú pozornosť a zaplnil mnoho internetových webov a novín. Za niekoľko dní Taylor povedala v rozhovore: „West sa mi ospravedlnil a ja som to akceptovala. Bol veľmi úprimný.“ V ďalších rozhovoroch odmietla o incidente hovoriť, lebo z toho nechcela robiť veľký prípad. „Stalo sa to v TV, takže všetci vedeli čo sa stalo. Nie je tu o čom hovoriť.“ Incident a následná mediálna pozornosť výrazne pozdvihli jej hudobnú kariéru.
V roku 2010 vyhrala 4 ceny Grammy z celkového počtu 8 nominácií. Album Fearless sa stal Albumom roka a Najlepším country albumom. Pieseň White Horse vyhrala Najlepšiu country pieseň a Najlepší ženský spevácky výkon. Swift sa stala najmladším umelcom, ktorý kedy vyhral v kategórii Album roka. Behom predávania cien spievala spolu so Stevie Nickovou pieseň Rhiannon a You Belong With Me. Jej spevácky výkon vyvolal negatívne reakcie a rozpútal mediálny odpor. Jej spev bol popísaný rôzne, napríklad: „prekvapivo zlé“ a „neuveriteľne úbohé“. [[The New York Times]] napísal: „Je osviežujúce vidieť niekoho tak nadaného niečo zbabrať. Bola to najdôležitejšia popová hviezda v posledných rokoch.“ Hudobný analytik Bob Lefsetz predpovedal, že jej kariéra skončí cez noc. Tiež verejne vyzval jej otca, aby najal „reklamného krízového agenta“, ktorý by riadil danú kauzu, pretože „Taylor je príliš mladá a hlúpa, aby pochopila chybu, ktorú urobila.“ Novinár Stevie Nick speváčku obhajoval: „Taylor mi pripomína mňa v jej odhodlaní a detinskom charaktere. Je to nevinnosť, ktorá ju robí zvláštnou a vzácnou. To dievča píše piesne ako [[Neil Diamond]] alebo [[Elton John]], ktoré nútia celý svet spievať. Ženský rock’n’roll – country – popová skladateľka je späť a jej meno je Taylor Swift. Sú ženy ako ona, ktoré sa chystajú zachrániť hudobný priemysel.“
Fearless získalo mnoho ďalších ocenení a stalo sa najoceňovanejším country albumom v histórii. Stala sa najmladšou a len šiestou ženou vôbec, ktorá vyhrala Entertainer of the Year od Country Music Association. Fearless tiež dostal ocenenie za Najlepší album. Swift sa stala najmladším umelcom, ktorý vyhral Album roku na Academy of Country Music. American Music Awards ju ocenili za najlepší country album a menovali ju Umelcom roku. Bola ocenená Hal David Starlight od Songwriter Hall of Fame a Nashville Songwritter Association ju menovali Skladateľom a umelcom roku. [[Billboard]] ju ocenil titulom Umelec roku 2009 a bola zahrnutá v zozname 100 najvplyvnejších ľudí roku 2010.
=== Speak Now (2010-2012) ===
V októbri 2010 vydala svoje tretie štúdiové album [[Speak Now]]. Všetkých štrnásť skladieb napísala sama a na nahrávaní spolupracovala s Nathanom Chapmanom. Hudobne sa album rozširuje nad rámec country pop a niekedy zasahuje aj do rocku a popu. [[The New York Times]] popísal album ako „divoké, hudobne rôznorodé a príliš vynikajúce, možno jej najlepšie“. Magazín [[Rolling Stone]] popísal Taylor ako jednu z najlepších skladateliek v pope, rocku alebo country: „Swift môže byť múdry nashvillský profesionál, ktorý pozná všetky triky na výrobu hitov a tiež je to precitlivená romantická dievčina.“
S albumom Speak Now urobila rozsiahlu propagačnú kampaň. Objavila sa v rôznych ranných šou a talkshow a tiež odohrali bezplatné mini-koncerty na neobvyklých miestach, ako napríklad v otvorenom dvojposchodovom autobuse na Hollywood Boulevard alebo v odletovej hale na letisku JFK. S [[Kris Kristofferson]], [[Emyly Harris]], [[Vince Gill]] a [[Lionel Richie]] sa podieľala v LA Nokia Clube na gitarovom ťahu – hudobníci sa na pódiu striedali a hrali akustické verzie svojich piesní, aby získali peniaze na Country Music Hall of Fame.
