Verzia z 11:53, 21. január 2015 upraviť Armin (diskusia \| príspevky) 2 024 editací →‎Reprint: aktualizácia ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 00:28, 29. máj 2015 upraviť vrátiť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 090 editací d wikilinky Ďalšia úprava →
Riadok 2: == Vydavateľ Matej Bel == Vydával ho slovenský polyhistor a rektor bratislavského evanjelického lýcea [[Matej Bel]]. Jeho všestranné vedecké záujmy (filozofia, medicína, prírodné vedy, teológia i jazykoveda), ako aj znalosť viacerých jazykov (slovenčina, maďarčina, nemčina, [[latinčina]], [[grécke jazyky\|gréčtina]] a [[hebrejčina]]) i vzácne schopnosti literárne, boli solídnym základom pre vedenie náročných novín. Ako priekopník moderných vedeckých snáh napísal množstvo článkov, úvah a kníh o otázkach historických, zemepisných, národopisných a literárnych. Mal mnoho priateľov a spolupracovníkov doma aj za hranicami, čo mu umožňovalo získavanie všestranných informácií o kultúrnych a spoločenských aktualitách. Jeho priateľstvo s Jozefom Petrášom - zakladateľom [[olomouc]]kej učenej Spoločnosti nepoznaných ([[Societas incognitorum]]) priviedlo ho aj k spolupráci s tlačovým orgánom tejto spoločnosti zvaným ''Monatliche Auszüge alter und neuer gelehrten Sachen'' (Mesačné výťahy starých a nových učených záležitostí). == Pozadie vzniku novín == Matej Bel a jeho najbližší spolupracovníci - profesori bratislavského evanjelického lýcea [[Matej Marth]] a [[Viliam Frigyes Beer]] - redaktori Nova Posoniensia chceli umožniť študentom, aby sa zdokonalili v gramatike a v štylistike latinčiny, ale aj ostatným čitateľom - mešťanom a šľachticom, aby mohli sledovať najmä vývoj politických udalostí v Uhorsku, ako aj za jeho hranicami. Belova myšlienka využiť noviny ako vhodný pedagogický prostriedok nebola nová. Už v druhej polovici 17. storočia v Nemecku riaditeľ gymnázia [[Christian Weiss]] vo svojom diele ''Schediasma curiosum de lectione Novellarum'' tvrdil, že noviny sa môžu stať dobrým výchovným prostriedkom, pričom odporúčal študentom, aby diskutovali o tom, čo sa dočítali v novinách. Aj v Uhorsku, pravda oveľa neskoršie, [[Mária Terézia]] vo svojom výnose [[Ratio educationis (1777)\|Ratio educationis]] (Spôsob výchovy) z roku [[1777]] žiadala, aby sa do rozvrhu vyšších škôl zaradilo týždenne dve hodiny čítania novín - a to ako povinný predmet. Aj to mohla byť jedna z pohnútok vedúca M. Bela k iniciovaniu založenia Nova Posoniensia. == Obsah a forma novín == Obsahom i formou boli Nova Posoniensia skutočnými predchodcami dnešných novín. Ďaleko prevýšili predchádzajúci [[''Mercurius veridicus ex Hungaria]]''. Vyplývalo to z toho, že redaktormi Nova Posoniensia boli vysokovzdelaní odborníci, ktorí dobre poznali najvýznamnejšie tlačové orgány Európy a sami vedecky i publicisticky tvorili. Navyše sa im podarilo získať za spolupracovníkov popredných vzdelancov žijúcich na Slovensku. Matej Bel a jeho spolupracovníci - redaktori Nova Posoniensia, dokázali Nova Posoniensia prispôsobiť európskym novinárskym požiadavkám. Svedčí o tom aj ich bohaté spravodajstvo a štylisticky vytríbená latinčina. M. Bel nielen v týchto bratislavských novinách, ale aj v zahraničných zborníkoch a v časopisoch, uverejňoval svoje prírodovedecké a jazykovedné príspevky. ''Nova Posoniensia'' neboli číslované, mali vytlačený len rok a mesiac a deň vydania. Ich prvé číslo vyšlo [[12. marec\|12. marca]] [[1721]]. Nie je celkom jasné kedy zanikli. Ich posledné zachované číslo je