Igor Ciel: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa [[13. Apríla]] [[1931]] v [[Rožňave]]. Osobne sa ale viac považoval za Brezňana, kde od detstva býval a študoval. Na gymnáziu navštevoval divadelný krúžok Jana Chalupku, kde sa prvý krát prebudil jeho záujem o divadlo. V ochotníckom divadle pôsobila ako herečka aj jeho matka, ktorá sa mu v jeho divadelných začiatkoch snažila pomôcť zdokonaliť sa. Jeho záujem o divadlo pretrvával aj naďalej a tak si podal prihlášku na [[Vysokú školu múzických umení]] v [[Bratislave]] na odbor divadelná réžia, kde ho však neprijali a tak začal študovať na Univerzite Komenského divadelnú vedu a estetiku. Po štúdiu si podal prihlášku znova na [[VŠMU]], kde ho na druhý pokus už prijali. Hereckú tvorbu ho učil [[Andrej Bagar]] a réžiu [[Jozef Budský]]. Upozornil na seba réžiou chlapskej hry Herba Tanka: ''Tanková loď'' v Divadle mladých na Dunajskej ulici. Neskôr po doporučení pedagógov odišiel na moskovské divadelné učilište – GITISE, kde si obohatil svoje divadelné vedomosti od popredných umelcov. Po návrate, v roku 1955 dokončil svoj odbor spolu [[Pavlom Hasprom]] a [[Otom Katušom]]. Po škole, skôr ako by sa stal divadelníkom, bol na krátku dobu rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene (1955-1959) a neskôr v [[Nitre]] (1960 – 1966). S výnimkou žilinského Divadla Petra Jilemnického hosťoval Igor Ciel vo všetkých mimobratislavských súboroch. Po odchode z [[Nitry]] v roku 1966 nastúpil ako režisér do [[Československej televízie]](ČST) v [[Bratislave]] do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. Vo svojich dielach spolupracoval s významnými slovenskými hercami a herečkami, ako napríklad [[Vlado Müller]], [[Jozef Kroner]], [[Štefan Kvietik]], [[Ladislav Chudík]], [[Michal Dočolomanský]], [[Zdena Studenková]], [[Emília Vašáryová]], [[Kamila Magálová]] atď. Je tiež známy tým, že pracoval takmer stále s rovnakým štábom. Jeho hlavným kameramanom bol [[Marián Minárik]], hlavným kostymérom [[Martin Čorba]], výtvarníkom [[Ladislav Kupa]] a hlavným strihačom [[Ladislav Halama]]. Nakrútil viac ako stoštyridsať titulov, okrem televíznych filmov aj seriály, inscenácie i niekoľko dokumentárnych filmov. Do pamäti divákov sa však najviac zapísali jeho seriály: ''Parížsky mohykáni, Vivat Beňovský'' (1975), ''Louis Pasteur'' (1977), ''Barbora Rösellová'' (1979). Igor Ciel bol aj dlhoročným pedagógom na VŠMU. Na Divadelnej fakulte pôsobil od roku 1962, ale keď na fakulte otvorili v roku 1974 Katedru televíznej réžie, stal sa jej vedúcim. V školskom roku 1985/86 došlo k ďalšej zmene a katedra sa pretransformovala na Katedru filmovej a televíznej réžie a Igora Ciela nahradil na poste vedúceho Stanislav Párnický. Ciel v roku 1981 na škole obhájil vedecko-pedagogický titul docent a koncom roka 1989 bol menovaný za profesora. V roku 1990 stál pri formovaní [[Filmovej a televíznej fakulty]] [[VŠMU]], kde začínal ako jediný profesor a niekoľko rokov bol aj jej prodekanom. V 90. rokoch tiež pôsobil v rade [[Slovenskej televízie]] a v roku 1993 bol aj jej predsedom. Na prelome dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia vyučoval aj V Banskej Bystrici na Akadémii umení (1998-2003). Igor Ciel bol nie len režisérom a pedagógom, ale tiež hercom. Debutoval v roku 1958 v hranom filme Posledný návrat v réžií [[Františka Kudláčka]]. Neskôr sa tiež objavil vo viacerých divadelných hrách, ako napríklad ''Rómeo a Júlia, Výstrel nik nepočul, Majitelia kľúčov''. Od roku 1956 bol ženatý s herečkou [[Alžbetou Poláčkovou]], s ktorou neskôr aj spolupracoval v niektorých divadelných hrách ako napríklad ''Dom pani Bernardy'', ''Nepriatelia'', ''Hosť'', ale aj v niektorých televíznych filmoch ako napríklad ''Nenávisť, Oceliari,'' ''Toreador''. Majú spolu dve deti, Hanu a Martina. S Hanou, ktorá študovala dramaturgiu a scenáristku na [[FAMU]], tiež spolupracoval na tvorbe viacerých televíznych filmov, ako napríklad ''Magma, Predohra, Aj tak zajtra umriem''. Syn Martin vyštudoval filmovú a divadelnú vedu na [[VŠMU]] v [[Bratislave, kde dnes pôsobí ako docent na Katedre audiovizuálnych štúdií. So svojim otcom spoluúčinkoval v televíznom filme [[Stanislava Párnického]] z roku 2000, Ticho po búrke. Igor Ciel podľahol ťažkej chorobe 4. Júla 2010.