Prvý singel z albumu [[Mine]] vyšiel v auguste 2010 a ďalších päť singlov behom rokov 2010 s 2011. Sú to: [[Back to December]], [[Mean]], [[The Story of Us]], [[Sparks Fly]] a [[Ours]]. Album malo veľký komerčný úspech a debutovalo na prvom mieste v rebríčku US Billboard 200 chart s úvodným predajom 1 047 000 kópií a tak sa stalo šestnástym albumom v histórii USA, ktorého sa predalo cez milión kusov v jednom týždni. Do februára 2012 sa predalo 5,7 milióna kusov albumu po celom svete.
Rok 2011 a začiatok roku 2012 precestovala Swift na turné k CD. Súčasťou trinásťmesačného turné bolo: 111 predstavení celosvetovo. Sedem koncertov v Ázii, dvanásť v Európe, osemdesiat v Severnej Amerike a dvanásť v Austrálii. Poznala mnoho hudobníkov, ktorí sa pripojili k jednorazovým duetom behom severoamerického turné. Pracovala s [[James Taylor|Jamesom Taylorom]], [[Jason Mraz|Jasonom Mrazom]], [[Shawn Colvin|Shawnom Colvinom]], [[Johnny Rzezniak|Johnnym Rzezniakom]], [[Andy Grammez|Andym Grammezom]], [[Tal Bachman|Talom Bachmanom]], [[Justin Bieber|Justinom Bieberom]], [[Selena Gomezová|Selenou Gomez]], [[Nicki Minaj]], [[Nelly]], [[B.o.B.|B.o.B]], [[Usher|Usherom]], [[Flo Rida|Flo Ridom]], [[T.I.]], [[John Foreman|Johnom Foremanom]], [[Jim Adkins|Jimom Adkinsom]], [[Hayley Willams]], [[Hot Chilly Rae]], [[Ronnie Dunn|Ronniem Dunnom]], [[Darris Rucker|Darrisom Ruckerom]], [[Tim McGraw|Timom McGrawom]] a [[Kenny Chesny|Kennym Chesnyom]]. Počas severoamerického turné písala pre každé predstavenie rôzne texty svojich piesní na ľavú ruku. Behom turné hrala veľa akustických verzií svojich pesničiek a v každom meste jej vzdali hold ako domácemu umelcovi. Potvrdila, že verzie pesničiek jej dovolili, aby bola spontánna v inak dobre natrénovanom predstavení. Turné sa zúčastnilo viac ako 1.6 milióna ľudí a zarobilo viac ako 123 miliónov dolárov. V januári 2011 bolo vydané jej prvé živé CD Speak Now World Tour Live, kde je 17 vystúpení zo Severnej Ameriky.
Na 54. ročníku cien [[Grammy]] pieseň Mean vyhrala cenu za Najlepšiu country pieseň a Najlepší country sólo výkon. Počas Grammy túto pieseň aj naživo zaspievala. Bola vymenovaná za Entertainer of the Year na Akadémii country hudby v rokoch 2011 a 212 a od Country Music Assocation v roku 2011. V roku 2011 vyhrala cenu Umelec roku na [[American Music Awards]] a Speak Now album vyhral cenu Najlepší country album. [[Billboard]] ju menoval ženou roka 2011.
Zatiaľ čo svoj štvrtý album dokončila v lete 2012, [[James Taylor]] ju pozval, aby vystúpila ako špeciálny hosť behom jeho setu Tanglewood. Zahrali spolu piesne Fire and Rain, Love Story a Ours. James Taylor, ktorý sa s ňou prvýkrát stretol, keď mala osemnásť, povedal: „Proste sme si padli do noty. Miloval som jej piesne a jej prítomnosť na javisku bola úžasná.“
Počas tohto obdobia prispela dvomi vlastnými piesňami na soundtracku The Hunger Games. Safe & Sound napísala v spolupráci s The Civel Wars a T-Bone Burnett. Singel bol vydaný v januári 2013 a od tej doby sa ho predalo cez 1.4 milióna kusov v USA. Pieseň získala cenu za najlepšiu pieseň napísanú pre Visual Media na Grammy v roku 2013 a bola nominovaná na Najlepšiu pôvodnú pieseň na 70. ročníku Zlatých Glóbusov. Jej druhý príspevok do soundtracku Eyes Open bol napísaný výhradne Taylor a produkoval ho Nathan Chapman.
