Podolie (historické územie): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 29 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q191607) |
wikilinky |
||
Riadok 5:
== Geografia ==
Podolie sa nachádza východne od Karpát na juhozápade dnešnej Ukrajiny a je súčasťou veľkej východoeurópskej Podolskej vysočiny. Je to nížinatá až kopcovitá krajina pretkaná s hlbokými údoliami riek. Najväčšou riekou je [[Dnester]], ktorý sa vlieva do [[Čierne more|Čierneho mora]]. Tradičným centrom regiónu je historické mesto [[Kamjanec-Podiľskyj]] (ukrajinsky Кам'янець-Подільський) s veľkým hradom nad kaňonom rieky [[Smotryč]]. Ďalšie významné mestá sú [[Vinnycia]] (dnes najväčšie), [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], Kotovsk, Balta, Mohyliv-Podiľskyj, Žmerynka (tiež významný železničný uzol), Chotyn, Hajsyn, Bar, historické mestečká Braclav a Letyčiv; v Moldavsku zase najmä Rîbniţa a Camenca.
== Etymológia ==
Riadok 11:
== Dejiny ==
Podolie bolo osídlené niekoľkými kultúrami už v neolite. Zo 4. a 3. tisícročia pred Kr. pochádzajú nálezy artefaktov tripolskej kultúry. V staroveku tu sídlili Skýti, potom Dákovia a Géti. Na obranu proti nim tu bola začiatkom 2. storočia zriadená jedna z vetiev Trajánovho valu. Určitý čas bolo Podolie súčasťou ríše Hunov, v 6. storočí sa tu usadili Slovania.
V 14. storočí anektovalo Podolie Litovské veľkokniežatstvo; zároveň sem začali prenikať Poliaci, ktorí kraj získali po smrti litovského kniežaťa Vytautasa v roku 1430.
Řádek 17 ⟶ 16:
V 16. a 17. storočí tu prebiehali kruté boje s [[Osmanská ríša|Turkami]] (jedna z najväčších bitiek bola pri [[Chotyn]]e). Veľa podolských obcí bolo zničených aj pri [[Chmelnického povstanie|povstaní Bohdana Chmelnického]].
V 18. a 19. storočia sa v Podolí zrodil východný [[chasidizmus]], mohutné [[Židia (etnikum)|židovské]] [[náboženské hnutia]], ktoré sa rýchlo rozšírilo ďalej vo vtedajšom Poľsku; jeho zakladateľ [[Izrael Baal Sem Tov]] ([[1698]]{{--}}[[1760]]) sa narodil v meste [[Kamjanec-Podiľskyj]] a pôsobil v [[Medžybiž]]i, kde sa narodil o. i. jeho pravnuk [[Nachman z Braclavi]].
Po druhom [[delenie Poľska|delení Poľska]] získalo väčšinu oblasti [[cárske Rusko]] a urobilo z neho [[Podolská gubernia|Podolskú guberniu]]; Rusko tu susedilo s Rakúskom, ktorému tiež ostal cíp regiónu.
Po [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojne]] tu susedili efemérna [[Ukrajinská národná republika]] a [[Západoukrajinská národná republika]]; jej malá časť Podolí pripadla [[Poľsko|Poľsku]], kým väčšina územia sa stala v roku 1922 súčasťou [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] bolo Podolie ťažko poznačené nemeckou inváziou a okupáciou; veľa obyvateľov a takmer všetci [[Židia (etnikum)|Židia]] skončili v koncentračných táboroch. Po vojne bolo celé Podolie súčasťou [[Ukrajinská SSR|Ukrajinskej SSR]], teraz patrí samostatnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podolie nebolo industrializované tak ťažko ako ostatné regióny a dodnes tu má silnú pozíciu [[poľnohospodárstvo]], najmä pestovanie ovocia a zeleniny.
[[Kategória:Ukrajina]]
| |||