'''František Valentin''' (niekedy tiež F. Valentín) (* [[5. február]] [[1892]], [[Hlohovec]] -– † [[27. január]] [[1966]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[chemik]], a [[vysokoškolský pedagóg]].
== Rodina ==
Riadok 17:
== Životopis ==
Po maturite na gymnáziu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] v roku [[1911]] študova teológiu vo Viedni, po [[prvá svetová vojna|1. svetovej vojne]] chémiu na na [[České vysoké učení technické|ČVUT]] v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1925]] získal titul [[Ing.]] Následne v rokoch [[1935]]{{--}}[[1939]] absolvoval pobyt na [[Institut de Biologie physico-chemique]] v [[Paríž]]i. Medzi rokmi [[1915]]{{--}}[[1920]] krátko pôsobil ako [[kňaz]] a [[kaplán]] v Banskej Bystrici. Bol prvý slovenský univerzitný [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] v odbore lekárska chémia. V rokoch [[1940]] až [[1942]] bol prvým [[dekan]]om [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Slovenskej univerzity]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde prednášal organickú chémiu. Pôsobil aj ako [[rektor]] a [[prorektor]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|SVŠT]] v Bratislave. Vo vedecko-výskumnej práci sa zameral na oblasť [[sacharid]]ov a potravinársku chémiu. Objavil a pripravil viaceré nové organické zlúčeniny. Autor vysokoškolských učebných textov, štúdií a článkov v odborných časopisoch. Vyznamenaný bulharským Radom s hviezdou za občianske zásluhy a inými vyznamenaniami.
