The House of the Rising Sun: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d infobox |
→Referencie: rozšírenie |
||
Riadok 29:
V roku 1957 nahral „The House of the Rising Sun“ pre [[Elektra Records]] americký folkový spevák [[Glenn Yarbrough]]. Koncom 40., respektíve začiatko 50. rokov 20. storočia táto pieseň vyšla aj na albume folkovej skupiny [[The Weavers]], pre [[Folkways Records]] ju nahral v roku 1958 [[Pete Seeger]]. Reedícia Seegerovej nahrávky vyšla v roku 2009 pod vydavateľom [[Smithsonian Folkways]].<ref name="folkwayslinernotes"/> V roku 1959 na svoj album ''Balladeer'' túto skladbu pod názvom „New Orleans“ nahral Američan [[Frankie Laine]]. Americký herec, komik a producent, [[Andy Griffith]], nahral pieseň „The House of the Rising Sun“ v roku 1959 na kompiláciu ''[[Andy Griffith Shouts the Blues and Old Timey Songs]]''. V roku 1960 si pridala nahrávku tejto skladby na [[Joan Baez (album)|svoj debutový album]] vtedy začínajúca pesničkárka [[Joan Baezová]]. Túto pieseň hrávala na koncertoch počas celej svojej hudobnej kariéry. Na svoj [[Miriam Makeba (album)|eponymný album]] nahrala v roku 1960 túto pieseň pod názvom „House of the Rising Sun“ aj [[Miriam Makebová]]. Na svoj [[Bob Dylan (album)|debutový album]] nahral túto pieseň koncom roku 1961 aj [[Bob Dylan]] a vydal ju v marci roku 1962. Toto vydanie Dylan komentoval, že pieseň prebral od pesničkára [[Dave Van Ronk]]a. V dokumentárnom filme ''[[No Direction Home]]'' sa Van Ronk vyjadril že keď mal v úmysle nahrať pieseň, Dylan mu skopíroval jeho verziu a tak aj on čoskoro nahral tútp pieseň na svoj album ''[[Just Dave Van Ronk]]''. Američanka [[Nina Simone]] nahrala svoju prvú verziu tejto piesne na album ''[[Nina at the Village Gate]]'' v roku 1962. V októbri roku 1964 nahral pre americké turné francúzsku verziu nahrávky na [[singel (hudba)|singel]] s názvom „Les portes du pénitencier“ [[Johnny Hallyday]]. Nahrávka sa vo Francúzsku dostala ''[[Billboard]]'' Top 10.<ref name="Hallyday">[[:fr:Le Pénitencier|Le Pénitencier — Wikipédia]]</ref> V roku 1965 pieseň v španielskej verzii pod názvom „La casa del sol naciente“ nahrali na rovnomenný album kolumbijskí rockoví hudobníci [[Los Speakers]]. Z tohto albumu predali 15 tisíc kusov a získali zaň [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|striebornú certifikáciu]]. Skupina [[The Chambers Brothers]] v roku 1970 nahrala pieseň „The House of the Rising Sun“ na svoju kompiláciu ''Feelin' The Blues''.
== Verzia The Animals ==
V jednom interview sa [[Eric Burdon]] vyjadril, že pieseň „The House of the Rising Sun“ prvýkrát počul v nejakom klube v anglickom [[Newcastle upon Tyne|Newcastle]]. Spieval ju tam folkový spevák z [[Northumbria|Northumbrie]], [[Johnny Handle]]. Skupina [[The Animals]] bola vtedy na turné spolu s [[Chuck Berry|Chuckom Berrym]] a Eric si vybral túto pieseň, lebo sa mu zdala dostatočne výrazná.<ref name="BBC Radio 4 program 18 Jan 2008">[[BBC Radio 4]] program 18 January 2008</ref> Toto interview vyvracia tvrdenie, že The Animals mali inšpiráciu od [[Bob Dylan|Boba Dylana]]. Kapela zo skladby urobila veľký hit až natoľko, že Dylanova verzia bola označovaná za jej [[coververzia|coververziu]].
[[Dave Marsh]] označil verziu skladby „The House of the Rising Sun“ od skupiny [[The Animals]] za „historicky prvý [[folk-rock]]ový hit, ktorý prepojil prastaré tóny do nového života“.<ref name="marsh1001">[[Dave Marsh]], [http://www.lexjansen.com/cgi-bin/marsh_xml.php?fn=87 ''The Heart of Rock & Soul: The 1001 Greatest Singles Ever Made'', NAL, 1989. Entry #91.]</ref> Spisovateľ Ralph McLean z [[BBC]] to potvrdil slovami, že šlo o prvú folk-rockovú melódiu a označil ju „za revolučný [[singel (hudba)|singel]], ktorý navždy zmenil tvár modernej hudby“.<ref name="mclean">Ralph McLean, [http://www.bbc.co.uk/northernireland/music/story_behind/houseofrisingsun.shtml "Stories Behind the Song: 'House of the Rising Sun'"], [[BBC]], undated. Accessed 4 May 2007. {{Dead link|date=July 2014}}</ref> Van Ronk je presvedčený, že táto verzia skladby je založená na jeho aranžmáne.<ref>Dave Van Ronk: The Mayor of MacDougal Street. ''Then, sometime in 1968, Eric Burdon and [[the Animals]] made a number-one chart hit out of the damn thing. Same arrangement. I would have loved to sue for royalties, but I found that it is impossible to defend the copyright on an arrangement.''</ref>
Verzia piesne od The Animals rozpráva príbeh z pohľadu ženy vedenej do degradovaného života s mužom, ktorého otec je hazardný hráč a opilec. Je to v protiklade v porovnaní s predošlými zamilovanými verziami. Skupina hrala na turné „House of the Rising Sun“ v závere vystúpenia ako posledné číslo predtým ako na nich nadviazal Chuck Berry.<ref name="burdon1986">[[Eric Burdon]], ''I Used to Be an Animal, but I'm All Right Now'', Faber and Faber, 1986, pp. 60-62.</ref> Odlišovali sa tak od neho ako tvrdší rockeri. Tým, ako si skladbou získavali búrlivú odozvu publika presviedčali producenta [[Mickie Most|Mickieho Mosta]], že v tomto prípade ide naozaj o potenciálny hit<ref name="burdon1986"/> a navštívili malé nahrávacie štúdio v londýnskej štvrti [[Kingsway (London)|Kingsway]]<ref name="burdon1986"/> kde pieseň nahrali. Nahrávanie sa konalo v jediný deň 18. mája 1964.<ref name="chronicle">Ray Marshall, [http://icnewcastle.icnetwork.co.uk/1000expats/expatsfeatures/tm_objectid=15866941&method=full&siteid=50080&headline=the-rise-of-supergroup-name_page.html "The rise of supergroup"]{{dead link|date=March 2015}}, ''[[Newcastle Evening Chronicle]]'', 17 August 2005. Accessed 5 May 2007.</ref>
== Referencie ==
| |||