Európa (mesiac): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
d wikilinky
Riadok 55:
'''Európa''' alebo '''Europa''' je [[prirodzený satelit]] [[Jupiter]]a, jeden z [[Galileove mesiace|Galileiho mesiacov]]. Je to najmenší zo štyroch veľkých mesiacov Jupitera, a zároveň je najzáhadnejší. Pomenovaný bol po jednej z mileniek najvyššieho gréckeho boha [[Zeus|Dia]] (Jupitera), [[Európa (mytológia)|Európe]], ktorú Zeus v podobe bieleho býka uniesol na [[Kréta|Krétu]]. Mesiac po prvýkrát pozoroval pravdepodobne [[Galileo Galilei]] [[7. január]]a [[1610]].
 
Európa obieha Jupiter ako v poradí šiesty najbližší známy [[mesiac (družica)|mesiac]] v strednej vzdialenosti 671&nbsp;000&nbsp;km. Jeden obeh jej trvá 86&nbsp;hodín a rovnako dlho trvá aj otočenie okolo svojej rotačnej osi, pretože má [[viazaná rotácia|viazanú rotáciu]]. Obežná rýchlosť je 13,740&nbsp;km/s, sklon dráhy k Jupiterovmu rovníku je 0,464° (1,78° k [[ekliptika|ekliptike]]). Jej priemer 3138&nbsp;km je len nepatrne menší ako priemer nášho [[Mesiac]]a (3476&nbsp;km). [[Hmotnosť]] Europy je 4,80&nbsp;×&nbsp;10<sup>22</sup>&nbsp;kg a stredná [[hustota (objemová hmotnosť)|hustota]] 2,99&nbsp;g/cm<sup>3</sup>. Povrchová [[teplota]] na [[rovník]]u dosahuje približne –140&nbsp;°C, smerom k [[pól]]om teploty klesajú až na -220 °C. Teploty boli zistené z [[infračervené žiarenie|infračervených]] pozorovaní.
 
== Vnútorná stavba ==
[[Súbor:PIA01130 Interior of Europa.jpg|náhľad|Vnútorná stavba Európy]]
Zvlášnosťou mesiaca je jeho mimoriadne hladký povrch. Zábery zo sond [[Voyager 1]] a [[Voyager 2|2]] ukázali, že Európa je celá pokrytá [[ľad]]om. Podrobne ju skúmala a zmapovala [[Galileo (kozmická sonda)|sonda Galileo]] v roku [[1996]]. Vďaka ľadovému povrchu má vysoké [[albedo]], čiže odráža relatívne veľké množstvo [[Viditeľné svetlo|svetla]] (64%) - päťkrát viac ako Mesiac. Odhady hrúbky povrchového ľadu sú rôzne, hrúbka tejto ľadovej kôry je možno až desiatky kilometrov. Predpokladá sa, že pod ňou môže ležať [[oceán (astronómia)|oceán]] kvapalnej [[voda|vody]] s hrúbkou 80 až 170&nbsp;km. V tom prípade by Európa obsahovala viac vody, ako všetky pozemské oceány. Existencia kvapalnej vody je možná vďaka [[slapová sila|slapovým silám]] Jupitera, ktoré deformujú povrch a tým vytvárajú [[teplo]] potrebné pre udržanie kvapalnej vody. Pod ňou je pravdepodobne kamenný plášť tvorený [[silikátová hornina|silikátovými horninami]] a obaľujúci [[kov]]ové jadro. Európa má aj tenkú [[Atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]], ktorá obsahuje vodu. Atmosférický [[tlak]] je zanedbateľne malý, dosahuje hodnotu asi 1 [[pascal (jednotka)|mikropascal]].
 
== Povrch ==
Riadok 68:
 
== Špekulácie o možnosti existencie života ==
Podpovrchový oceán Európy je podľa mnohých vedcov{{chýba citácia}} najvhodnejším miestom v [[slnečná sústava|slnečnej sústave]] (okrem [[Zem]]e), na ktorom by mohol vzniknúť život. Hlboký oceán je ľadovou kôrou čiastočne chránený pred smrtiacou [[radiáciarádioaktívne žiarenie|radiáciou]] Jupitera a zahrievaný jeho slapovými silami. Život na takomto mieste by sa musel úplne zaobísť bez slnečného svetla a musel by odolávať silnému tlaku. Vedci sa domnievajú{{chýba citácia}}, že by sa tu mohli nachádzať podobné formy života, ako na dne hlbokých oceánov v blízkosti výverov [[láva|lávy]].
 
Ku koncu životnosti sondy Galileo sa [[NASA]] rozhodla sondu zničiť, aby sa zabránilo možnej zrážke s Európou a prípadnou kontamináciou jej povrchu. Preto bola sonda navedená na kolíznu dráhu s Jupiterom a [[21. september|21. septembra]] [[2003]] zanikla v jeho atmosfére.