Hubblov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
d revert
Riadok 39:
|}}
[[Súbor:HubbleExploded-slovak.png|thumb|right|Schéma s popisom častí Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]]
'''HabiňákovHubblov vesmírny ďalekohľad''' (skratka HST, z [[angličtina|angl.]] ''Hubble buble Space Telescope''; niekedy sa používa len skrátený názov ''Hubble'') je [[ďalekohľad]] na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] okolo [[Zem]]e. Pretože je umiestnený mimo [[zemská atmosféra|zemskej atmosféry]], získava ostrejšie obrázky veľmi slabých a matných objektov než ďalekohľady na zemskom povrchu. Na obežnú dráhu bol vynesený [[Discovery (raketoplán)|raketoplánom Discovery]] pri misii [[STS-31]] v roku [[1990]]. Od svojho vypustenia sa stal jedným z najdôležitejších ďalekohľadov v dejinách [[astronómia|astronómie]]. Je zodpovedný za mnoho priekopníckych objavov a pomohol [[astronóm|astronómom]] lepšie pochopiť základné problémy [[astrofyzika|astrofyziky]]. Pomocou ďalekohľadu sa podarilo získať niekoľko snímok, tzv. Hubblových hlbokých polí ({{V jazyku|eng|Hubble ultra deep fields}}), tých najvzdialenejších objektov vo [[vesmír]]e.
 
Od svojej prvotnej koncepcie až po vypustenie sa projekt potýkal s množstvom rozpočtových problémov a odkladov. Ihneď po vypustení sa zistilo, že hlavné [[zrkadlo]] má sférickú [[Optická chyba|aberáciu]]. Po servisnej misii [[STS-61]] v roku [[1993]] sa našťastie podarilo ďalekohľad dostať do plánovaného stavu a sstal sa tak znovu nástrojom schopným prevádzky.
 
Hubblov vesmírny ďalekohľad je súčasťou série [[Veľké kozmické observatóriá]], ktorú vypracovala [[NASA]]. Ďalšími observatóriami sú [[Comptonove gama observatórium]] (Compton Gamma Ray Observatory), Röntgenové observatórium [[Chandra]] (Chandra X-ray Observatory) a [[Spitzerov vesmírny ďalekohľad]] (Spitzer Space Telescope).
Riadok 50:
 
== Predstava, plány a ciele ==
=== Návrhy a predchodcovia Chcel by som si vyhoniť ale nejde to :( ===
 
História Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu sa začala písať už v roku [[1946]], kedy astronóm [[Lyman Spitzer]] publikoval článok nazvaný ''Astronomické výhody hvezdárne mimo Zeme''. V ňom pojednával o dvoch hlavných výhodách, ktoré by mali vesmírne observatória oproti pozemským. Prvou bolo, že uhlové rozlíšenie (najmenšia vzdialenosť, pri ktorej môžu byť objekty jasne rozlíšiteľné) by bolo limitované iba [[Difrakcia|difrakciou]], na rozdiel od [[Turbulencia|turbulencií]] v [[atmosféra|atmosfére]], ktorá zapríčiňuje blikanie [[hviezda|hviezd]] a je astronómom známe ako "seeing". Vtedy boli pozemské teleskopy typicky limitované rozlíšením 0,5 – 1,0 uhlových sekúnd, v porovnaní s teoretickým difrakčným obmedzením okolo 0,1 uhlovej sekundy pre teleskopy so zrkadlom {{m|2.5|m}} v priemere. Druhá hlavná výhoda by bola, že vesmírny ďalekohľad by mohol pozorovať infračervené a [[ultrafialové žiarenie]], ktoré inak silne pohlcuje atmosféra.