Hubblov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d revert |
||
Riadok 39:
|}}
[[Súbor:HubbleExploded-slovak.png|thumb|right|Schéma s popisom častí Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]]
'''
Od svojej prvotnej koncepcie až po vypustenie sa projekt potýkal s množstvom rozpočtových problémov a odkladov. Ihneď po vypustení sa zistilo, že hlavné [[zrkadlo]] má sférickú [[Optická chyba|aberáciu]]. Po servisnej misii [[STS-61]] v roku [[1993]] sa našťastie podarilo ďalekohľad dostať do plánovaného stavu a
Hubblov vesmírny ďalekohľad je súčasťou série [[Veľké kozmické observatóriá]], ktorú vypracovala [[NASA]]. Ďalšími observatóriami sú [[Comptonove gama observatórium]] (Compton Gamma Ray Observatory), Röntgenové observatórium [[Chandra]] (Chandra X-ray Observatory) a [[Spitzerov vesmírny ďalekohľad]] (Spitzer Space Telescope).
Riadok 50:
== Predstava, plány a ciele ==
=== Návrhy a predchodcovia
História Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu sa začala písať už v roku [[1946]], kedy astronóm [[Lyman Spitzer]] publikoval článok nazvaný ''Astronomické výhody hvezdárne mimo Zeme''. V ňom pojednával o dvoch hlavných výhodách, ktoré by mali vesmírne observatória oproti pozemským. Prvou bolo, že uhlové rozlíšenie (najmenšia vzdialenosť, pri ktorej môžu byť objekty jasne rozlíšiteľné) by bolo limitované iba [[Difrakcia|difrakciou]], na rozdiel od [[Turbulencia|turbulencií]] v [[atmosféra|atmosfére]], ktorá zapríčiňuje blikanie [[hviezda|hviezd]] a je astronómom známe ako "seeing". Vtedy boli pozemské teleskopy typicky limitované rozlíšením 0,5 – 1,0 uhlových sekúnd, v porovnaní s teoretickým difrakčným obmedzením okolo 0,1 uhlovej sekundy pre teleskopy so zrkadlom {{m|2.5|m}} v priemere. Druhá hlavná výhoda by bola, že vesmírny ďalekohľad by mohol pozorovať infračervené a [[ultrafialové žiarenie]], ktoré inak silne pohlcuje atmosféra.
|