Smrek obyčajný: Rozdiel medzi revíziami

Smrek obyčajný je veľmi rozšírený ako zložka [[klimax]]ových horských lesov. Rastie na rozmanitom geologickom podklade, uprednostňuje hlinité a piesočné [[pôda|pôdy]]. Darí sa mu aj v polohách s vysokou hladinou [[podzemná voda|podzemnej vody]], tzv. podmáčané smrečiny. Keďže však plytko korení, je náchylný na vývrátenie. Prirodzene rastie v strednej a severnej [[Európa|Európe]], v [[Alpy|Alpách]] do nadmorskej výšky 2000 metrov, kde tvorí hornú hranicu [[les]]a. Je prirodzenou hranicou lesa aj na Slovensku a to vo výškach 1 500 – 1 550 metrov. V [[Laponsko (územie)|Laponsku]] a na severe [[Rusko|Ruska]] zasahuje takmer až k severnej hranici lesa. Výborne znáša nízke teploty. V minulosti bol vo veľkom vysádzaný v nižších polohách. Pestuje sa kvôli [[drevo|drevu]], ako aj ochrane pôdy. Drevo je mäkké, ľahko opracovateľné, pružné, rovnomerne štiepateľné, priemyselne využiteľné.<ref name="fs.fed.us">United States Forest Service., “Index of Species Information: Picea Abies” [http://www.fs.fed.us/database/feis/plants/tree/picabi/all.html] Retrieved on 18 November 2009.</ref> Využíva sa aj jeho [[kôra]] kvôli vysokému obsahu [[tanín]]u, v ľudovom liečiteľstve sa zase používa odvar z jeho ihlíc a konárikov. Smrekové [[monokultúra (poľnohospodárstvo)|monokultúry]] vysádzané v nížinách však trpia tak klimatickými činiteľmi, ako aj [[škodca]]miškodcami a negatívnymi civilizačnými vplyvmi. Zdravé smreky sa bránia voči [[lykožrút smrekový|lykožrútovi]] tak, že z poranených miest stromu sa vyleje živica, ktorá hmyz zalepí a tak ho zahubí. Oslabené smreky v monokultúrach sú však lykožrútmi napadané hromadne, čím vznikajú [[kalamita|kalamitné]] stavy.