Karol Markovič (historik): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
infobox |
d úvod: norm.; -kat. Narodenia/Úmrtia (rieši dnv/dúv); +kat. Osobnosti z Michala nad Žitavou; kat. norm; wl. dátum; typog.; w: 0.55 |
||
Riadok 44:
}}
DrTh. '''Karol Markovič''' (* [[10. január]] [[1912]], [[Michal nad Žitavou]]
== Život ==
Pochádzal z učiteľskej rodiny. V jedenástich rokoch ako výborný žiak začal študovať na Gymnáziu v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]]. Po štyroch rokoch prestúpil na Slovenské gymnázium do [[Nové Zámky|Nových Zámkov]], kde počas štúdia začal písať poéziu i menšie prozaické práce. Uverejňoval ich v Rozlete i v Slovenskej jednote pod pseudonymom Dušan Michalský. Maturoval v júni v roku [[1930]] v Nových Zámkoch. Základnú vojenskú službu absolvoval v [[Praha|Prahe]]. Štúdium začal ako poslucháč medicíny v [[Bratislava|Bratislave]], ale pokračoval štúdiom [[teológia|teológie]] v [[Trnava|Trnave]], kde [[17. máj]]a [[1936]] bol vysvätený za [[kňaz]]a. Ako [[kaplán]] pôsobil v [[Kolárovo|Kolárove]] a v roku [[1938]] vo [[Vráble|Vrábľoch]]. Na Slovenské gymnázium v [[Šurany|Šuranoch]] nastúpil ako profesor náboženstva spolu so Š. Hlavatým, J. Šavránom, P. Vlašákom a Š. Buranom. Aprobáciu profesora náboženstva získal v roku [[1941]].
Mesto Šurany v rokoch [[1938
Na tunajšom farskom úrade pôsobil ako správca a farár. Dekanom pre obvod Nové Zámky sa stal v roku [[1946]]. Biskupským inšpektorom národných škôl obvodu Nové Zámky a pre Novozámocké gymnázium bol menovaný v roku [[1947]].
Po [[február 1948|februári]] v rokoch [[1948]]
V roku [[1960]] spracoval dôslednú štúdiu Nitrianskeho evanjeliára z [[11. storočie|11. storočia]]. Je to najstaršia latinsky zachovaná rukopisná pamiatka na Slovensku. Tento vzácny liturgický poklad Nitrianskej kapituly (nazvaný aj kódex Juraja Pohronca) je písaný po latinsky na [[pergamen]]e miniskulným písmom karolínskym v jednej kolumme. Rozmery fólií sú 19x275 mm. Dr. Markovič zistil, že tento [[evanjeliár]] v minulosti používali aj pri korunovaní kráľov a tiež pri intronizovaní biskupov. Pre slovenskú históriu mal Dr. Markovič zvlášť šťastnú ruku. [[13. apríl]]a [[1961]] na novozámockom farskom kostole na povale v hŕbe najrozličnejších kníh a časopisov uvidel knihu s menom [[Anton Bernolák]]. Bola to ''Slowakische Gramatik''. Táto cenná stará písomnosť ho inšpirovala vykonať podrobný a dokonalý prieskum celého náleziska. Objavil Bernolákovu knižnicu o ktorej sa dovtedy nič nevedelo. Našiel tu i Bernolákovu intečnú knižku, slovenskú úradnú listinu, slovenský koncept výsluchu Alžbety Poničovej napísaný A. Bernolákom. Objavil dve doteraz neznáme rukopisné diela A. Bernoláka: ''Novu bibliotheca theologica selcta'' a ''Perceptiones de argronum cultu''.
Objavil veľa dielčich údajov o Bernolákovom verejnom i súkromnom živote. Koncom roku [[1966]] našiel štvorstranný list [[Tomáš Bosniak (1572)|Tomáša Bošniaka]] z roku [[1605]] písaný v slovenčine. Pre dnešných historikov je dôležitá jeho dizertačná práca ''Najstaršie dejiny Zoborského kláštora''. V roku [[1960]] napísal aj ''Dejiny kláštora Nitrianskej čeľade neďaleko Šurian''. Najznámejší a historicky cenný je cestopis po stopách Svätého Pavla.
Ako šéfredaktor [[Katolícke noviny|Katolíckych novín]] v rokoch [[1968]]
Zomrel v Šuranoch kde je i pochovaný.
Riadok 78:
[[Kategória:Slovenskí historici]]
[[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]]
[[Kategória:
|