z 10. septembra 1722. Je možné, že po tomto dátume vyšli ešte ich dve - tri čísla. V zbierke čísel ''Nova Posoniensia'' uloženej v knižnici bratislavského ev. lýcea - dnes tvoriacej súčasť [[Univerzitná knižnica\|Univerzitnej knižnice]] - sa nachádza v ich predtlači trojstranový rukopisný záznam významného slovenského vedca a literáta [[Michal Institoris-Mošovský\|Michala Institorisa-Mošovského]]. Tento záznam považujeme za prvé dejiny slovenského novinárstva. Po formálnej stránke ''Nova Posoniensia'', v porovnaní s predchádzajúcimi novinami, neprinášajú veľa nového. Boli vysádzané do dvoch stĺpcov a väčšinou obsahovali krátke správy, oznamy a noticky. Na začiatku každej z nich býval uvedený dátum a názor mesta z ktorého správa pochádzala. Viac sa o ich zdroji informácie nič neuvádzalo. Tu sa ešte nepoužívali titulky a materiál sa nerozdeľoval do rubrík. Nenájdeme tu ani náročnejšie novinové žánrové formy - [[článok]], [[komentár (publicistický žáner)\|komentár]], [[úvodník]], [[reportáž]], [[fejtón]] a pod. V novinách nie sú uvedení ani autori správ, ba ani ich redaktori. Len v prílohe novín ''Syllabus rerum memorabilium'', ktorá obsahovala prehľad najdôležitejších udalostí v Európe za posledný mesiac, je priamo v titulku vysádzané meno jej tlačiara Jána Pavla Royera. ''Nova Posoniensia'' sa takmer výlučne orientovali na zahraničné spravodajstvo. Asi len jednu desatinu obsahu tvorili domáce správy týkajúce sa hlavne Bratislavy. Redakcia pri zaraďovaní zahranično-politických správ do čísla začínala od najvzdialenejších krajín a postupne prechádzala k blízkym. Občas sa tu nachádzali aj správy zo Severnej Ameriky, ba aj z Afriky. Časté sú správy z najvýznamnejších európskych miest týkajúce sa vojnových výprav, činnosti veľvyslancov, diplomatických rokovaniach, živote na panovníckych dvoroch, sú tu aj informácie o svadbách významných osobnosti, ale aj o námornej doprave, obchode, o epidémiách, o cirkevnom živote, ako aj správy hospodárske, ale aj informácie o budúcej úrode a počasí. Tvorcovia bratislavských latinských novín venovali veľkú pozornosť vojenským akciám v Európe, mierovým rokovaniam ruského cára so Švédmi, vedeckým expedíciám, ako aj miestopisu Slovenska. Riadok 23: == Finančné ťažkosti == ''Nova Posoniensia'' mali stále finančné ťažkosti. Vyplývalo to z toho, že počet ich predplatiteľov sa nezväčšoval -, a preto aj Ján P. Royer na noviny doplácal. ~~Preto aj viackrát~~Viackrát v redakčných odkazoch predpovedal ich skorý zánik, ak sa táto nepriaznivá situácia nezmení. == Hodnotenie novín == Tomuto tlačovému orgánu nemožno vyčítať ani malý rozsah, stručnosť informácií, ani chudobné domáce spravodajstvo. Ich prevládajúca „čistá faktografia“, publikovanie úradných oznamov, výnosov a nariadení bez komentára bolo nevyhnutné, lebo cenzúra iný spôsob publikovania nepripúšťala. V Uhorsku bola vtedy cenzúra veľmi prísna. Vyplývalo to z mocenského postavenia centralizovanej štátnej správy. Ešte aj o ~~[[Mária Terézia\|~~Márii Terézii]], ktorá panovala v rokoch [[1740]]-[[1780]], sa hovorilo, že „vedu, školstvo a tlač vodila na povrázku.“ Napriek všetkým obmedzeniam a nedostatkom však možno hodnotiť noviny ''Nova Posoniensia'' ako priekopnícky a významný novinársky čin. Stali sa vzorom aj pre neskoršie vychádzajúce noviny v latinčine, ale aj v nemčine a v maďarčine. Riadok 34: == Pozri aj == * [[~~Bratislavské~~Pressburger ~~noviny~~Zeitung (1784)]] [[Kategória:Slovenské novinárstvo]]

Nova Posoniensia: Rozdiel medzi revíziami