=== Red (2012-2014) ===
Štvrtý štúdiový album [[Red]] vyšiel v októbru 2012. Taylor sama napísala deväť zo šestnásť piesní na album. Na zvyšných piesňach spolupracovala s [[Max Martin|Maxom Martinom]], [[Liz Rose]], [[Dan Wilson|Danom Wilsonom]], [[Ed Sheeran|Edom Sheeranom]] a [[Gary Lightbody|Garym Lightbodym]]. Nathan Chapman pôsobil ako vedúci producent na albume, ale na produkcii jednotlivých piesní sa podielali tiež [[Jeff Blasher]], [[Butch Walker]], [[Jacknife Lee]], [[Dan Huff]] a [[Shellback]]. Chapman uviedol, že povzbudil Swift, aby vyskúšala samú seba v iných situáciách. Hudobne je album experimentom so srdcom rocku, dubstepu a tanečného popu, ale tiež sa dá viac rozoznať typický štýl Swift. John Caramica o Red napísal: „Menej detailné a viac uponáhľané ako obyčajne. Na albume nepredstiera, že je niečo iné než popová megastar a je zajedno s dospelými obavami.“ Magazín Rolling Stone napísal: „Často sa jej darí vstúpiť do tradície neúprosného emocionálneho mapovania ako Joni Mitchell alebo Carol King. Jej projekt objavovaní seba samej je jedným z najlepších popových príbehov.“
Ako propagačné kampane Red boli zástupcovia zo sedemdesiat dvoch rozhlasových staníc po celom svete letecky dopravení do Nashvillu, kde behom úvodného týždňa predaja robili individuálne rozhovory s Taylor. Objavila sa v mnohých televíznych šou a vystupovala na slávnostnom odovzdávaní hudobných cien v USA, Veľkej Británii, Nemecku, Francúzsku, Španielsku a Austrálii. Pilotný singel albumu bola skladba [[We Are Never Ever Getting Back Together]] sa stala jej prvým n.1 hitom na US [[Billboard Hot 100]]. Ďalej bolo vydaných ďalších šesť piesní: [[Begin Again]], [[I Knew You Were Trouble]], [[22]], [[Everything Has Changed]], [[The Last Time]] a [[Red]]. Album Red debutovalo na vrchole Billboard 200 Chart v úvodnom týždni sa predalo cez 1,21 milióna kópií. To znamenalo najvyšší otvárací predaj za posledných 10 rokov a Swift sa stala prvou ženou, ktorá má dva albumy s úvodným sedemdenným predajom cez 1 milión kusov. Do mája 2013 sa albumu predalo cez 6 miliónov kusov celosvetovo. V novembri 2012 predala počas celej svojej kariéry cez 26 miliónov kusov albumov a 75 miliónov singlov, kúpených online.
Red Tour v Severnej Amerike malo 66 termínov vrátane trinástich show na štadiónoch a trvalo od marca do septembra 2013. So svojim turné navštívila v decembri 2013 štadióny po celom Novom Zélande a Austrálii, vo februári 2014 Anglicko a Nemecko a turné bolo zakončené šiestimi koncertmi v Ázii. Na niektoré vystúpenia pozvala špeciálnych hostí ako [[Carly Simon]], [[Jennifer Lopez]], [[Luke Bryan]], [[Patrick Stump]] z [[Fall Out Boy]], [[Ellie Goulding]], [[Nelly]], [[Lara Bareilla]], [[Cher Loyd]], [[B.o.B.|B.o.B]], [[Gary Lightbody]], [[Train]], [[Neon Tress]], [[Rascal Flatts]] a [[Hunter Hayes]]. V tejto ére spolupracovala s množstvom umelcov. Spoločne s [[Jack Antonoff|Jackom Antonoffom]] napísala pieseň Sweeter Than Fiction pre soundtrack k filmu Once Chance. Pieseň získala nomináciu na Najlepšiu pôvodnú pieseň na 71. ročníku Zlatých Glóbusov. Na CMA Awards 2013 vystupovala s akustickou verziou piesne Red s [[Vince Gilligan|Vince Gill]] a [[Alison Kraus]]. V Chicagu vystupovala so skupinou [[The Rolling Stones]], neskôr uviedla, že to bol jeden z najlepších okamžikov jej hudobnej kariéry.
