Krymská vojna: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
Maajo25 (diskusia | príspevky)
wikilinky
Riadok 22:
}}
 
'''Krymská vojna''' bol ozbrojený konflikt medzi [[Ruské impérium|Ruským impériom]] a koalíciou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], [[Druhé francúzske cisárstvo|Francúzska]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Sardínske kráľovstvo|Sardínskeho kráľovstva]] v rokoch 1853 až 1856. Väčšina bojových operácii sa uskutočnila na polostrove [[Krym (polostrov)|polostrove Krym]], boje menšej intenzity sa udiali aj v oblasti západného Turecka a [[Baltské more|Baltského mora]].
 
Krymská vojna je spolu s [[americká občianska vojna|americkou občianskou vojnou]] niekedy považovaná za prvú modernú vojnu, počas ktorej technické novinky výrazne ovplyvnili chod bojových operácií.
 
== Príčiny ==
Vojnu vyvolal vpád ruských vojsk na územie dnešného [[Rumunsko|Rumunska]], [[Moldavsko|Moldavska]] a [[Valašsko (Rumunsko)|Valašska]], v júli 1853, ktoré v tom čase patrilo k [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Rusko sa snažilo posilniť svoje mocenské pozície na [[BalkánBalkánsky polostrov|Balkáne]]e na úkor Turkov. To nevyhovovalo ostatným veľmociam hlavne Spojenému kráľovstvu a Francúzsku.
 
Po napadnutí svojho územia vypovedala Osmanská ríša v októbri 1853 Rusku vojnu. Británia a Francúzsko vyslali na ochranu [[Istanbul]]u svoje vojnové lode. Turci porazili Rusov pri rumunskom meste [[Oltenita]], Rusom sa však podarilo zničiť tureckú flotilu pri [[Sinop]]e.
Riadok 45:
30. marca 1856 bola v Paríži podpísaná mierová zmluva. Podpísali ju Rusko, Osmanská ríša, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Sardínske kráľovstvo (Piemont), Rakúsko a Prusko. Boli obnovené predvojnové hranice medzi Ruskom a Tureckom a Turci museli súhlasiť s demilitarizáciou Čierneho mora a dolného toku Dunaja. K Moldavsku bola pripojená južná Besarábia a došlo k medzinárodnému uznaniu autonómie Moldavska a Valašska pod formálnou tureckou zvrchovanosťou.
 
Neschopnosť spojencov poraziť za krátky čas ruskú armádu, ktorá bola technicky zaostalejšia súvisela okrem nepochopenia nového druhu vojny spojeneckým velením, neschopnosťou a niekedy aj nemožnosťou využiť vlastnú technologickú a vojenskú prevahu. Svoju úlohu zohrávala tiež dĺžka zásobovacích línii armád bojujúcich na [[Krym (polostrov)|Kryme]]e. Samozrejme aj húževnatosť ruských vojakov brániacich sa na svojom území a ich dokonalá znalosť terénu spolu so systémom opevnení okolo Sevastopoľa prispeli k tomu, že ruská armáda dokázala tak dlho odolávať. Krymská vojna sa stala prvou vojnou, o ktorej aktuálnom vývoji sa čitatelia dozvedali vďaka telegrafu a fotografii. Utrpenie vojakov na bojisku sa prostredníctvom fotografie a telegrafie dostalo na stránky novín a prinášalo čitateľom aktuálne informácie o dianí na bojisku.
 
== Iné projekty ==