Harold Alexander: Rozdiel medzi revíziami

| Meno = Harold Alexander

| Rodné meno =

| Portrét = HarolAlexanderD 026065 Fix.jpg

| Veľkosť portrétu = 230px

| Popis =

| Dátum narodenia = [[10. december]] [[1891]]

| Miesto narodenia = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]

| Dátum úmrtia = {{duv|1969|6|16|1891|12|10}}

| Miesto úmrtia = [[Slough]], Spojené kráľovstvo

| Známy vďaka = poľný maršal, guvernér Kanady

| Známa vďaka =

| Alma mater = [[Kráľovská vojenská akadémia v Sandhurste|Sandhurst]]

| Profesia = vojak

| Aktívne roky =

| Podpis = Harold Alexander, 1st Earl Alexander of Tunis Signature.svg

| Webstránka =

| Poznámky =

'''Harold Rupert Leofric George Alexander, prvý Gróf Alexander Tuniský''' (* [[10. december]] [[1891]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]{{--}} – † [[16. jún]] [[1969]], [[Slough]], Spojené kráľovstvo) bol britský [[poľný maršal]], vyznamenaný počas oboch svetových vojen. V povojnovom období zastával funkciu Generálneho guvernéra [[Kanada|Kanady]].

Narodil sa v Londýne, ale vyrastal v Ulsteri na panstve svojich aristokratických rodičov. Bol zmiešaného britsko-írskeho pôvodu. Po skončení strednej školy navštevoval elitnú [[Kráľovská vojenská akadémia v Sandhurste|vojenskú akadémiu v Sandhurste]]. Koncom roka 1912 získal hodnosť [[poručík]]a. Následne slúžil v jednotkách [[Írska garda|Írskej gardy]]. Ako jej príslušník sa zúčastnil bojov na [[západný front (prvá svetová vojna)|západnom fronte]] počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Počas vojny bol dvakrát ranený. V roku [[1916]] bol vyznamenaný [[Distinguished Service Order|D.S.O.]] a francúzskym vyznamenaním čestnej légie. Po skončení prvej svetovej vojny viedol nemecké jednotky operujúce v [[Litva|Litve]], počas [[ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]]. Do roku [[1922]] pôsobil v hodnosti podplukovníka. Neskôr slúžil na vojenských postoch v [[Turecko|Turecku]] a na [[Gibraltar]]e. V roku [[1926]] navštevoval štábnu školu v [[Camberley]].

V roku [[1942]] bol Alexander poverený vedením britských vojsk na Blízkom východe. Vo funkcii nahradil [[Claude John Ayre Auchinleck|Clauda Auchinlecka]], po britských neúspechoch pri [[Tobruk]]u. Jeho podriadeným, veliacim 8. armáde v tomto období bol [[Bernard Law Montgomery]]. Obaja spolupracovali veľmi dobre. Alexander s úspechom riadil logistickú podporu, zatiaľ čo Montgomery riadil priamo bojové operácie. Po [[Druhá bitka pri Alameine|bitkách o El Alamein]] a tuniskej kampani sa im spoločne s jednotkami západných spojencov podarilo zlikvidovať nemecké a talianske sily. V tomto období spolupracoval s americkým generálom [[Dwight D. Eisenhower|Eisenhowerom]]. Neskôr velil 15. armádnej skupine pri [[Invázia Spojencov na Sicíliu|útoku na Sicíliu]]. V neskoršom období začiatku príprav vylodenia v západnej Európe, mu pripadla úloha viesť spojenecké vojská v Stredomorí. Zodpovedal za ďalší priebeh bojov v Taliansku. Pri bojoch o Rím, došlo v dôsledku zlej koordinácie postupu americkej 5. armády (gen. [[Mark Clark]]) k ústupu väčšiny nemeckých síl zo vznikajúceho obkľúčenia. Následný postup talianskym územím bol pomerne pomalý a trval až do konca vojny.

Po skončení vojny pôsobil v rokoch [[1946 – ]]{{--}}[[1952]] Alexander ako generálny guvernér Kanady. V tomto období viedol relatívne neformálny život v [[Rideau Hall]]. Neskôr v rokoch [[1952 – ]]{{--}}[[1954]] pôsobil ako minister obrany Churchillovej vlády. Po smrti kráľa Juraja VI. bol poverený organizáciou korunovácie [[Alžbeta II.|Alžbety II.]] V marci 1954 mu kráľovná udelila titul gróf tuniský. V roku [[1959]] odišiel z politiky. Kráľovnou bol vyznamenaný [[Radom za zásluhy]]. Zomrel [[16. júnajún]]a [[1969]] v dôsledku perforácie aorty. Bol pochovaný 24. júna vo [[Windsor Castle|Windsorskom zámku]].