Album nevyhralo žiadne Grammy, ale bolo nominované v štyroch kategóriách. Pieseň We Are Never Ever Getting Back Together bola nominovaná v roku 2013 na nahrávku roku a album v roku 2014 na Album roku. Podobne nezískalo žiadne ocenenie na predávaní cien Country Music Association. Vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch bola Taylor ocenená jedinečnou Pinnacle Award za unikátny úspech a celosvetový prínos v country hudbe. V minulosti získal túto cenu len [[Grath Brook]]. [[The New York Times]] považoval udelenie ceny za pokus o udržanie Taylor v tomto žánri. [[New Yorker]] napísali: „Môže to byť okamžik, kedy Swift dala zbohom žánru, ktorý jej pomohol a nasmeroval ju k nadvláde popu.“ V roku 2012 vyhrala tri ceny [[MTV EMA]], vrátane ocenenia za Najlepšiu speváčku a Najlepšie živé vystúpenie. Pieseň I Knew You Were Trouble vyhrala cenu za Najlepšie ženské video. Na American Music Awards 2012 vyhrala cenu za Najlepšiu country speváčku a v roku 2013 cenu v kategórii Umelec roka.
Počas éry Red sa jej milostný život stal predmetom intenzívneho záujmu v médiách. The Villaga napísal: „Je mladá, môže byť kontroverzne dramatická, dáva sama seba do centra svojich príbehov a, samozrejme, že chodí s množstvom slávnych ľudí a v relatívne krátkom časovom úseku, ale nič z toho nie je mimoriadne vzácne.“ Na slávnostnom predávaní Zlatých Glóbusov komici Finy Fey a Amy Poehler zosmiešnili jej milostný život a odporučili, aby sa držala ďalej od mladých mužov v publiku. Na profile Vanity Fair bola neskôr požiadaná, aby sa k tomuto incidentu vyjadrila: „Celkom sa mi to páčilo, viete, rada si robím srandu sama zo seba. Ale pokiaľ chcete nejaké veľké odhalenia, od roku 2010 som chodila presne s dvomi chlapcami.“ Zatiaľ čo diskutovali, Swift citovala poznámku [[Madeline Albright|Madeline Albrightovej]]: „V pekle je zvláštne miesto pre ženy, ktoré nepomáhajú iným ženám.“
=== Preorientácia na pop a 1989 (2014-súčasnosť) ===
Piaty album dostal názov [[1989 (Taylor Swift album)|1989]] vyšiel 27. októbra 2014. Swift napísala sama jednu pieseň a zvyšných dvanásť v spolupráci s [[Jack Antonoff|Jackom Antonoffom]], [[Max Martin|Maxom Martinom]], [[Shellback|Shellbackom]], [[Imogen Heap]], [[Ryan Tedder|Ryanom Tedderom]] a [[Aly Payami]]. Taylor a Martin sa stali producentmi albumu, zatiaľ čo Chapman, Antonoff, Heap, Tedder, Payami a Kurstin produkovali samotné skladby. Sama Taylor album 1989 popisuje ako jej „prvé čistokrvné popové CD".
Kritika albumu 1989 bola prevažne pozitívna. Sheffield z Rolling Stone povedal: „Divný, horúčkovitý, emotívny, divoký, nadšený; 1989 znie presne ako Taylor Swift, aj keď to vlastne neznie ako nič, čo kedy predtým vydala.“ Molly Lambert z Grantland poznamenala, že album 1989 je naozaj podobný albumu Brucea Springsteena Tunnel of Love; upozorňuje na zmeny v kariérách oboch umelcov, posun v ich životoch a rozchody s dlhoročnými členmi kapely.
V rámci propagačnej kampane k albumu 1989 Swift pozvala tajne fanúšikov na takzvané „1989 Secret Sessions“ do jej domov v New Yorku, Nashville, Los Angeles a na Rode Island, kde si títo vybraní fanúšikovia mali možnosť vypočuť album už pred jeho vydaním. Objavila sa tiež v mnohých talkshow, vystúpila na niekoľkých odovzdávaniach hudobných cien v USA a Anglicku a objavila sa ako hlasový poradca v americkej verzii šou The Voice.
Pilotným singlom albumu bola skladba [[Shake It Off]] a vyšla v auguste 2014. Dosiahla prvú priečku v rebríčku [[Billboard Hot 100]]. Ďalším singlom bola pieseň [[Blank Space]], ktorá tiež dosiahla prvé miesto v rebríčku Billboard a tretím singlom bola pieseň [[Style]]. Počas prvého týždňa od vydania albumu 1989 sa predalo v USA viac ako 1.287 miliónov kópií, čím sa stalo najpredávanejším albumom za posledných dvanásť rokov. Týmto sa Swift stala jediným umelcom, ktorý v prvom týždni predal cez milión kusov z troch albumov. Neskôr sa album vďaka predajnosti 3.66 milióna kusov stal najpredávanejším CD roku 2014. Do februára 2015 sa predalo viac ako 8,6 milióna kusov albumu po celom svete. V novembri 2014 stiahla zo streamovacej služby [[Spotify]] celú svoju diskografiu a argumentovala tým, že hudba je umenie a umenie by nemalo byť zadarmo.
Počas The 1989 World Tour - ktoré bude trvať od mája do decembra 2015 - Swift vystúpi v Japonsku, USA, Kanade, Veľkej Británii, Írsku, Nemecku, Holandsku a Austrálii. Ako predskokani vystúpia [[Haim]], [[Vance Joy]], [[Shawn Mendes]] a [[James Bay]].
Swift spolupracovala počas 1989 éry s mnohými umelcami. Vystúpila s [[Paul McCartney|Paulom McCartneym]] so skladbami I Saw Her Standing There a Shake It Off na Saturday Night Live 40th Anniversary Special after-party a s [[Kenny Chesney|Kennym Chesneym]] zaspievala pieseň Big Star počas jeho prvého koncertu z turné Big Revival Tour v Nashville. [[Madonna|Madonnu]] sprevádzala na gitare pri piesni Ghosttown na [[iHeartRadio Music Awards]].
Získala ocenenie od Billboardu Žena roka 2014; je jedinou umelkyňou, ktorá tento titul získala dvakrát. Tiež v tom roku získala cenu Dicka Clarka a na American Music Awards vyhrala v kategórii Excellence. Na Grammy v roku 2015 bola skladba Shake It Off nominovaná v troch kategóriách vrátane dvoch hlavných: Pieseň roka a Nahrávka roka. Na [[Brit Awards]] 2015 vyhrala cenu v kategórii Svetová sólo umelkyňa. Swift tiež získala ako jedna z ôsmych umelcov cenu Anniversaey Milestone Awards na Akadémii country hudby 2015.
17. mája 2015 pred odovzdávaním cien [[Billboard Music Awards]] malo premiéru jej nové video k štvrtému singlu [[Bad Blood]]. Vo videoklipe sa so Swift objavili aj ďalšie svetové hviezdy ako [[Kendrick Lamar]], [[Selena Gomezová|Selena Gomez]], [[Hayley Williams]], [[Ellie Goulding]] alebo [[Gigi Hadid]] a ďalší. Videoklip 18. mája zlomil rekord na Vevo, kedy si ho počas prvých dvadsiatich štyroch hodín prehralo viac ako 20,1 milióna ľudí. Swift na Billboard Music Awards premenila osem zo štrnástich nominácií, vrátane hlavných kategórií Top sólová umelkyňa a Top umelec.
== Diskografia ==
| |||